Podľa pranostiky „Na Martina medveď líha“

jú do brlohov. „V brlohu situovanom v skalných rozsadlinách národnej prírodnej rezervácie Čierny kameň vo Veľkej Fatre už šelma zaľahla. V iných troch brložiskách, ktoré sú pod skalnými prevismi vo výškach od 800 do 1400 metrov nad morom, sa medvede tiež začínajú ukladať na zimný spánok. V brlohoch, ktoré si dva medvede vybudovali v podobe akýchsi kolíb z konárov v smrekovo-jedľových húštinách, zazimujú pravdepodobne až na sklonku novembra,“ konštatoval pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga. Aj k druhému termínu líhania medveďov do brlohov sa tiež viaže ľudová pranostika „Na svätú Katarínu medveď lezie pod čečinu“. Podľa ďalšej by sa na „Hromnice medvede mali obracať na druhý bok“. V tom čase naozaj majú medvede obyčajne polovicu spánku za sebou. Ak medvede z brlohov nevydurí zatekajúca dažďová voda alebo nejaký nepozorný návštevník prírody, mali by spať do konca marca, dodal Saniga. Gravidné medvedice vrhnú asi v polovici zimného spánku na sklonku januára mláďatá. Medzi živočíchmi mierneho pásma je to vzácny fenomén, keď samica privádza na svet mláďatá uprostred zimy. U medveďa hnedého ide o takzvaný fakultatívny zimný spánok, počas ktorého organizmus zvieraťa upadá do stavu čiastočnej strnulosti a čiastočne sa u neho znižujú aj telesná teplota z 38oC na 34oC, tepová frekvencia srdca i dýchanie. Energiu potrebnú na udržiavanie životných procesov počas zimného spánku získava organizmus medveďa spotrebúvaním zásobných látok vlastného tela, ktoré si vytvoril počas leta a jesene vo forme vrstvy podkožného tuku. Z biologického hľadiska sa zimný spánok považuje za ekologicko-fyziologickú adaptáciu niektorých druhov zvierat na zmenu podmienok prostredia - striedanie chladnejších a teplejších období počas roka. Mimoriadne zaujímavým fenoménom zimného spánku je, že sa počas neho nerozvíjajú u zvierat infekčné choroby.