Marcinek svojím vyhlásením doslova šokoval nielen svojich spoluhráčov, ale aj celú futbalovú verejnosť. „Končím!“ vyhlásil do éteru Jozef Marcinek. Tréneri, hráči, funkcionári a dokonca tiež primátor mesta do neho následne húdli: „Jožko neblázni. Náš futbal ťa potrebuje!“. Nepomáhalo. Jozef Marcinek si stál za svojím. Na otázku, prečo sa rozhodol zavesiť kopačky na klinec, však vtedy odpovedal iba stroho. „No coment!“ Týždne ubiehali a nielen v Poltári sa nikomu nechcelo veriť, že sezóna začne bez Marcineka. No ten tvrdohlavo futbal doslova ignoroval. „Teraz to už teda poviem. Futbal v Poltári padal, ako sa hovorí, na papuľu. Hráči nemali záujem trénovať a na futbal, ako taký, kašľali. Všetkým bolo jedno, že prehrávame jeden zápas za druhým. Ja takto fungovať neviem. Prehry neznášam, ale najmä ľahostajný prístup. Neraz som si za to skočil s viacerými spoluhráčmi, a aj ľuďmi z vedenia do vlasov. Mal som toho naozaj plné zuby a tak som si povedal, stačilo. Najlepšia príležitosť bola na spomínanom plese, kde boli takmer všetci pokope,“ prezradil nám Jozef Marcinek. Ten sa však nakoniec na zelené trávniky predsa len vrátil. Ako inak, s kapitánskou páskou na ruke. Svoje mužstvo Sklotatran Poltár vedie naozaj veľmi dobre. Poltárski futbalisti sú lídrami 4.ligy juh a jedným z vážnych ašpirantov na postup. „Bolo to ešte na jar. Sedel som v jednom nemenovanom bare, keď sa vo dverách objavil Pavel Olšiak. Sadol si ku mne a začal do mňa húsť dovtedy, kým som mu nemohol povedať nie. Dal som sa prehovoriť znovu hrať. Paľovi za to ďakujem. Rovnako aj trénerovi Jánovi Šágovi a Peťovi Žilákovi. Nebyť nich, tak možno mám dnes o 15 kíl viacej a poltársky futbal by sa zmietal vo veľkých problémoch,“ nechal sa počuť Jozef Marcinek, ktorý ako nám prezradil, má po rokoch znovu radosť z futbalu. „Náš tím má veľa mladých hráčov. To je veľkým prísľubom do budúcnosti pre náš futbal. Samozrejme výsledky potešia, ale najdôležitejšie je to, že za Sklotatran hrajú hráči, ktorí chcú niečo dokázať. V tejto chvíli sa o náš futbal nebojím,“ dodal Jozef Marcinek.
Autor: – šat -