Článok pokračuje pod video reklamou
bude môcť prvostupňový súd rozhodovať o odškodnom, ktoré vo výške 7,3 milióna korún požadujú rodičia dievčatka ako bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Vo februári 2004 Dominika skoro zhorela na škôlkarskom fašiangovom karnevale. Utrpela popáleniny III. stupňa a doteraz má následky na tvári a ďalších častiach tela. Utrpela aj psychickú traumu. Magistrát sa s Dominikinými rodičmi súdi a snaží sa preniesť zodpovednosť na dve učiteľky materskej školy, ktoré karneval pre deti organizovali. V trestnom konaní obe učiteľky okresný súd odsúdil na podmienečné tresty. Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil, že za nehodu a zranenia je zodpovedný zriaďovateľ materskej školy, teda lučenský magistrát. O výške náhrady rozhodne súd v Lučenci. Ak sa bude magistrát odvolávať, súdy sa ešte môžu ťahať niekoľko rokov. Rodičia Dominiky však upozornili súd, že zdravotný stav ich dcéry sa zhoršuje a potrebuje náročné plastické operácie. Dominika sa narodila v decembri 1999 a v čase tragédie nemala ani päť rokov. Osudným sa jej stal okamih, keď si chcela zobrať zo stola sladkosť. Natiahla sa ponad sviečku a začal jej horieť rukáv. Keď sa ho snažila zahasiť, chytil sa jej aj druhý a neskôr maska na tvári. Doteraz dievčatko operovali už trikrát. Úspešnosť operácií problematizuje skutočnosť, že sa jej zle hoja rany a nepomáhajú ani špeciálne kožné krémy. Rodičia vidia nádej v Spojených štátoch amerických, ale na to potrebujú peniaze.
Z VYJADRENIA DOMINIKINEJ MATKY
„Od začiatku sa okolo nášho prípadu diali čudné a nepekné veci. Zodpovednosti sa každý vyhýbal. Na pojednávaniach vyšli najavo stále nové a nové skutočnosti. Ľudia si myslia, že sa chceme na nešťastí našej dcérky len obohatiť. Nikto nevidí, ako nás jej tragédia nielen finančne, ale aj psychicky zaťažuje. Nikto nevidí jej zranenia, ktoré sa možno nikdy nebudú dať úplne vyliečiť. Nikto nevidí, akú traumu ten prípad zanechal na jej dušičke. Kto z ľudí jej bude odpovedať na jej každodenné otázky, kedy už bude pekná. Takmer po dvoch rokoch som sa v júni osobne stretla s primátorom mesta. Nešla som tam o nič prosiť. Len som už nechcela byť terčom otázok na súde, prečo sme sa doteraz ešte nestretli s primátorom. Z nášho stretnutia som mala pocit, že sa o Dominiku naozaj zaujíma. Počas nášho rozhovoru si poznačil niekoľko skutočností a čudoval sa, že jej stav je až taký vážny. Na záver prisľúbil, že na mestskej rade náš prípad predloží poslancom. Ako sme sa však dozvedeli, o našom prípade by sa nebolo vôbec hovorilo, keby nie otázky jedného poslanca. Primátor povedal len toľko, že mesto s prípadom nemalo zatiaľ žiadne výdavky. Rozhorčená som najmä z reakcie ďalšieho poslanca, ktorý má blízko k zdravotníctvu. Vraj čo my rodičia chceme, keď nám všetko hradí poisťovňa. Človek, ktorý sa do problematiky nevyzná, tejto informácii môže ľahko uveriť. Som však prekvapená, ako môže človek z branže takto reagovať. Je pravda, že tri operácie nám uhradila poisťovňa, tá nám však nehradí špeciálne mastičky či vitamíny. Výdavky máme tiež s cestovaním či ubytovaním v Bratislave, keďže dcérku liečia na Klinike popálenín v Ružinove. Každé leto od tragédie chodíme s dcérkou k moru, kde sa jej výrazne zlepší na určitý čas a upokojí svrbenie aj na ostatných častiach telíčka. Do zlepšenia zdravotného stavu Dominiky sme už investovali možno niekoľko stotisíc korún. A pán poslanec sa opýta, čo chceme?“ - nestačí sa čudovať pani Adámeková. (archív redakcie)
