Páni, a čo rozpočet mesta?

ani opomenúť. Ak naň zabudneš, zadĺžiš nielen inštitúciu – mesto, ale všetkých svojich spoluobčanov, ktorí ti delegovali právomoc rozhodovať za nich. Preto sme uchádzačom o post primátora mesta Lučenec položili otázky, týkajúce sa tvorby rozpočtu. Žiaľ, odvahu odpovedať na tieto nie tak celkom jednoduché otázky, našli len traja.

1) Ako si predstavujete štruktúru rozpočtu mesta?
2) Môžu sa zo súčasného rozpočtu realizovať aj nové – rozvojové programy?
3) Vlastné príjmy (dane, poplatky a podobne), tvoria približne dve tretiny rozpočtu. Príjmy od štátu predstavujú ďalšiu tretinu. Kapitálové príjmy sú takmer zanedbateľné. Máte konkrétnu predstavu, ako rozpočet doplniť a tak vytvoriť podmienky na rozvoj?

Miroslav Morháč, kandidát na primátora mesta Lučenec

Štruktúra rozpočtu mesta sa musí zmeniť tak, aby sa mohlo začať podporovať podnikanie a realizovať aj nové sociálne programy. Súčasný rozpočet to neumožňuje. Veľmi veľa prostriedkov ide na prevádzkové náklady mestského úradu a spoločností zriadených mestom. Je nevyhnutné tento pomer prostriedkov určených na réžiu zásadne znížiť. Je nepredstaviteľné, aby akýkoľvek výrobný alebo obchodný subjekt pohltil až 70% svojich disponibilných prostriedkov na režijné náklady. Potom je prirodzené, že z rozpočtu sa nedajú financovať žiadne alebo takmer žiadne nové aktivity. Pri súčasnom náraste cien (plyn, elektrická energia, pohonné hmoty a s tým súvisiace ceny služieb) sú ohrozené aj doterajšie aktivity mesta, pretože rozpočet sa v príjmovej časti nezvyšuje natoľko, aby pokryl rozdiel v spomínaných cenách.
Zložitejšie je odpovedať na otázku, ako doplniť rozpočet a nezvyšovať pritom dane a poplatky pre obyvateľov mesta. Doteraz sa okrem predajov nehnuteľností takmer vôbec nedarí dopĺňať rozpočet novými fondmi. Príjmy mesta v tejto oblasti sú úplne zanedbateľné. Ešte raz však zdôrazňujem, že cestou nie je zvyšovanie daní a poplatkov za služby. Neviem, či je rozumné nechať kapitalizovať ceny za teplo pre obyvateľov. Ja cestu vidím skôr v tom, že v najbližšom období je potrebné vytvoriť podmienky na získavanie prostriedkov z eurofondov. Toto je momentálne najschodnejšia cesta, ako zveľadiť mesto a pritom neúmerne nezaťažiť jeho obyvateľov. Ak budem zvolený, vytvorím samostatné oddelenie mestského úradu, ktoré sa bude zaoberať prípravou projektov, ktorými sa mesto bude uchádzať o získavanie prostriedkov zo spomínaných európskych fondov.

Tibor Papp, kandidát na primátora mesta Lučenec

Som veľmi zvedavý, ako na tieto konkrétne otázky o financiách mesta odpovie súčasný primátor, ktorý štyri roky spravoval mestský majetok a bol zodpovedný za mestský rozpočet. Hovoriť totiž v prípade Lučenca o tom, ako by mala vyzerať štruktúra budúcoročného rozpočtu, a o tom, aká suma by z neho malo byť vyčlenená na rozvojové projekty, sa dá čiste v hypotetickej rovine. Zhrnul by som to do dvoch bodov.
Po prvé, pri dnešnej pomerne zastaranej a neefektívnej organizačnej štruktúre miestnej samosprávy vieme, že 70% rozpočtových prostriedkov ide na krytie tzv. prevádzkových nákladov mesta.
Po druhé, to, čo ostane, musí byť použité na splácanie nového, takmer 180-miliónového mestského dlhu, aby sa zabránilo po štvorročnom „bačovaní“ bankrotu mesta.
Čiže hovoriť o financovaní rozvojových projektov sa prakticky dá len vo vzťahu ku štrukturálnym fondom Európskeho spoločenstva. Výsledky súčasného vedenia mesta v tejto oblasti sú však žalostné. Riskantný a opäť predražený projekt vrtu v Rapovciach nasvedčuje, že sa nedá očakávať zmena k lepšiemu. Mimochodom, kde sa tá teplá voda napojí, do súkromných kotolní, čo sa za pána Marka privatizovali? Mesto nemá jednu funkčnú plaváreň, ale zato bude mať 2 rozostavané kúpaliská?
Vedenie mesta jednoducho nemalo ani nemá vlastnú rozumnú a reálnu koncepciu rozvoja mesta, ktorá by zlepšila kvalitu života väčšine Lučenčanov.

Péter Csúsz, kandidát na primátora mesta Lučenec

Poznám štruktúru rozpočtu mesta, poznám aj štruktúru našich príjmov, ako aj výdavkov. A práve preto vidím aj rezervy v rozpočte, a vidím aj to, koľko pohľadávok má voči rôznym subjektom naše mesto. Myslím si, že prísna finančná disciplína môže byť jedine prijateľná, len tak môžeme nájsť spôsob reštrukturalizácie rozpočtu mesta. Osobne som presvedčený, že rozpočet mesta pri rozumnom riešení je možné prispôsobiť viac potrebám občanov a na rozvojové impulzy. Efektívny úrad s menšími nákladmi je európsky trend, ku ktorému je potrebné sa postupne dopracovať.
Slovensko, ako aj ostatné členské štáty EÚ majú možnosť čerpať ohromné množstvo peňazí na rôzne rozvojové programy, ba dokonca pre nové členské štáty aj na revitalizáciu sídlisk socialistického typu. Každé mesto sa bude usilovať dostať sa k týmto zdrojom, ale tieto programy treba aj spolufinancovať. Každá naša vlastná koruna tak prinesie päť korún z iných zdrojov. Lenže Lučenec má 150-miliónovú dlžobu rozpísanú na dvadsať rokov! Veľké úvery potrebné na náš podiel získať už veľmi nevieme! Nalejme si čistého vína: my ročne 150 miliónov z eurofondov získať nevieme, maximálne raz za štyri roky! Ten, kto presne pozná možnosti mesta, nemýli voličov nesplniteľným programom!
Už každoročne máme prebytok hospodárenia, prostriedky z rezervného fondu môžu byť použité ako kapitálové výdavky. Ako ich použijeme, musí byť rozhodnuté širokou diskusiou a konsenzom všetkých poslancov nového zastupiteľstva. Dirigent a orchester musia byť v súlade. Primátor nemôže presadzovať svoje zámery za každú cenu s úzkou skupinou poslancov. Ak sa to stane, výsledkom je nepodarok, ktorý neslúži verejnej spokojnosti. Je to tak, ako výsledok hudobnej produkcie, keď nie je súlad medzi dirigentom a orchestrom. Ja som Lučenčan, milujem toto mesto, a som presvedčený, že každý zvolený poslanec cíti podobne. Keď tento základ je spoločný, tak som presvedčený, že pre každú spoločnú vec nájdeme spoločnú reč! A keď sa nám aspoň raz podarí vyfinancovať veľký projekt, tak to musí priniesť veľký efekt – skutočný rozvoj! Len tak vieme vybudovať mesto s novou dynamikou, s novými investičnými zámermi, aby sa stalo miestom záujmu ďalších investorov.