v poradí šiestykrát usporadúva za pomoci miestneho obecného úradu, občianskeho združenia pre výchovu rómskych a nerómskych detí, ako i dobrých sponzorov. Z minulosti vyplýva, že tento festival sa prvé tri roky usporadúval len jeden deň, ale od roku 2004 sa najmenší aj najstarší môžu zabávať dva dni. Dňa 24. novembra 2006 sa kultúrny dom v Čakanovciach naplnil deťmi a ich rodinami, pretože tento deň patril deťom a mládeži. Je to povzbudzujúce a takmer neuveriteľné, že v detskom programe bolo okolo 30 vystúpení. O zábavu sa postarali deti miestnej základnej a materskej školy, no zapojili sa aj ďalšie deti. Modernými, ale aj typickými rómskymi tancami zaujali obecenstvo skupiny, ktorých členmi sú súrodenci, kamarátky či dobrí priatelia vystupujúcich. Folklórne skupiny ako Pity – Pang z Lučenca, Malý Nógrád z Radzoviec, deti zo Základnej školy vo Fiľakove, zožali veľký úspech. V rámci detských vystúpení predviedol svoje spevy mládežnícky zbor Agnus dei, pôsobiaci pri farskom úrade Biskupice. Na druhý deň sa zišli občania obce na stretnutí s účinkujúcimi z novohradského regiónu, z domova aj zo zahraničia. V úvodnom prejave sa poďakoval starosta obce Aladár Gáspár, ktorý túto akciu podporoval, za účasť vzácnym hosťom, starostom zo združených obcí Novohradskej župy, konkrétne starostovi obce Karancsalja Sándorovi Lajtosovi, Zoltánovi Havranovi z obce Kanacsberény, Ing. Petrovi Gyorgyovi z Radzoviec. V neposlednom rade predstavil aj ďalšieho hosťa, ktorým bol István Kurunczi z obce Kanacskeszi, ktorý po prvýkrát navštívil obec Čakanovce spolu so svojim speváckym zborom. Je treba pripomenúť, že pán Kurunczi má rodinné korene v našej obci. Miestny starosta prízvukoval, že vzájomná spolupráca s týmito obcami je na vysokej úrovni v oblasti spoločných tradícií, kultúry, umenia, obchodu, regionálneho rozvoja, školstva, turizmu a športu. Daj Boh šťastia tejto zemi a všetkým ľuďom v nej...., citovala moderátorka večera Mária Magová, ktorá pripomenula všetkým prítomným, že i táto akcia priťahuje ľudlí bližšie k sebe podaním ruky či úsmevom. Ako prvý na javisko vystúpil spevokol Gyongyvirág pod vedením Márie Magovej, pôsobiaci v klube dôchodcov v miestnej obci. V svojich piesňach ospevovali minulosť kultúry v obci, ako i regiónu. V poradí ako druhý účinkujúci bol folklórny súbor Kis Rakonca z Fiľakova pod vedením Norberta Vargu a Polli Agócs. Nasledujúcim programom sa pričinili o dobré meno svojej obce Fiľakovské Kováče spevokol Mezei Csokor, ktorí spievali s presvedčením, že hudba nás približuje a vdýchne život do slávností. Po tomto vystúpení mal na javisku priestor folklórny súbor Nagy Rakonca. Svoju priemiéru v tejto obci mal aj spevácky súbor z Radzoviec, pôsobiaci pri klube dôchodcov, ktorý si od obecenstva vyslúžil veľký potlesk. Sobotňajšie popoludnie rozveselil tancami folklórny súbor Nógrád z Radzoviec, ktorý má za sebou dlhoročné tradície, vystúpenia v zahraničí, ako i na domácej pôde. Po krátkej prestávke potešili prítomných Mário a Bernadeta zo susednej obce Radzovce svojimi latinskoamerickými tancami, naozaj na vysokej úrovni. Vyše hodinovým programom vystúpili na javisku účinkujúci z údolia Karancsa, obce Karancskeszi, Karancsalja, Karancsberény. Naozaj bol podivuhodný ich spev, ich nálada, ako i tvorivosť prekrásnych spevov. Na javisku boli naraz aj vyše dvadsiati účinkujúci, ktorý si striedavo zanôtili spevmi, čerpajúcimi z histórie svojich predkov. V neposlednom rade predviedli spevy z oblasti banského hutníctva pri dobrom vínečku. Celé to zakončil ženský spevokol Jázmin, pôsobiaci pri miestnom kultúrnom stredisku v Radzovciach. Festival ukončil miestny spevokol klubu dôchodcov, ktorý ho aj začal. Finále celého dvojdňového festivalu bolo veľmi dojímavé. Javisko sa naplnilo domácimi i zahraničnými spevokolmi a spoločným úsmevom a srdcom zaspievali krásnu pieseň: „Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej. Nech im slnko jasne svieti, každý Boží deň. Nech ich sused v láske má, nech im priazeň pokoj dá. Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej... .“ Sú to slová, ktoré sú zároveň aj prosbou a vôľou všetkých ľudí bez ohľadu na národnosť či náboženstvo.
Adrian Oravecz, Čakanovce
Autor: Adrian Oravecz, Čakanovce
