tatívne organizácie, dobrovoľné spolky akosi spontánne vytvárajú aktívnejšiu činnosť.
Krízové centrum pre matky s deťmi v Rimavskej Sobote na Družstevnej ulici bolo otvorené v októbri 2003. Navštívili sme toto zariadenie a porozprávali sa s jeho zakladateľkou a riaditeľkou PaedDr. Helenou Husárovou.
- Krízové centrum splnilo svoj účel, ale už je malé, - hovorí H. Husárová. – Je 40-miestne a je preplnené. Máme tu ženy z celého kraja, i z iných častí Slovenska. Momentálne máme vyše 30 žiadostí, ktorým nemôžeme vyhovieť. Okres Rimavská Sobota má 107 obcí a ani jedna obec nemá žiadne prístrešie pre ľudí v núdzi. Aj v samom okresnom meste azylový dom je len pre mužov. Otvoreniu nášho krízového centra predchádzalo najmä to, ako som pociťovala, že prístrešie pre ženy je nutné. Cestovala som raz do Gemerského Jablonca v autobuse s dvomi ženami, ktoré mi hovorili, ako sa im ťažko žije, muž ich bije, nemajú kam ísť. Urobila som anonymný dotazník, ten som rozmiestnila po okrese. Jeho prostredníctvom vyšli najavo strašné veci. Veľké množstvo žien je týraných. Cítim uspokojenie, že sa nám podarilo im pomôcť. Je to zásluha ľudí v mojom okolí, ktorí boli v tom čase, prípadne i teraz sú vo významných funkciách. Spoločnými silami sa snažíme takým ženám a ich deťom všemožne pomáhať. -
Videli sme u H. Husárovej zošit, kde si píše pôžičky. Pýtame sa, z akého fondu požičiava ľuďom v núdzi peniaze. Dozvedáme sa, že je to z jej vlastných prostriedkov. Prídu, poprosia, potrebujú napr. peniaze na lieky. Požičia ona a častokrát i jej kolegyne, spolupracovníčky. Zaujíma nás, či takto požičané peniaze sú vrátené. Že áno. Okrem dvoch dlžníčok si ženy v centre podlžnosti splácajú.
Zamýšľame sa, prečo žena, ktorá zastáva niekoľko zodpovedných postov, prejavuje takú účasť ľuďom v tiesni a celou jej dlhodobou činnosťou sa ťahá hĺbka jej sociálneho cítenia. Vieme o jej istej životnej príhode, ktorá ju ovplyvnila, ale určite nie je jediným popudom jej konania. H. Husárová proste tak žije. Spomína na svoju starú mamu, ktorá jej hovorila: - Žobrákovi treba dať korunu, lebo nikdy nevieš, či v podobnej situácii, prosiac o korunu, raz nebudeš ty! –
- Prestali sme sa smiať, - hovorí H. Husárová. - Poznáme len pracovné a domáce povinnosti. Zvlášť na dedinách cítiť, že ľudia majú od seba ďalej ako v minulosti. -
Krízové centrum pre týrané ženy s deťmi v Rimavskej Sobote má momentálne naplnený kapacitný stav. Pohybuje sa tu vyše 20 detí. Ako tam budú vyzerať Vianoce?
- Každý rok im s manželom uvaríme doma vo veľkom kotli kapustnicu, - rozpráva riaditeľka krízového centra. – Akú jem ja, takú im donesiem, asi 30 litrov. Pani Marková, riaditeľka Úradu práce v Rimavskej Sobote, nám zohnala sponzora z Bratislavy, budeme vedieť deťom kúpiť darčeky pod stromček. Na poobedie štedrého dňa nám sľúbil návštevu katolícky dekan. Ženy sa tešia. -
H. Husárová rozpráva príbehy. Bolestné. Príbeh matky a starej matky, ktoré týral príživnícky mladík. Oznámenie o jeho činoch poslali susedia. Po zásahu polície, ktorú H. Husárová kontaktovala, sa však ženy bránili podať trestné oznámenie, činy nepodareného syna a vnuka popierali. Stáva sa to mnohokrát. Týrané ženy zo strachu či ostychu odmietajú pravdivo vypovedať.
Sociálna pracovníčka centra Denisa Danková upozorní na čerstvý osud mladej ženy, ktorý pribudol do centra. Pani Beatu, predtým celkom poriadny druh vyhnal do noci s jeden a pol ročnou dcérkou. Svoju úlohu tam asi zohrala jeho matka.
Pani Marienka, ktorá má 53 rokov, je zo Žiaru nad Hronom. Po smrti manžela zostala sama so siedmimi deťmi. Do centra ju prichýlili s 12- ročnou dcérou. Je neskonale vďačná a spokojná.
D. Danková tiež potvrdzuje, že i problematickejšie obyvateľky centra sa časom udomácnia a prevýchova je možná.
Takto funguje Krízové centrum pre týrané ženy s deťmi v Rimavskej Sobote už tri roky. Záujem o pobyt v ňom sa stupňuje. Bohužiaľ, centrum sa nedá roztiahnuť.
Uvedomme si v tomto predvianočnom čase – sú medzi nami ľudia, ktorí túžia napríklad len po pokoji a prístrešku. Občianske združenia a organizácie nemôžu suplovať štát. Potreba zariadení pre ľudí v núdzi rastie. Začínajú si to uvedomovať mnohí rozumní ľudia, verme, že city v nás nebudú kulminovať len vo vianočnom období.
Autor: - kd -
