precíznu výzdobu. Sú to také malé umelecké dielka. Pravda, nie každé sa podarí vyzdobiť so stopercentnou dokonalosťou. „Nevadí! Mojim vnúčikom chutia aj také,“ zasmeje sa pani Eva.
Máloktorá žena sa môže popýšiť toľkými funkciami a záľubami ako ona. Bola riaditeľkou kultúrneho strediska, viceprimátorkou, zakladala folklórny súbor Tisovec, ba rozbiehala aj tisovský jarmok. „Moje prvé perníky som napiekla v roku 1991. Potrebovali sme v kultúrnom dome vyzdobiť vianočný stromček. Vtedy som si povedala, žiadne gule a „umelinky“, my budeme mať taký stromček, aký mali naše staré mamy. S jabĺčkami, orieškami a medovníkmi. Stalo sa!“ vysvetľuje pani Evka. O rok neskôr jej pekárske umenie obdivovali už na prvom jarmoku. „To vám bol jarmok. Tisovčania sa blysli. Žiaden tovar ako dnes. V stánkoch boli typicky ľudové výrobky. Drevené varešky, šúpolienky, háčkované dečky, prútené koše, perníčky...,“ spomína. Pečenie je pre ňu relax. „Vyrábať perníky sa mi zapáčilo. Mojím vzorom bola teta Koperová. Chodili sme so súborom vystupovať a súčasťou našej výbavy bol košík s medovníkmi. Jáj, aké boli chutné. Kam sme išli, všade ich obdivovali. Raz ma pozvali na slovenské veľvyslanectvo do Budapešti. Moje perníkové srdiečka na tamojšej výstave získali prvé miesto. Príjemný pocit na duši. Od manželky veľvyslanca som na pamiatku dostala vyšívaný obrázok s venovaním,“ povie a pohladí výšivku. Jej perníky sú takmer po celom svete – v Japonku, v Kanade, v Amerike, Afrike... Ročne ich upečie stovky. Príbuzným, na výstavky, priateľom, na jarmoky. Po jej dome sa takmer vždy šíri príjemná perníková vôňa. Pri otázke receptu pre našich čitateľov je pani Eva na slovo však skúpa. „To je tajomstvo, ktoré sa neprezrádza. Každý pernikár má svoj recept. Poviem len toľko, že namiesto masla používam Ramu a všetky ingrediencie preosievam.“
Ak by sa však predsa len naše čitateľky – gazdinky chceli pred vianočnými sviatkami inšpirovať receptom na
medovníkovú pochúťku, my vám jeden ponúkame. Poslala nám ho čitateľka Anna z Vidinej.
Vianočné medovníčky
Potrebujeme:
50 g masla, 60 g kryštálového cukru, 125 g medu, 250 g hladkej múky, citrón, vanilkový cukor, pol lyžičky mletej škorice, klinčekov a muškátového orecha, vajce a múku.
Postup:
Maslo, cukor a med zohrievame dovtedy, kým sa nerozpustia. Potom necháme zmes vychladnúť. Múku zmiešame s práškom do pečiva a s koreninami. Pridáme citrónovú šťavu. K vychladnutej medovej zmesi pridáme vajce, vyšľaháme a hmotu vylejeme do misy s múkou a koreninami. Potom hmotu vyberieme na pomúčenú dosku, vymiesime a vytvorime bochník. Na päť hodín ho necháme postáť vo fólii. Potom vyvaľkáme asi tri milimetre hrubé cesto a vykrajujeme rôzne tvary. Pečieme v rúre predhriatej na 200 stupňov sedem minút. Dobrú chuť!
Z histórie medovníkov
Medovnikárske remeslo má na Slovensku bohatú minulosť. Prvý medovnikársky cech tu vznikol na začiatku 17. storočia v Bratislave. Táto výroba k nám prenikla z Nemecka a postupne sa rozšírila po mestách západného, stredného a východného Slovenska. Remeselná výroba medovníkov od počiatkov až do konca 19. storočia sa zakladala na výrobe medovníkov z drevených vyrezávaných foriem. Tieto formy boli zhotovené prevažne zo suchšieho hruškového dreva. Obľúbené a známe formy boli srdce, koník, husár a bábika, tiež postavy v dobových odevoch. Medové cesto sa pripravovalo z ražnej múky, medu a korenín. Odležané sa vtláčalo do drevených foriem, vyklopilo sa a pieklo v peciach.
