1991-96 na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Prahe. V r. 1997-98 pôsobila ako account manažérka vo firme NEW MEDIA INTERNATIONAL Praha, v r. 1999-2000 vo firme 1. Slovenská reklamná agentúra Bratislava a v r. 2000 vo firme VICTOR LEO BURNETT Bratislava. V r. 2000-06 pôsobila v juhošpanielskom meste Sevilla, kde sa profesionálne venovala tancu flamenco. Momentálne žije v Prahe, kde pôsobí ako choreografka, interpretka a učiteľka flamenca, i ako dramaturgička Flamenco Festivalu.
Janka, prezraď našim čitateľom niečo o svojej rodine a o kraji, odkiaľ pochádzaš?
Narodila som sa v Lučenci, do mojich troch rokov som bývala v Poltári. Potom sme sa s rodičmi a sestrou presťahovali do Prahy. K môjmu srdcu však najviac prirástla Kokava nad Rimavicou a Utekáč, odkiaľ pochádzajú moji rodičia a kde som prežívala v detstve každé prázdniny. Rodinné putá, prvé lásky a kamarátstva prežité v tomto nádhernom rázovitom a pre mňa aj romantickom kraji ostávajú v mojich spomienkach naveky. Som hrdá na to, že pochádzam z tohto chudobného, ale zároveň ľudsky veľmi bohatého kraja, o ktorom rozprávam pri všetkých mojich cestách a pobytoch v zahraničí a nikdy si pritom nezabudnem pribaliť pohľadnicu Kokavy s jej typickými krojmi. Každý rok sa pravidelne vraciam domov na Kokavské koliesko, je to náš rodinný rituál.
Pôvodným povolaním si ekonómka zahraničného obchodu. Aké boli tvoje prvé roky praxe v tomto odvetví?
Na VŠE ma najviac oslovil marketing a reklama, preto moje prvé cesty viedli do reklamných agentúr. Bola to práca veľmi kreatívna a rôznorodá, ale svet reklamy a obchodu mi pripadal až príliš tvrdý a silno motivovaný peniazmi, čo nevyhovovalo mojej životnej filozofii. Stále viac a viac ma vnútorne napĺňal môj celoživotný koníček – tanec. Šťastné a ďakovné reakcie divákov mi tento pocit sebarealizácie a spokojnosti len zvýšili.
Ako si sa dostala k tancovaniu flamenca?
Už počas štúdia na proseckom gymnáziu som sa venovala latinsko-americkým tancom, neskôr počas vysokoškolského štúdia slovenskému folklóru. Po následnom zhliadnutí flamencového predstavenia ma tento tanec veľmi zreteľne oslovil svojím emotívnym nábojom a ženskosťou. Po mojom odchode do Bratislavy som tam začala tancovať najskôr v skupine Andalúzia, neskôr sme si založili vlastnú formáciu Lagrima. Postupne sa nám začalo dariť, mali sme už aj svoje publikum a veľa úspechov za sebou. Boli sme však samoukovia a vedeli sme, že ak chceme interpretovať a cítiť flamenco tak ako Andalúzania, musíme odísť do jeho kolísky, učiť sa tam, pochopiť mentalitu ľudí, naučiť sa španielsky jazyk...
Čo vlastne flamenco je? Čo dáva tebe?
Flamenco je andalúzske ľudové umenie, vzniklo v 15. storočí ako umelecký prejav rôznych kultúr, ktoré sa v Andalúzii v tej dobe vyskytovali – Arabi, Španieli, Židia a predovšetkým Cigáni. Flamenco však nie je stoickou či skanzenovou umeleckou formou, ale neustále sa vyvíja a dnes je už svetovým umeleckým žánrom v rámci world-music. Tak ako jazz či blues dáva veľký priestor na improvizáciu v rámci zaužívaných foriem a každý umelec tak môže prispieť k jeho obohateniu, musí však dokonale poznať základ tanca. Flamenco nie je len umenie, je to životný štýl. Flamencový tanec patrí medzi najťažšie tance na svete a zároveň medzi najemotívnejšie. Existuje viac ako 60 foriem tanca, ktoré sa odlišujú podľa nálad (alegrias – radosť, soleá – samota ...), podľa regiónov (malagueňa, granaína ...), či podľa rytmu – typické sú u nás neznáme dvanástkové rytmy prevzaté z arabskej hudby. Pre mňa je flamenco jedinečný a slobodný umelecký nástroj, ako odovzdať publiku posolstvo či už v podobe myšlienok, energie alebo textu piesne. Predovšetkým však má v sebe neskutočný náboj energie a emócií, ktorý dvíha zo stoličiek publikum po celom svete.
Viem, že v Španielsku si mala vlastnú skupinu, s ktorou si absolvovala veľké množstvo vystúpení temer po celej Európe ...
V Seville som účinkovala s niekoľkými formáciami – predovšetkým s Compaňía Flamenca de Juan Polvillo, jedným z najlepších súčasných tanečníkov flamenca, s ktorým sme absolvovali okrem Andalúzie turné v ČR, SR, Poľsku, Rakúsku a Francúzsku. V sevillských flamencových tablách som pravidelne účinkovala so speváčkou Mariou Aguilar a gitaristom Morenitom de Triana, gitaristami Jordim, Silviom a Pacom Parra a ďalšími umelcami. V sevillskej divadelnej spoločnosti Teatro Ciudad Hispalense som pôsobila ako choreografka a tanečnica, ale aj ako herečka v hre F. G. Lorcu Dom Bernardy Alby. Účinkovanie priamo v Seville bolo mojou osobnou skúškou, kde som ako cudzinka mohla interpretovať flamenco na profesionálnej úrovni a som šťastná, že sa mi to podarilo. Keď ti po koncerte domáci povedia, že klameš, že si zo Slovenska, že to nie je možné, aby Slovenka takto vedela tancovať flamenco, alebo že tancujem ako anjel, zrazu si uvedomíš, že všetko to odriekanie a námaha stojí za to a že tvoja tvorba a umelecká výpoveď má zmysel. Toto celé dohromady mi dáva obrovskú silu a chuť pokračovať!
Tvoje plány do nového roka 2007?
Mojím osobným želaním do roku 2007 je byť naďalej šťastná a spokojná, aby som tak mohla prispievať ku šťastiu a spokojnosti druhých. V profesionálnom živote ma čaká rôznorodá a zaujímavá práca, momentálne pripravujem premiéru nového programu Colores de Amor (Podoby lásky) spolu s Compaňía Flamenca de Juan Polvillo zo Sevilly – premiéra bude 15. 4. 2007 v pražskom Divadle ABC. Ďalej pripravujem choreografie k hre Dom Bernardy Alby od F. G. Lorcu pre Mestské divadlo v Mladej Boleslavi – premiéra sa uskutoční vo februári 2007. Pravidelne účinkujem v ČR aj SR so skupinou Los Remedios, od januára 2007 začínam nový trimester výučby v dvoch flamencových štúdiách v Prahe. Dramaturgicky pripravujem Medzinárodný Flamenco Festival 2007 v Mníšku pod Brdy. Reprezentujem tiež mojich kamarátov zo Sevilly – profesionálnych a špičkových flamencových umelcov, ktorých tvorba je ovplyvnená flamencom Davida De María. To všetko s jediným cieľom – získať pre toto nádherné a jedinečné umenie čo najviac divákov a dotknúť sa aspoň ľahučko ich sŕdc.
PhDr.
Autor: František Mihály
