Lekári. A v centre diania dominuje pohotovostný lekár.
V súčasnosti od l. marca tohto roku boli i v našich krajoch zriadené nové pohotovostné stanice IRS – International rescue systém. Je to medzinárodný záchranný systém. Riaditeľstvo je v Bratislave.
V Rimavskej Sobote priamo v meste sú dve záchranné stanice – jedna má sanitné vozidlo s lekárskou posádkou, druhá je bez tejto posádky. V okrese je deväť staníc, z toho sú dve s lekárom. Vedúci okresných staníc je MUDr. Borislav Benedek, ktorý od svojich 25-tich rokov už 28 rokov pracuje ako lekár na pohotovosti.
Pokojným vyrovnaným hlasom rozpráva o tom, že ich sanitky idú vždy tam, kde to je potrebné. Z centrály v Banskej Bystrici, kam sa dovoláme po vytočení čísel 155 alebo 112, im hlásia, kde je práve nutný výjazd. Častokrát je to aj iný okres alebo región. V Sobote pracujú na záchranke štyria stabilní lekári, štyria lekári sú ešte externí, ktorí občas vypomáhajú, a do každej sanitky sadá s vodičom zdravotná sestra. Lekári slúžia nepretržite dvanásť hodín denne (donedávna slúžili 24 hodín). Chodia k infarktom, porážkam, diabetickým kómam, autohaváriám a vôbec k vážnejším prípadom. Malo by to tak byť, bohužiaľ, ešte mnohokrát býva lekárska záchranná služba zneužívaná. Deťmi, vtipkármi alebo chytrákmi.
- Minule k nám v noci prišiel na stanicu záchrannej služby muž, ktorý rozprával, že jeho žena potrebuje rýchlu lekársku pomoc, - hovorí doktor Benedek. - O tretej v noci sme išli s ním do Hodejova. Tam nám vyskočil z auta, povedal: „Ďakujem za taxík,“ a zmizol v tme. Aj donedávna, kým sa platilo 20 korún za recept a za návštevu lekára, častokrát nás volali k pacientovi najmä naši tmavší spoluobčania – Rómovia. Nahlásili vážny prípad, mnohokrát to bolo nadsadené. Našim príchodom mali poriešenú i stránku finančnú. My lieky ordinujeme hneď. Štatistická skutočnosť na Slovensku je počas jednej dvanásťhodinovej služby päť a pol výjazdov. V okrese Rim. Sobota je to osem výjazdov, poväčšine práve z dôvodu zneužívania. -
Vianočné služby vedia byť tiež atraktívne. - Babenka z mesta nám na štedrý večer nahlásila, že je v bezvedomí, - spomína pohotovostný lekár. - Bolo nám to hneď podozrivé, pretože bývala sama. Išli sme, zastihli sme starkú spievať koledy. Opustená žena sa potrebovala s niekým porozprávať, bolo jej smutno. Nuž sme ju aj vyšetrili a všetko bolo v poriadku. Raz v poriadnom snehovom nečase sme sa škriabali v Maštinci na lazy, - mapuje doktor ďalej. - Starká dostala porážku. Metrový sneh, chodník nikde. Trvalo nám vyše hodiny, kým sme sa dostali na miesto. Pacientku sme nakoniec dopravili k sanitke v drevenom koryte. Ako záchranári sme uspeli. -
Lekárove spomienky sa odvíjajú ďalej: – Zomrela žena z rómskeho sídliska. O cigánoch je známe, že sa boja smrti. Rýchlo volali doktora. Prišli sme, konštatovali úmrtie, cigáni v afekte začali na nás vyťahovať nože. Ženu sme intubovali a srdce sa ešte podarilo oživiť. V kolónii vypukla radosť. Darmo, že dotyčná naozaj o dva dni zomrela, odvtedy chcú sídliskoví iba „bradatého doktora so žltou sanitkou“.
Rozprávame sa ďalej o moderných neduhoch – narkomanoch a feťákoch. – Je toho veľa, - povzdychne lekár, - aj minule sme mali výjazd k mladému narkomanovi. Bol už mŕtvy. -
Lekár Benedek zo svojich 28 rokov záchranárskej praxe odslúžil dve tretiny počas vianočných sviatkov. Aj teraz ho čaká služba na štedrý večer i na druhý sviatok vianočný. Možno pribudne nejaká rybia kosť k počtu tých, ktoré už počas vianočných sviatkov likvidoval, a sám si praje, aby radšej nemusel vystupovať v čejkoľvek domácnosti ako dobrý posol.