Článok pokračuje pod video reklamou
tiavnici, V banskej Bystrici, Lučenci. Staviteľ, projektant, pedagóg, športovec, výtvarník – Ervín Gerö.
V životopisných priznaniach „obdarených“ ľudí sa stretneme s menami osobností, ktorí na nich a ich tvorbu vplývali. Mnohých spomína aj Ervín Gerö, ale Lučenčanom a absolventom lučenského gymnázia v 20. storočí predsa len najviac hovorí meno profesor Gustav Gerö, Ervinov strýko, ktorý učil deskriptívnu geometriu.
V tvorbe E. Geröa (aspoň tej, ktorú vidíme na výstave v kaviarni Lehár do 20. januára) prevláda kresba a akvarel. Jeho práce videli milovníci umenia v mnohých mestách na Slovensku, v Maďarsku aj v Čechách. Pred niekoľkými týždňami – otvorenie 1. ESO – v skromnosti priestorov Zlatého fénixa a Reduty sa verejnosti predstavil výtvarník Ervín Geró.
Lučenec očami výtvarníka – neškoleného vo výtvarnom umení - poteší, odborníka povzbudí, občana pozýva. Kompozícia obrazov E. Geröa spĺňa estetické kritériá a umelecké cítenie. Horizontálne členenie, od exponovaných vstupných pohľadov po pozadie zahmlené v perspektíve, nám hovorí o minulosti malomestského prostredia Lučenca (Husova, Komenského, Baraková ulica). Pokojné „zatvorené“ brány ulíc Lučenca minulého storočia zrazu ruší vertikála výškových budov (Hotel Reduta, 1. ESO, veže lučenských kostolov). Zaspaté, akoby slnečnou ťažobou leta – optimizmus farebnej škály to pripomína – poznačené lučenské ulice, priam cítime páľavu sálajúcej starej dlažby, dnes zakrytej asfaltom či betónom... Ten staroobchodný dedinský Lučenec je odrazu šľahnutý moderným staviteľským biznisom, ktorý by obstál aj v svetovom prímorskom – rekreačnom prostredí. Barokovo–secesné priečelia a štíty vystriedala jednoduchá čiara obohatená krivkou karosérie...
Ľudského hemženia je v Geröových obrazov menej. Nuž paradoxne to o niečom hovorí, nemáme čas. Nemáme čas na oddych, na umenie, na pohodu. Preto tieto prázdne kresielka pri kaviarničkách?! Ak sa vyskytnú siluety postáv, tak sú v pohybe. Pohyb je potrebný, ale postáť pri chvíľke umenia tiež má byť krásne. Geröova práca nie je len o čiare a farbe, je to o diele tých minulých i súčasných rúk, z ktorých rástli domy, kostoly, ulice a ich budúci život. Výstavy sú často len vystavením pre vnem oka a pocit. Výtvarné prace E. Geröa sú súčasťou výchovy a skvalitnenia estetického cítenia mladých i starších. Nenašli by sa pre propagáciu mesta prostriedky na vydanie „skladačky“ z tvorby spomínaného maliara o našom meste? Možno by radi siahli po nej domáci aj návštevníci mesta. Neposlúžila by kresba s motívom mesta na pozadie pamätných listov či iných publikácií aj pre firmy? My vám, pán Gerö, želáme tvorivé nápady pre skrášľovanie ducha mesta!
