Článok pokračuje pod video reklamou
nej v suteréne denného stacionára, známeho už dlhšie ľuďom odkázaným na cudziu pomoc. Krívajúci Ivan a Lajoš. Obidvaja bezdomovci. Včera mali šťastie. Zohnali po dvadsať korún: poplatok za posteľ, sprchu, teplo skromnej útulne, a tak si dopriali pre nich nie každodenný luxus. Teraz sa ponáhľajú skúšať v uliciach mesta šťastie opäť. Nájsť niečo do úst a pár korún... V dvoch miestnostiach nocľahárne s trinástimi posteľami sa obliekajú, upravujú, ustieľajú lôžka... ďalšie postavičky s rovnakým osudom. Atila z Opatovej je na ulici už 10 rokov. Ľubomír z Lučenca tu po návrate z väzenia tiež našiel ochranu pred nočným mrazom. To sem priviedlo aj 44-ročného Igora, 54-ročného Alexandra, ďalšieho päťdesiatnika Arpáda, či 72-ročného Petra. Ten prišiel o strechu nad hlavou, ale aspoň nemá problém so zaplatením „nocľažného“ poplatku. Pomáha mu dôchodok. Aladárovi zase sociálna dávka a „aktivizačný“ príspevok. Sú skôr výnimkou. Všetci, a poslednú noc ich bolo jedenásť, otvorenie nocľahárne pre bezdomovcov zo strany mesta Lučenec uvítali. Potvrdzujú to dodržiavaním stanoveného prevádzkového poriadku. Žiaden alkohol, hneď po príchode do nocľahárne osobná hygiena a samozrejme v noci pokoj. Robert Záslav, na ktorého dnes vyšla služba dozorcu, koordinovaná oddelením školstva a sociálnych vecí Mestského úradu, je spokojný. Počas uplynulej noci žiadne problémy. Pokojná služba, hlási.
Ustrojení chlapi, v rukách s igelitkami s celým osobným majetkom, odchádzajú. Zdravia sa a miznú v prebúdzajúcom sa meste. Niektorí hľadať príležitostnú robotu, iní skúsia žobrať, alebo šťastie pri kontajneroch... Posledný odchádza Atila. Stihne si ešte odo mňa vypýtať dvadsať korún. Na teplé jedlo. Má žalúdočné vredy... Desaťročné „bezdomovstvo“ ho naučilo využiť každú príležitosť...
Novú nocľaháreň, zatiaľ pre mužov, pretože 500 000 korún získaných z Fondu sociálneho rozvoja nepostačilo na otvorenie aj oddelenia pre ženy, vybudovalo mesto Lučenec s vlastným finančným príspevkom. V prevádzke bude do konca marca. Je to však len prvá etapa náročného projektu, hovorí vedúca oddelenia školstva a sociálnych vecí Mestského úradu Kvetoslava Ďurišková. Už v najbližších dňoch chcú s komunitnými pracovníčkami pomocou rodinnej anamnézy nájsť dôvody „bezdomovstva“ klientov nocľahárne. Pomôcť im pri získaní sociálnych dávok, resp. pri zapojení do projektu aktivizácie. Aj to zlepší ich zatiaľ smutné finančné postavenie. Náročnejšie bude však rozšírenie priestorov o nocľaháreň aj pre ženy približne s 10 posteľami a zriadenie celodennej stanice osobnej hygieny s celoročnou prevádzkou. Pre obyvateľov mesta, ktorí síce strechu nad hlavou majú, ale kúpeľňu, WC prípadne práčovňu –nie. Radi by to zvládli ešte v tomto roku. Ak získajú podporu Fondu sociálneho rozvoja je to celkom reálne a Lučenec sa definitívne zaradí k mestám, ktoré sa dokážu postarať aj o ľudí, čo sa ocitli na okraji spoločnosti.
