Článok pokračuje pod video reklamou
hodení dedinou podarí na niekoho natrafiť. „Dedina je na vymretie, to je jasné,“ hovorí starosta na štvrtinový úväzok Ľubomír Kvaka. Aj keď je rodený Popročan, sám žije už niekoľko rokov v neďalekej Hnúšti. Hlavným zamestnaním je však strojník a pracuje v tisovskej CMS-ke. Dedina sa na minimum stenčila za jeden ľudský život. Ešte medzi dvoma vojnami tam žilo asi 170 ľudí, z toho 60 detí. V Poproči sa od konca uplynulého storočia nikto nenarodil, pričom umrelo asi 70 ľudí. Mladší obyvatelia odišli za prácou do väčších miest i do zahraničia a v dedine dnes pracujú už iba štyria chlapi. Ako nezamestnaní však len v rámci aktivačných prác. Dedina má síce 32 domov, väčšina z nich je však prázdna. „Tam, kde žijú ľudia, si väčšinou držia psov,“ konštatuje starosta. Tichá dedina má totiž častých neželaných návštevníkov, ktorí pozerajú po tom, čo by ukradli. Aj keď na jeseň a v zime je v dedine ticho, v lete je tam veselšie. Družstvo, ktoré pred rokmi zaniklo, nechalo na neďalekom kopci vybetónovanú silážnu jamu, ktorú ľudia napúšťajú pramenitou vodou. Popročské kúpalisko tak v horúčavách navštevujú desiatky ľudí z okolitých miest a obcí. Dedina so šesťstoročnou históriou bola už dvakrát na pokraji zániku. Vždy po veľkých požiaroch, ktoré až na dva-tri domy zničili celú obec. „Naposledy to bolo pred asi 100 rokmi,“ hovorí Kvaka. Vtedy dedina zhorela po vypaľovaní slamy na neďalekom poli. Obyvatelia dnes ešte stále veria, že obec sa aj teraz pozviecha a v budúcnosti tu ešte bude čulý život. „Všetci, ktorí z dediny za posledné roky odišli, mi sľúbili, že do Poproče sa na staré kolená vrátia,“ neveľmi presvedčivo podotýka hlava obce.
