ZAUJALO NÁS

Hľadajú si predkov
sa zhováral s niekoľkými ľuďmi, ktorí si v zozname našli svojich prarodičov,“ poveda farár Martin Riecky. Ako záujemca o históriu sa k zoznamu dostal v archíve bývalého malohontského, teraz už rimavského seniorátu. Z archívu však dnes ostalo už len torzo. Značná časť sa stratila za bývalého režimu, časť zhorela pri veľkom požiari Kokavy v roku 1911. Zachovaný zoznam je však cenným genealogickým materiálom. Obsahuje totiž mená starých Kokavčanov, navyše napísaných vo vtedy užívanom nemeckom tvare. Okrem tvaru mien ako napríklad Staphanus Sossik či Stephan Walach sú pozoruhodné aj mená, pozostávajúce z troch slov ako Martin Walach Bajusz či Catarina Kovasc Kapralka. Keďže rovnakých priezvisk bolo vtedy veľa, tretie meno charakterizovalo rodovú príslušnosť, charakteristický znak rodiny či zaradenie podľa miesta bydliska. Medzi dochované dokumenty archívu patrí aj verný opis požiaru obce v roku 1911, ktorý napísal vtedajší evanjelický farár a jeho záznamy o postupnom zveľaďovaní obce.
TASR

Zima vyprázdnila studne
Suchá zima bez snehu a zrážok prináša obyvateľom niektorých obcí v Blžskej doline starosti s pitnou vodou. V Bátke, v okrese Rimavská Sobota, ktorá je dosiaľ bez obecného vodovodu, už obyvatelia hlásia starostovi prázdne studne. „Intenzívny dážď sme v dedine nemali už niekoľko mesiacov,“ povedal starosta dediny Zoltán Bács. Niekoľko domácností v takmer tisícčlennej obci už nejaký čas nemôže pre nízku výdatnosť prameňa čerpať vodu z vlastných studní. Obec síce začala v uplynulých rokoch budovať vodovodnú sieť za 2,5 milióna korún z envirofondu, na dobudovanie a spustenie celého systému však ešte potrebuje ďalších asi 10 miliónov Sk. Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá by mala sieť dobudovať, však podľa starostu zatiaľ na výzvu vedenia obce nereagovala. Pritom vodojem, ako zásobáreň pitnej vody je od obce vzdialený len asi dva kilometre. Podľa starostu bez vodovodu je dodnes takto deväť obcí Blžskej doliny. Bátka však má ešte o problém navyše. Spravuje totiž základnú školu, do ktorej chodia detí z celej doliny. „Školu navštevuje 370 detí, pričom v kuchyni sa pre ne aj varí,“ pripomína starosta. A vodu kuchárky naberajú každý deň zo školskej studne, ktorá je na dvore.
TASR

Zámku svitá na lepšie časy
Spoločnosť IMET, ktorá asi pred rokom kúpila kaštieľ v Haliči, chce túto pamiatku rekonštruovať. Už na jar by chcela sprístupniť niekoľko miestností kaštieľa a vystaviť v nich projekty opravy i jeho trojrozmernú vizualizáciu. Spoločnosť totiž medzičasom vypísala súťaž na vzhľad obnoveného kaštieľa a práve práca víťazného architekta by mala slúžiť ako podklad k výstave. „Zámerom spoločnosti je vytvoriť z kaštieľa a priľahlého areálu rekreačnú a športovú zónu,“ povedal vo štvrtok starosta Haliče Vladimír Rehánek. Už požiadala Slovenský pozemkový fond o odkúpenie aj širšieho areálu, kde sú parky i rybník. Z niekdajšieho sídla novohradských grófov má v najbližších rokoch vyrásť nadštandardný hotel s asi 80 lôžkami. Investície sa predpokladajú vo výške asi 200 miliónov Sk. Kaštieľ v Haliči sa štát a neskôr aj územná samospráva pokúšala predať už niekoľko rokov. Aj keď záujemcovia boli, vždy po čase od zmluvy odstúpili. BBSK nakoniec predal pamiatku IMET-u za asi 46 miliónov korún. Jeden z najrozsiahlejších kaštieľov na Slovensku stojí nad obcou v dnešnej podobe od roku 1612. Zámocký park má rozlohu 13 hektárov. Až do roku 1945 ho vlastnil rod Forgáčovcov. Okrem mnohých miestností so zaujímavými stropmi najvzácnejšia je rytierska alebo župná sieň, v ktorej sa konali v 18. a 19. storočí zasadnutia 42 župných úradov Uhorska. Naposledy bol kaštieľ obnovený v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Od roku 1965 do roku 1993 v ňom štát prevádzkoval ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutú mládež.
TASR