Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Nášmu regiónu môže pomôcť turistika

V prvom novoročnom vydaní Novohradských novín sme priniesli časť zo série novoročných pozdravov volených reprezentantov miest a obcí nášho regiónu. Dnes prinášame časť druhú. V našej novej rubrike sa budeme aj naďalej venovať systematickej podpore rozvoja

turistiky. V poslednom januárovom čísle prinesieme informácie o tom, čo pre podporu rozvoja turizmu u nás chce urobiť štátna správa prostredníctvom svojich obvodných úradov. Ak starostovia a primátori z miest a obcí, ktoré v doterajších sériách zahrnuté neboli, majú o „sebe“ čo povedať, je tu ešte posledná možnosť uviesť svoje novoročné avízo. Pozdravom budeme venovať ešte jednu stranu našich novín. Uzávierka podkladov materiálov však bude už v stredu 24. januára o 17.00 hod. Materiály posielajte na adresu: sefredaktor.lc@petitpress.sk.
Pozdravy starostov a primátorov dopĺňame informáciami o tom, čo naše obce svojim obyvateľom poskytujú, ale hlavne, čo v nich môže návštevník nájsť. A napodiv, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, všade máme čo ponúknuť. Aj v zdanlivo najbezvýznamnejšej obci býva čo obdivovať. Nech je to len zvonica, kaplnka či rázovitý dom alebo len kus zachovanej prírody nad dedinou. Zdá sa, že vôbec nebudú prehnané očakávania, ktoré do rozvoja turistiky vkladáme. Je pozoruhodné, že náš turistický potenciál mnohokrát lepšie vnímajú zahraniční návštevníci ako my sami. Ktovie, čím to je? Možno si len málo veríme. Možno si myslíme, že to, čo máme každý deň pred očami, nemôže byť pre nikoho vzácne. My si myslíme, že je len potrebné prekonať pomyselnú hranicu v nás a začať sa na veci okolo nás dívať otvorenými očami. Asi tak, ako ich vidí aj zahraničný návštevník. Tak, ako by sme ich videli po prvýkrát. Čo asi uvidíme u nás v regiónoch Novohrad, Gemer – Malohont a Hont? Prekrásny kraj plný dolín a hôr. Rázovitý kraj, kde takmer každá obec má za sebou najmenej sedemstoročnú históriu. Krajinu, kde z nížinných oblastí do hôr s nadmorskou výškou viac ako 1000 metrov aj peši prejdete za niekoľko hodín. A práve na krásy našich hôr a dolín vás chceme v našich novinách upozorňovať. Nielen preto, že rozvoj turizmu môže byť pre nás všetkých otvárajúcou sa zlatou baňou. Nielen preto, že slovenská vláda, náš samosprávny kraj a Európska komisia budú dávať na rozvoj turistiky možno najštedrejšie dotácie. Ale hlavne preto, že vnímaním, zachovávaním a zveľaďovaním krás v našom okolí podstatne zlepšíme podmienky pre náš každodenný život. Možno nie je ani potrebné zdôrazňovať, že s rozvojom turistiky prídu mnohé a nie hocijaké pracovné príležitosti. Iná vzdelanostná a ekonomická úroveň a s tým aj úplne nová kvalita života.

Skryť Vypnúť reklamu

Halič je jednou z bášt tradičnej novohradskej kultúry
Obec Halič tvorí jeden zo základných historických pilierov celého Novohradu. Dominantou Haliče a skvostnou perlou Novohradu je nesporne zámok s lesoparkom. Sídlila tu známa rodina Forgáchovcov. Prvá manufaktúra na Slovensku bola založená práve v Haliči grófom Jánom Forgáchom v roku 1767. V roku 1832 tu bol daný do prevádzky parný stroj s výkonom 16 HP. Výrobky haličských hrnčiarov boli známe i v zahraničí. Mnohé hodnotné pamiatky tu nemožno prehliadnuť. Sú nimi rímsko-katolícky kostol Nájdenia svätého kríža, ktorého interiér bol zrekonštruovaný, a v súčasnosti sa plánuje s opravou vonkajšej fasády tejto cennej historickej pamiatky. Synagóga svedčí o tom, že v Haliči žila početná židovská komunita. Toho času je majetkom evanjelickej cirkvi a. v. a stále prebieha jej renovácia. Svedkom minulosti je aj budova kráľovského soľného úradu, ktorý sa nachádza v centre obce. V Haličskom cintoríne je krypta rodiny Forgách s pozoruhodnou strechou – raritou v strednej Európe. Nachádzajú sa tu i ďalšie náhrobníky tejto rodiny. Návštevníka upúta nedávno zrekonštruovaný dom smútku, ako i celkovo upravený jeho vonkajší areál. Obnovený bol aj židovský cintorín, na oplotenie ktorého finančne prispel Zväz židovských obcí v Bratislave.
Pri vstupe do zámockého lesoparku z ľavej strany od obce sa nachádza Kaplnka najsvätejšej Trojice. Z novodobých stavieb, ktoré turista rád navštívi, sú: Kultúrno-spoločenské centrum Zbrojnica Joža Pročka, kultúrny dom, nákupné stredisko, poštový úrad, hasičská zbrojnica, základná škola a pod ...
Domáci, ale aj návštevník obce tu nájde takmer všetky služby, ktoré bežne potrebuje. Halič leží pod pahorkami pohoria Javorie a poskytuje mimoriadne vhodnú východiskovú pozíciu na turistiku (pešiu i cykloturistiku) v pohorí Javorie, ale aj v celej Krupinskej planine. Z Haliče cez obec Lupoč je možno najlepšia turistická trasa na vrch Lysec. Lysec kedysi poskytoval útočisko obyvateľom okolitých obcí pred rôznymi vojenskými nájazdmi. Dodnes sa tu nachádzajú pozostatky opevnenia tzv. pohanského hradu. Z Haliče sa popri toku Tuhárskeho potoka dostanete do nádhernej Tuhárskej doliny s možnosťou prechodu (cez Budinú, prípadne Budinské lazy) na najvyšší bod Javoria, vrch Javor. Ak však v Tuhárskej doline neodbočíte vpravo, dostanete sa pod príkry svah kopca nazývaného Paríž. Po približne 6-kilometrovom stúpaní vystúpite do rázovitej oblasti Políchna a Abelovej, ktorú možno najlepšie vo svojich románoch a novelách opísala Božena Slančíková Timrava. Timrava, studnička, od ktorej Boženka prevzala pseudonym, vám v letných horúčavách i dnes poskytne občerstvujúci dúšok vody. A na takýto osobitný typ turizmu vám obec Halič poskytne východiskové pozície na ktorúkoľvek svetovú stranu.

Skryť Vypnúť reklamu

Naozaj je Bottovo pre turistov nezaujímavé?
Aj zdanlivo „nezaujímavá“ dedinka, akou sa na prvý pohľad javí Bottovo, ležiace pod východnými pahorkami Cerovej vrchoviny, môže turistom poskytnúť nevšedné zážitky. Malebný parčík v strede obce vypovedá o tom, že obec, ktorá oficiálne vznikla len v roku 1928, má ďaleko bohatšiu históriu. Mimochodom, pri vzniku obce, do ktorej sa po nútenom vysťahovaní vrátilo pôvodné slovenské obyvateľstvo, asistoval aj známy slovenský básnik Ivan Krasko. Jeho socha je umiestnená v spomínanom parčíku. V letných horúčavách sa pred nástupom na zaujímavé cykloturistické trasy môžete osviežiť v miestnom rybníku. Bottovo je jednou zo zastávok na zaujímavej cyklotrase, ktorá vás zavedie k niektorým minerálnym prameňom a vodným plochám v Gemerskom regióne. Začína sa na Kurinci - rekreačnom stredisku v blízkosti Rimavskej Soboty, prechádza cez Hodejov, Bottovo a kúpele Číž až do rekreačného strediska Teplý vrch. Z Rimavskej Soboty sa vydajte smerom na Kurinec. Pre tých, ktorí by sa chceli zdržať na Kurinci dlhšie, je tu aj možnosť ubytovania v hoteli alebo v kempe. Trasa z Kurinca vedie modrou turistickou cestou až pod Ortváň, odkiaľ sa spustite po poľnej ceste do dediny Gemerček. Odtiaľ pokračujte do Hodejova, kde sa môžete občerstviť vodou z minerálnych prameňov. V obci nájdete ruiny stredovekého hradu, kaštieľ a klasicistický kostol. Z Hodejova sa vydajte smerom na Bottovo. Tu nájdete rybník Bottovo a o kúsok ďalej vodnú nádrž Martinová, ktorá je vyhlásená za chránený prírodný areál. Pokračujte do obce Číž, kde sú známe kúpele na liečbu pohybového a obehového ústrojenstva. Z Číža zamierte k poslednému cieľu našej trasy - na Teplý vrch. Cestou sa zastavte v obci Veľký Blh. Je tu barokový kaštieľ s anglickým parkom, v ktorom nájdete pod korunami starých stromov príjemné miesto na oddych. Z Veľkého Blhu je to na Teplý vrch už len kúsok. Návšteva tunajšieho rekreačného strediska bude určite príjemným rozptýlením po vašom cykloturistickom výlete.

Skryť Vypnúť reklamu


Kokava je prirodzeným centrom turizmu vo Veporských vrchoch
Kokava, vyše 3-tisícová obec, tvoriaca centrum južnej časti Malohontu, leží na južných výbežkoch Slovenského rudohoria na sútoku riek Rimavica a Kokávka. Z každej svetovej strany je obklopená vrchmi, ktorým na východe dominuje čiapočka vrchu Sinec (916 m n. m.) a na západe vrch Diel (935 m n. m.). Pôvodný historický chotár obce bol väčší a rozprestieral sa na rozhraní troch stolíc: Gemersko – malohontskej a stolíc Zvolenskej a Novohradskej. Kokava má dlhú a bohatú históriu. Pôvodné obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec, drevorubačstvom, spracovaním dreva a baníctvom. Známa je rázovitá kokavská kultúra, ktorá vznikala najmä v špecifických lazníckych usadlostiach. Na Kokavsku ich nazývali kolešňami. Dodnes je folklór najkrajším výrazovým prvkom Kokavska. Kokava má svoj vlastný tanečný a spevácky prejav, ktorý sa nikde inde neopakuje a spolu s krojmi má svoju vlastnú identitu. Centrum obce s parkom, kultúrnym domom a ďalšími vo funkcionalistickom štýle postavenými novšími budovami obklopuje tradičná, tak trochu mestečko pripomínajúca zástavba malých, na seba natlačených domčekov, s tradičnými dlhými dvormi. V tejto zástavbe je zakomponovaná aj synagóga z konca 19. storočia, ktorá v súčasnosti slúži ako folklórna výstavná sieň. Napriek požiaru sa v dobrom stave zachoval evanjelický kostol z roku 1566. Ďalšia dominanta - obce rímskokatolícky kostol bol dobudovaný v roku 1820. Mestský charakter Kokavy je pravdepodobne pozostatkom po aktivitách baníckej činnosti v lokalitách Sinec a Bohaté.
Kolešní – rázovitých lazníckych usadlostí v posledných rokoch síce poriadne ubudlo, zato však v katastri obce vznikla pre turistov mimoriadne atraktívna rekreačná oblasť Línia – Háj. Sú tu výborné podmienky na letnú i zimnú turistiku a je vyhľadávaným najmä zimným rekreačným centrom pre obyvateľov Novohradu a Gemera. V lokalite je 10 lyžiarskych vlekov. Aj s umelým zasnežovaním, čo hojne využívajú aj návštevníci z Maďarska. Túto oblasť si za svoje centrum vo Veporských vrchoch zvolil aj Slovenský klub turistov. Na červenú – rudohorskú magistrálu sa zo všetkých strán napájajú zelené a modré turistické chodníky. Po červenej turistickej značke sa dostanete aj na tie najkrajšie pahorky Veporských vrchov, ktorým na severovýchode kraľuje Klenovský vepor. V celom okolí sú priam ideálne podmienky pre turistov, a to v ktoromkoľvek ročnom období. Horské potoky sa dodnes dajú nazvať pstruhovými. Pre hubárov je tu priam raj. Takmer dvojkilové „dubáky“ tu nie sú žiadnou raritou. Na Prašivej sa vlani našiel dokonca trojkilový. Lesných plodov je po celú lesnú sezónu neúrekom a vedia to aj medvede. Táto najväčšia európska šelma tu má v týchto lesoch dlhodobé domovské práva. Takže pri turistike, hubárčine alebo rybačke nezabudnite dávať aj pozor.

Na svoje si tu prídu rybári aj turisti
Podľa legendy sa neďaleko obce Holiša nachádzajú pozostatky neznámeho hradu. Zatiaľ sa ich však nikomu nepodarilo objaviť. Aj napriek tomu však Holiša poskytuje dostatok možností na turistiku. Obec leží v juhovýchodnej časti Lučenskej kotliny na terase Ipľa pri sútoku s potokom Sucháň. Celá lokalita poskytuje ideálne miesto rybárom, dá sa tu vynikajúco spojiť rybačka s kúpaním v prírodných jazierkach. Nachádzajú sa v lokalite medzi tokom rieky Ipeľ a protipovodňovou hrádzou. Hrádza môže poslúžiť ako vhodná cykloturistická cesta. Popri rieke Ipeľ sa z hrádze postupne dostanete na poľnú cestu, ktorá už dnes, hoci je bez úprav, môže poslúžiť cykloturistom ako magistrála vedúca až takmer k prameňu Ipľa pod vrchom Bykovo.
Na území dnešnej Holiše kedysi bolo sídlisko takzvanej pilinskej kultúry zo strednej a mladšej doby bronzovej. Neskôr tu vzniklo žiarové pohrebisko z obdobia Rímskej ríše. Prvá písomná zmienka o dnešnej obci je z roku 1246. V 16. storočí takmer celých 50 rokov okupovali obec Turci. Patrila do fiľakovského sandžaku. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali zväčša poľnohospodárstvom. Aj dnes v okolí dominujú poľnohospodárske kultúry, no už neďaleko obce sa začínajú zalesnené pahorky Cerovej vrchoviny. Aj z Holiše je možný nástup na turistické trasy prechádzajúce touto chránenou krajinou oblasťou.

Divín je už
na turistov pripravený

Len niekoľko sto metrov od odbočky na Dobroč z cesty Lučenec – Zvolen je odbočka vľavo vedúca do dediny Divín – rekreačnej oblasti pri Ružinskej priehrade. Divín, dá sa povedať, je obec ako každá iná. A predsa je v niečom odlišná. Spomedzi ostatných obcí v regióne Novohrad sa vyníma okrem iného tým, že je centrom letnej turistiky. Turistov sem láka ružinská priehrada, ktorá podľa vlaňajších meraní UNESCO patrí medzi päť najčistejších prírodných vodných nádrží na Slovensku. Obec má zaujímavú a veľmi bohatú históriu a množstvo historických stavebných pamiatok, ktorými sa žiadna iná obec na blízkom, ale ani vzdialenejšom okolí nemôže pochváliť.
Nad takto dobre geomorfologicky ukrytou a chránenou obcou stoja zrúcaniny stredovekého hradu, ktorý hral významnú úlohu najmä v dobe tureckých vojen. Pod hradom sa nachádza na jednej strane drobný, ale zaujímavý renesančný kaštieľ, na druhej strane pôvodne gotický kostol chránený pozoruhodným protitureckým bastiónovým opevnením. Okrem týchto troch pamiatok sa v obci nachádza i malá baroková kaplnka postavená v 18. storočí a škola z 19. storočia.
Samotná obec, kedysi poddanské mestečko, bola v minulosti opevnená, ale z niekdajšieho opevnenia možno nájsť len zvyšky bývalých priekop v dnešných záhradách. Na dvoch cintorínoch z pôvodných štyroch, ktoré v obci boli, sa nachádza len niekoľko starších náhrobkov. Nielen z Divína, ale aj priamo z rekreačných stredísk na jednej či druhej strane Ružinskej priehrady vedú viaceré zaujímavé zelenou značkou značené turistické trasy. Jedna z nich vedie cez Bralce do Tuhárskej doliny cez vrch Javor až do pohoria Ostrôžky a do oblasti Podpoľania. Ak sa z Tuhára vyberiete smerom vľavo, teda na západ a juhozápad, dostanete sa na nemenej zaujímavé a nie veľmi frekventované turistické trasy Krupinskej planiny. Väčšina turistických cieľov sa tu dá dosiahnuť aj na bicykli. Obec Divín aj v rámci Mikroregiónu Javor spolupracuje na tom, aby značenie k okolitým prírodným krásam a kultúrnym pamiatkam bolo čo najlepšie. V obci a priľahlej rekreačnej oblasti nájdu turisti všetky potrebné služby.

Na území dnešného Mučína kedysi plávali žraloky

Ak chcete kráčať po miestach, kde kedysi plávali žraloky a neskôr lovili jaskynné medvede, ideálnu možnosť vám poskytuje okolie novohradskej dedinky Mučín. Aj vlani tu jeden z miestnych obyvateľov našiel skamenený stavec (pravdepodobne z jaskynného medveďa). Žiadnou raritou však nie sú zuby žralokov, ktorý tu v teplom plytkom mori plávali v období pred približne dvadsiatimi miliónmi rokov. K takýmto nálezom môžeme prísť najmä v lokalitách pieskovcových baní, nachádzajúcich sa severovýchodne od obce. Ešte lepšie lokality však poskytujú prírodné výmole v ílovitých pieskoch, nachádzajúcich sa na opačnej strane obce. Dnes, keď v rámci Európskej únie aj štátna hranica s Maďarskou republikou pomaly stráca zmysel, sú z Mučína ideálne východiskové podmienky na turistiku do chránenej krajinnej oblasti Cerova vrchovina. Práve odlesnený pás štátnej hranice umožňuje veľmi vhodný turistický pochod s nádhernými výhľadmi, napríklad aj na vrch Karanč. Práve tento vrch je jednou z najnavštevovanejších turistických oblastí v maďarskej Novohradskej župe. V Mučíne sa nachádza aj jedna zo pseudokrasových jaskýň. Je dlhá 12 metrov a široká 2 a pol metra. Pseudokrasových jaskýň je v oblasti Cerovej vrchoviny okolo 500. Keďže vo viacerých sa našli skamenené pozostatky pravekých zvierat, dôkladnejší archeologický prieskum by mohol priniesť určite mnoho prekvapujúcich informácií. V okolí mučínskeho potoka sa nachádzajú výmole s niekoľko metrov vysokými kolmými stenami. V stenách sú zreteľne viditeľné vrstvy usadenín, tak ako sa horniny ukladali na dne plytkého mora. Aj laik v platniach odlúpených z usadenín veľmi ľahko rozpozná odtlačky tiel pravekých živočíchov. V ílovitých vrstvách sú zasa celkom jasne viditeľné otlačky pravekých rastlín tráv, ale aj listov stromov. Vôbec nie je vzácnosťou nájsť aj pozostatky skamenených stromov. Táto oblasť však nie je rajom len pre amatérskych archeológov. Riedke dubové lesy počas sezónny bývajú plné hríbov. Práve tu nájdete tie najkrajšie s čiernymi klobúčikmi.


ZLATNO
čaká na obnovenie
zlatých čias

Zlatno vzniklo v roku 1838, no osídlenie tu bolo už dávno predtým. Sklárske remeslo, kremičité piesky a bukové lesy vytvorili podmienky na vznik sklárskej osady. Preslávila ju najmä príslovečná „Zlatá Zuzana“, sada pohárov, ktorú vytvoril jeden z tunajších sklárov. Zlaté časy Zlatna ako centra sklárskeho kumštu na Slovensku sa však už pominuli. Komín sklárskej fabriky už niekoľko rokov nedymí. Zatiaľ sa neúspechom skončila aj snaha poltárskych sklární o vytvorenie sklárskeho skanzenu. Remeselná zručnosť tunajších sklárov však chvalabohu nezanikla. Majstri sa len rozutekali po svete. Ak však niekto obrovský umelecký potenciál sklárskeho remesla v Zlatne znovu podchytí, iste sa domov radi vrátia. V súčasnosti obec stavia na rozvoji turizmu. V katastri vzniklo nové rekreačné stredisko, ktoré poskytuje dobré podmienky školám v prírode na kongresovú, ale aj rodinnú turistiku. Okolitá príroda na ňu poskytuje ideálne podmienky.


Obec Dobroč je oknom
do turistického sveta

Ak zo štátnej cesty E57, vedúcej z Lučenca do Zvolena, pod prvými väčšími svahmi Veporských vrchov odbočíte vpravo na moste Zvolenček, po necelých dvoch kilometroch dorazíte do stredu obce Dobroč. Súčasťou obce, ktorá kedysi patrila k divínskemu hradnému panstvu, je aj rozsiahle laznícke osídlenie, vystupujúce až do výšky takmer 1000 metrov nad morom na vrchole rovnomenného kopca. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa laznícke usadlosti poriadne vyľudnili. Na ich mieste zostali už len pozostatky voľakedajších gazdovstiev. Len niektoré sa premenili na usadlosti novodobých lazníkov – chalupárov. Dobročské lazy, tak sa táto oblasť oficiálne nazýva, tým však len získali na turistickej príťažlivosti.
Z pekne udržiavaného námestíčka Dobroče sa popri potoku z hlavnej cesty smerom vľavo dostanete k pozoruhodným kaskádovito umiestneným dobročským priehradám. Potok, ktorý ich napája, ešte aj v tomto období býva plný pstruhov. Najkrajšie kusy sa však zdržiavajú v hlbinách spomínaných priehrad. Keď miniete priehrady, dostanete sa do „lazníckych oblastí“, popri nazeleno natretej poľovníckej chate a spomínanom potôčku. Asi po 6 kilometroch mierneho stúpania sa dostanete na odlesnené vrcholy Veporských kopcov. Výhľad, ktorý sa vám naskytne, je neopakovateľný, Na západnej strane vám pohľad padne na majestátny masív, takmer 1500 metrov vysokej vyhasnutej najväčšej stredoeurópskej sopky Poľany. Pod nohami smerom na juh sa vám zjaví zrkadliaca sa plocha Ružinskej priehrady v pozadí s hradným kopcom zámku v Haliči a panelákmi lučenských sídlisk. Výhľad na juh vám zamedzí panoráma vrškov Cerovej vrchoviny so siluetou hradu Šomoška a už v Maďarsku ležiaci vrch Karanč a v pozadí pohorie Holokó. Na severe panorámu ohraničuje zalesnený kopec Bykovo. Ak vystúpite na vrch Dobroč, pri peknom počasí sa vám otvorí pohľad na severnú hranicu Slovenska, lemovanú takmer stále bielymi štítmi Vysokých Tatier. Všade tam, kam oko dovidí, vedú cesty a cestičky Jedny sú značené červeno, iné sú zelené a modré. V poslednej dobe pribudli osobitné modré značky označené C, ktoré vyznačujú turistické cesty vhodné pre cyklistov. Kamkoľvek sa rozhodnete ísť, tam vás tieto značené cesty a cestičky bezpečne privedú. Zaslúžila sa o to aj obec Dobroč, ktorá v rámci podpory rozvoja turistiky práve značenie trasy na vrch Dobroč zabezpečila. Tým sa každému, kto na tieto vrcholy vystúpi, otvoria hranice slovenského turistického sveta, takpovediac od Tatier až k Dunaju.

Látky priťahujú lyžiarov i turistov

V jednej z najrázovitejších oblastí nášho regiónu, presne oproti úpätiu Poľany, je na kopcoch a v dolinkách roztrúsená obec Látky, zložená z viacerých častí. K obci, charakteristickej typickým lazníckym osídlením, patrí aj rovnomenná zimná rekreačná oblasť. Lyžiarsky svah, ktorý dnes už vedia zasnežiť aj umelým snehom, je vhodný pre začiatočníkov aj pre pokročilých. Spolu s ďalšími dvomi podnikovými lyžiarskymi strediskami je schopný uspokojiť okolo 10-tisíc lyžiarov denne. No oblasť Látok je na turistiku vhodná v ktoromkoľvek ročnom období. Mnohé z tunajších lazníckych usadlostí, ktoré sa v posledných desaťročiach minulého storočia vyľudňovali, dnes slúžia na individuálnu rekreáciu chalupárov. Mnohé z týchto chalúp postupne strácajú privátny charakter a začínajú sa rodiť nové ubytovacie kapacity pre turizmus – privátne penzióny. Z hľadiska obce a jej snáh o rozvoj turistiky je tento trend vítaný. Veď turistika bez dobrých ubytovacích a stravovacích služieb, to nie je ono. Všetko ostatné, čo rozvoj turistiky potrebuje, oblasť Látok, Čechánok, Mlák, Nového Sveta, Polianok, Podbykova a okolitých osád sa tu nachádza. Príroda tento kraj obdarila plným priehrštím prírodných krás a zaujímavostí. Kamkoľvek sa otočíte, naskytnú sa vám nádherné výhľady, takpovediac od Karpát až k Dunaju. Spomínané privátne penzióny ponúkajú služby, ktoré boli ešte pred pár rokmi takmer nepredstaviteľné. Na hustej sieti turistických a cykloturistických chodníkov si môžete zajazdiť nielen na bicykli ale aj na koňoch. O tejto lokalite platí to, čo sme písali pri obci Dobroč.

Príbelce sa už nerozlučne spájajú s nálezmi žraločích zubov

Na južnej trase z Lučenca do Bratislavy, pár kilometrov za Veľkým Krtíšom, je obec Príbelce. Mnohým sa vryla do pamäti viacnásobne propagovanými nálezmi žraločích zubov. Pod lesom za obcou je baňa na ílovité piesky, kde naozaj nie je raritou žraločie zuby nájsť. No obec, o ktorej prvé presnejšie údaje sa v literatúre objavili okolo roku 1828, je pozoruhodná aj mnohými inými vzácnosťami. Príbelce patrili k stredne veľkým obciam Hontianskej stolice. Obyvateľstvo sa v minulosti živilo najmä poľnohospodárstvom, ktoré prerástlo do špecializácie na pestovanie ovocia. V 19. storočí bolo v oboch častiach dediny v Horných aj v Dolných Príbelciach rozšírené vinohradníctvo, včelárstvo, chov oviec aj kôz. Keďže Príbelce ležia na starej kráľovskej ceste, obyvatelia sa živili aj povozníctvom a drobnými remeslami. Jedna z takýchto reprezentatívnych remeselných prác zdobí interiér kostola v Horných Príbelciach. Je to drevený luster zakvačený na taktiež drevenej reťazi. Miestny kostolník ho vyrezal z jedného kusa dreva. V obci o ktorej prvá písomná zmienka je z roku 1244 žilo alebo pôsobilo mnoho významných osobností. Okrem iných aj Ján Rotarides, pri ktorom sa zdržiaval v roku 1847 aj Janko Kráľ. Známy slovenský etnograf, publicista a historik Ján Čaplovič sa v roku 1870 v Horných Príbelciach dokonca narodil. Ako vychovávateľ tu pôsobil aj jeden z členov Štúrovej družiny Viliam Paulíny – Tóth.
Pre turistov sú v obci zaujímavé až dva náučné chodníky. Prvý, slušne vybavený informačnými tabuľami, vedie k spomínaným náleziskám žraločích zubov. Druhý, nazvaný Kamenná žena, je výrazne dlhší a vedie ďalej do lesa. V súčasnosti sa ho obec snaží rekonšturovať. Zaujímavé sú aj oba kostoly a zvonička.
Príbelce už vedia, kam sa majú pri rozvoji turizmu uberať.

Pri Sklabinej je rybník, v ktorom si zaplávate aj si nachytáte ryby
Máte záujem porovnať prítomnosť s minulosťou? Navštívte malebnú dedinku Sklabiná, ktorá leží v Ipeľskej kotline blízko okresného mesta Veľký Krtíš. Rozprestiera sa v širokej doline Krtíša a Plachtinského potoka. Je na trase Lučenec – Šahy a v blízkosti hraníc s Maďarskom.
Počiatky osídlenia obce siahajú do roku 1330, keď patrila k Divínskemu hradnému panstvu. Po okupovaní Turkami 1554-1593 bola za vojen začiatkom 17. stor. zničená a opustená do roku 1685 a opätovne však bola zaľudnená a v súčasnom období má 865 obyvateľov.
V obci je základná škola 1.-4. ročník, materská škola, pošta, kultúrny dom, futbalové ihrisko, dom smútku, súkromná pekáreň, firma AGROPEX zaoberajúca sa poľnohospodárskou prvovýrobou, salaš a ďalšie menšie firmy. Vybudovaný je obecný vodovod, plynofikácia a buduje sa kanalizácia.
Dominantou obce a významnou kultúrnou pamiatkou je rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša, postavený v gotickom slohu zo 14. storočia, upravený za renesancie a neskôr v barokovom slohu v 18. storočí.
Ďalšou významnou kultúrnou pamiatkou je rodný dom slávneho maďarského spisovateľa a publicistu Kálmána Mikszátha (1849-1910), ktorého preslávili romány ako Dáždnik sv. Petra, Čierne mesto a rad ďalších významných diel.
Neďaleko obce sa nachádza vodná nádrž Sklabinský rybník, kde si chodia oddýchnuť priatelia tichého rybárskeho športu. V rámci okresu sa každoročne v máji poriadajú preteky rybárov.
Erb obce sa skladá z troch zlatých klasov, ktoré vyrastajú zo zelenej pažite a sú tam LEMEŠ a ČERIESLO, čo znamená, že aj v minulosti sa obyvatelia obce živili poľnohospodárstvom.

Nášmu regiónu môže pomôcť turistika
V prvom novoročnom vydaní Novohradských novín sme priniesli časť zo série novoročných pozdravov volených reprezentantov miest a obcí nášho regiónu. Dnes prinášame časť druhú. V našej novej rubrike sa budeme aj naďalej venovať systematickej podpore rozvoja turistiky. V poslednom januárovom čísle prinesieme informácie o tom, čo pre podporu rozvoja turizmu u nás chce urobiť štátna správa prostredníctvom svojich obvodných úradov. Ak starostovia a primátori z miest a obcí, ktoré v doterajších sériách zahrnuté neboli, majú o „sebe“ čo povedať, je tu ešte posledná možnosť uviesť svoje novoročné avízo. Pozdravom budeme venovať ešte jednu stranu našich novín. Uzávierka podkladov materiálov však bude už v stredu 24. januára o 17.00 hod. Materiály posielajte na adresu: sefredaktor.lc@petitpress.sk.
Pozdravy starostov a primátorov dopĺňame informáciami o tom, čo naše obce svojim obyvateľom poskytujú, ale hlavne, čo v nich môže návštevník nájsť. A napodiv, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, všade máme čo ponúknuť. Aj v zdanlivo najbezvýznamnejšej obci býva čo obdivovať. Nech je to len zvonica, kaplnka či rázovitý dom alebo len kus zachovanej prírody nad dedinou. Zdá sa, že vôbec nebudú prehnané očakávania, ktoré do rozvoja turistiky vkladáme. Je pozoruhodné, že náš turistický potenciál mnohokrát lepšie vnímajú zahraniční návštevníci ako my sami. Ktovie, čím to je? Možno si len málo veríme. Možno si myslíme, že to, čo máme každý deň pred očami, nemôže byť pre nikoho vzácne. My si myslíme, že je len potrebné prekonať pomyselnú hranicu v nás a začať sa na veci okolo nás dívať otvorenými očami. Asi tak, ako ich vidí aj zahraničný návštevník. Tak, ako by sme ich videli po prvýkrát. Čo asi uvidíme u nás v regiónoch Novohrad, Gemer – Malohont a Hont? Prekrásny kraj plný dolín a hôr. Rázovitý kraj, kde takmer každá obec má za sebou najmenej sedemstoročnú históriu. Krajinu, kde z nížinných oblastí do hôr s nadmorskou výškou viac ako 1000 metrov aj peši prejdete za niekoľko hodín. A práve na krásy našich hôr a dolín vás chceme v našich novinách upozorňovať. Nielen preto, že rozvoj turizmu môže byť pre nás všetkých otvárajúcou sa zlatou baňou. Nielen preto, že slovenská vláda, náš samosprávny kraj a Európska komisia budú dávať na rozvoj turistiky možno najštedrejšie dotácie. Ale hlavne preto, že vnímaním, zachovávaním a zveľaďovaním krás v našom okolí podstatne zlepšíme podmienky pre náš každodenný život. Možno nie je ani potrebné zdôrazňovať, že s rozvojom turistiky prídu mnohé a nie hocijaké pracovné príležitosti. Iná vzdelanostná a ekonomická úroveň a s tým aj úplne nová kvalita života.

Halič je jednou z bášt tradičnej novohradskej kultúry
Obec Halič tvorí jeden zo základných historických pilierov celého Novohradu. Dominantou Haliče a skvostnou perlou Novohradu je nesporne zámok s lesoparkom. Sídlila tu známa rodina Forgáchovcov. Prvá manufaktúra na Slovensku bola založená práve v Haliči grófom Jánom Forgáchom v roku 1767. V roku 1832 tu bol daný do prevádzky parný stroj s výkonom 16 HP. Výrobky haličských hrnčiarov boli známe i v zahraničí. Mnohé hodnotné pamiatky tu nemožno prehliadnuť. Sú nimi rímsko-katolícky kostol Nájdenia svätého kríža, ktorého interiér bol zrekonštruovaný, a v súčasnosti sa plánuje s opravou vonkajšej fasády tejto cennej historickej pamiatky. Synagóga svedčí o tom, že v Haliči žila početná židovská komunita. Toho času je majetkom evanjelickej cirkvi a. v. a stále prebieha jej renovácia. Svedkom minulosti je aj budova kráľovského soľného úradu, ktorý sa nachádza v centre obce. V Haličskom cintoríne je krypta rodiny Forgách s pozoruhodnou strechou – raritou v strednej Európe. Nachádzajú sa tu i ďalšie náhrobníky tejto rodiny. Návštevníka upúta nedávno zrekonštruovaný dom smútku, ako i celkovo upravený jeho vonkajší areál. Obnovený bol aj židovský cintorín, na oplotenie ktorého finančne prispel Zväz židovských obcí v Bratislave.
Pri vstupe do zámockého lesoparku z ľavej strany od obce sa nachádza Kaplnka najsvätejšej Trojice. Z novodobých stavieb, ktoré turista rád navštívi, sú: Kultúrno-spoločenské centrum Zbrojnica Joža Pročka, kultúrny dom, nákupné stredisko, poštový úrad, hasičská zbrojnica, základná škola a pod ...
Domáci, ale aj návštevník obce tu nájde takmer všetky služby, ktoré bežne potrebuje. Halič leží pod pahorkami pohoria Javorie a poskytuje mimoriadne vhodnú východiskovú pozíciu na turistiku (pešiu i cykloturistiku) v pohorí Javorie, ale aj v celej Krupinskej planine. Z Haliče cez obec Lupoč je možno najlepšia turistická trasa na vrch Lysec. Lysec kedysi poskytoval útočisko obyvateľom okolitých obcí pred rôznymi vojenskými nájazdmi. Dodnes sa tu nachádzajú pozostatky opevnenia tzv. pohanského hradu. Z Haliče sa popri toku Tuhárskeho potoka dostanete do nádhernej Tuhárskej doliny s možnosťou prechodu (cez Budinú, prípadne Budinské lazy) na najvyšší bod Javoria, vrch Javor. Ak však v Tuhárskej doline neodbočíte vpravo, dostanete sa pod príkry svah kopca nazývaného Paríž. Po približne 6-kilometrovom stúpaní vystúpite do rázovitej oblasti Políchna a Abelovej, ktorú možno najlepšie vo svojich románoch a novelách opísala Božena Slančíková Timrava. Timrava, studnička, od ktorej Boženka prevzala pseudonym, vám v letných horúčavách i dnes poskytne občerstvujúci dúšok vody. A na takýto osobitný typ turizmu vám obec Halič poskytne východiskové pozície na ktorúkoľvek svetovú stranu.

Naozaj je Bottovo pre turistov nezaujímavé?
Aj zdanlivo „nezaujímavá“ dedinka, akou sa na prvý pohľad javí Bottovo, ležiace pod východnými pahorkami Cerovej vrchoviny, môže turistom poskytnúť nevšedné zážitky. Malebný parčík v strede obce vypovedá o tom, že obec, ktorá oficiálne vznikla len v roku 1928, má ďaleko bohatšiu históriu. Mimochodom, pri vzniku obce, do ktorej sa po nútenom vysťahovaní vrátilo pôvodné slovenské obyvateľstvo, asistoval aj známy slovenský básnik Ivan Krasko. Jeho socha je umiestnená v spomínanom parčíku. V letných horúčavách sa pred nástupom na zaujímavé cykloturistické trasy môžete osviežiť v miestnom rybníku. Bottovo je jednou zo zastávok na zaujímavej cyklotrase, ktorá vás zavedie k niektorým minerálnym prameňom a vodným plochám v Gemerskom regióne. Začína sa na Kurinci - rekreačnom stredisku v blízkosti Rimavskej Soboty, prechádza cez Hodejov, Bottovo a kúpele Číž až do rekreačného strediska Teplý vrch. Z Rimavskej Soboty sa vydajte smerom na Kurinec. Pre tých, ktorí by sa chceli zdržať na Kurinci dlhšie, je tu aj možnosť ubytovania v hoteli alebo v kempe. Trasa z Kurinca vedie modrou turistickou cestou až pod Ortváň, odkiaľ sa spustite po poľnej ceste do dediny Gemerček. Odtiaľ pokračujte do Hodejova, kde sa môžete občerstviť vodou z minerálnych prameňov. V obci nájdete ruiny stredovekého hradu, kaštieľ a klasicistický kostol. Z Hodejova sa vydajte smerom na Bottovo. Tu nájdete rybník Bottovo a o kúsok ďalej vodnú nádrž Martinová, ktorá je vyhlásená za chránený prírodný areál. Pokračujte do obce Číž, kde sú známe kúpele na liečbu pohybového a obehového ústrojenstva. Z Číža zamierte k poslednému cieľu našej trasy - na Teplý vrch. Cestou sa zastavte v obci Veľký Blh. Je tu barokový kaštieľ s anglickým parkom, v ktorom nájdete pod korunami starých stromov príjemné miesto na oddych. Z Veľkého Blhu je to na Teplý vrch už len kúsok. Návšteva tunajšieho rekreačného strediska bude určite príjemným rozptýlením po vašom cykloturistickom výlete.


Kokava je prirodzeným centrom turizmu vo Veporských vrchoch
Kokava, vyše 3-tisícová obec, tvoriaca centrum južnej časti Malohontu, leží na južných výbežkoch Slovenského rudohoria na sútoku riek Rimavica a Kokávka. Z každej svetovej strany je obklopená vrchmi, ktorým na východe dominuje čiapočka vrchu Sinec (916 m n. m.) a na západe vrch Diel (935 m n. m.). Pôvodný historický chotár obce bol väčší a rozprestieral sa na rozhraní troch stolíc: Gemersko – malohontskej a stolíc Zvolenskej a Novohradskej. Kokava má dlhú a bohatú históriu. Pôvodné obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec, drevorubačstvom, spracovaním dreva a baníctvom. Známa je rázovitá kokavská kultúra, ktorá vznikala najmä v špecifických lazníckych usadlostiach. Na Kokavsku ich nazývali kolešňami. Dodnes je folklór najkrajším výrazovým prvkom Kokavska. Kokava má svoj vlastný tanečný a spevácky prejav, ktorý sa nikde inde neopakuje a spolu s krojmi má svoju vlastnú identitu. Centrum obce s parkom, kultúrnym domom a ďalšími vo funkcionalistickom štýle postavenými novšími budovami obklopuje tradičná, tak trochu mestečko pripomínajúca zástavba malých, na seba natlačených domčekov, s tradičnými dlhými dvormi. V tejto zástavbe je zakomponovaná aj synagóga z konca 19. storočia, ktorá v súčasnosti slúži ako folklórna výstavná sieň. Napriek požiaru sa v dobrom stave zachoval evanjelický kostol z roku 1566. Ďalšia dominanta - obce rímskokatolícky kostol bol dobudovaný v roku 1820. Mestský charakter Kokavy je pravdepodobne pozostatkom po aktivitách baníckej činnosti v lokalitách Sinec a Bohaté.
Kolešní – rázovitých lazníckych usadlostí v posledných rokoch síce poriadne ubudlo, zato však v katastri obce vznikla pre turistov mimoriadne atraktívna rekreačná oblasť Línia – Háj. Sú tu výborné podmienky na letnú i zimnú turistiku a je vyhľadávaným najmä zimným rekreačným centrom pre obyvateľov Novohradu a Gemera. V lokalite je 10 lyžiarskych vlekov. Aj s umelým zasnežovaním, čo hojne využívajú aj návštevníci z Maďarska. Túto oblasť si za svoje centrum vo Veporských vrchoch zvolil aj Slovenský klub turistov. Na červenú – rudohorskú magistrálu sa zo všetkých strán napájajú zelené a modré turistické chodníky. Po červenej turistickej značke sa dostanete aj na tie najkrajšie pahorky Veporských vrchov, ktorým na severovýchode kraľuje Klenovský vepor. V celom okolí sú priam ideálne podmienky pre turistov, a to v ktoromkoľvek ročnom období. Horské potoky sa dodnes dajú nazvať pstruhovými. Pre hubárov je tu priam raj. Takmer dvojkilové „dubáky“ tu nie sú žiadnou raritou. Na Prašivej sa vlani našiel dokonca trojkilový. Lesných plodov je po celú lesnú sezónu neúrekom a vedia to aj medvede. Táto najväčšia európska šelma tu má v týchto lesoch dlhodobé domovské práva. Takže pri turistike, hubárčine alebo rybačke nezabudnite dávať aj pozor.

Na svoje si tu prídu rybári aj turisti
Podľa legendy sa neďaleko obce Holiša nachádzajú pozostatky neznámeho hradu. Zatiaľ sa ich však nikomu nepodarilo objaviť. Aj napriek tomu však Holiša poskytuje dostatok možností na turistiku. Obec leží v juhovýchodnej časti Lučenskej kotliny na terase Ipľa pri sútoku s potokom Sucháň. Celá lokalita poskytuje ideálne miesto rybárom, dá sa tu vynikajúco spojiť rybačka s kúpaním v prírodných jazierkach. Nachádzajú sa v lokalite medzi tokom rieky Ipeľ a protipovodňovou hrádzou. Hrádza môže poslúžiť ako vhodná cykloturistická cesta. Popri rieke Ipeľ sa z hrádze postupne dostanete na poľnú cestu, ktorá už dnes, hoci je bez úprav, môže poslúžiť cykloturistom ako magistrála vedúca až takmer k prameňu Ipľa pod vrchom Bykovo.
Na území dnešnej Holiše kedysi bolo sídlisko takzvanej pilinskej kultúry zo strednej a mladšej doby bronzovej. Neskôr tu vzniklo žiarové pohrebisko z obdobia Rímskej ríše. Prvá písomná zmienka o dnešnej obci je z roku 1246. V 16. storočí takmer celých 50 rokov okupovali obec Turci. Patrila do fiľakovského sandžaku. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali zväčša poľnohospodárstvom. Aj dnes v okolí dominujú poľnohospodárske kultúry, no už neďaleko obce sa začínajú zalesnené pahorky Cerovej vrchoviny. Aj z Holiše je možný nástup na turistické trasy prechádzajúce touto chránenou krajinou oblasťou.

Divín je už na turistov pripravený
Len niekoľko sto metrov od odbočky na Dobroč z cesty Lučenec – Zvolen je odbočka vľavo vedúca do dediny Divín – rekreačnej oblasti pri Ružinskej priehrade. Divín, dá sa povedať, je obec ako každá iná. A predsa je v niečom odlišná. Spomedzi ostatných obcí v regióne Novohrad sa vyníma okrem iného tým, že je centrom letnej turistiky. Turistov sem láka ružinská priehrada, ktorá podľa vlaňajších meraní UNESCO patrí medzi päť najčistejších prírodných vodných nádrží na Slovensku. Obec má zaujímavú a veľmi bohatú históriu a množstvo historických stavebných pamiatok, ktorými sa žiadna iná obec na blízkom, ale ani vzdialenejšom okolí nemôže pochváliť.
Nad takto dobre geomorfologicky ukrytou a chránenou obcou stoja zrúcaniny stredovekého hradu, ktorý hral významnú úlohu najmä v dobe tureckých vojen. Pod hradom sa nachádza na jednej strane drobný, ale zaujímavý renesančný kaštieľ, na druhej strane pôvodne gotický kostol chránený pozoruhodným protitureckým bastiónovým opevnením. Okrem týchto troch pamiatok sa v obci nachádza i malá baroková kaplnka postavená v 18. storočí a škola z 19. storočia.
Samotná obec, kedysi poddanské mestečko, bola v minulosti opevnená, ale z niekdajšieho opevnenia možno nájsť len zvyšky bývalých priekop v dnešných záhradách. Na dvoch cintorínoch z pôvodných štyroch, ktoré v obci boli, sa nachádza len niekoľko starších náhrobkov. Nielen z Divína, ale aj priamo z rekreačných stredísk na jednej či druhej strane Ružinskej priehrady vedú viaceré zaujímavé zelenou značkou značené turistické trasy. Jedna z nich vedie cez Bralce do Tuhárskej doliny cez vrch Javor až do pohoria Ostrôžky a do oblasti Podpoľania. Ak sa z Tuhára vyberiete smerom vľavo, teda na západ a juhozápad, dostanete sa na nemenej zaujímavé a nie veľmi frekventované turistické trasy Krupinskej planiny. Väčšina turistických cieľov sa tu dá dosiahnuť aj na bicykli. Obec Divín aj v rámci Mikroregiónu Javor spolupracuje na tom, aby značenie k okolitým prírodným krásam a kultúrnym pamiatkam bolo čo najlepšie. V obci a priľahlej rekreačnej oblasti nájdu turisti všetky potrebné služby.

Na území dnešného Mučína kedysi plávali žraloky
Ak chcete kráčať po miestach, kde kedysi plávali žraloky a neskôr lovili jaskynné medvede, ideálnu možnosť vám poskytuje okolie novohradskej dedinky Mučín. Aj vlani tu jeden z miestnych obyvateľov našiel skamenený stavec (pravdepodobne z jaskynného medveďa). Žiadnou raritou však nie sú zuby žralokov, ktorý tu v teplom plytkom mori plávali v období pred približne dvadsiatimi miliónmi rokov. K takýmto nálezom môžeme prísť najmä v lokalitách pieskovcových baní, nachádzajúcich sa severovýchodne od obce. Ešte lepšie lokality však poskytujú prírodné výmole v ílovitých pieskoch, nachádzajúcich sa na opačnej strane obce. Dnes, keď v rámci Európskej únie aj štátna hranica s Maďarskou republikou pomaly stráca zmysel, sú z Mučína ideálne východiskové podmienky na turistiku do chránenej krajinnej oblasti Cerova vrchovina. Práve odlesnený pás štátnej hranice umožňuje veľmi vhodný turistický pochod s nádhernými výhľadmi, napríklad aj na vrch Karanč. Práve tento vrch je jednou z najnavštevovanejších turistických oblastí v maďarskej Novohradskej župe. V Mučíne sa nachádza aj jedna zo pseudokrasových jaskýň. Je dlhá 12 metrov a široká 2 a pol metra. Pseudokrasových jaskýň je v oblasti Cerovej vrchoviny okolo 500. Keďže vo viacerých sa našli skamenené pozostatky pravekých zvierat, dôkladnejší archeologický prieskum by mohol priniesť určite mnoho prekvapujúcich informácií. V okolí mučínskeho potoka sa nachádzajú výmole s niekoľko metrov vysokými kolmými stenami. V stenách sú zreteľne viditeľné vrstvy usadenín, tak ako sa horniny ukladali na dne plytkého mora. Aj laik v platniach odlúpených z usadenín veľmi ľahko rozpozná odtlačky tiel pravekých živočíchov. V ílovitých vrstvách sú zasa celkom jasne viditeľné otlačky pravekých rastlín tráv, ale aj listov stromov. Vôbec nie je vzácnosťou nájsť aj pozostatky skamenených stromov. Táto oblasť však nie je rajom len pre amatérskych archeológov. Riedke dubové lesy počas sezónny bývajú plné hríbov. Práve tu nájdete tie najkrajšie s čiernymi klobúčikmi.


ZLATNO
čaká na obnovenie
zlatých čias

Zlatno vzniklo v roku 1838, no osídlenie tu bolo už dávno predtým. Sklárske remeslo, kremičité piesky a bukové lesy vytvorili podmienky na vznik sklárskej osady. Preslávila ju najmä príslovečná „Zlatá Zuzana“, sada pohárov, ktorú vytvoril jeden z tunajších sklárov. Zlaté časy Zlatna ako centra sklárskeho kumštu na Slovensku sa však už pominuli. Komín sklárskej fabriky už niekoľko rokov nedymí. Zatiaľ sa neúspechom skončila aj snaha poltárskych sklární o vytvorenie sklárskeho skanzenu. Remeselná zručnosť tunajších sklárov však chvalabohu nezanikla. Majstri sa len rozutekali po svete. Ak však niekto obrovský umelecký potenciál sklárskeho remesla v Zlatne znovu podchytí, iste sa domov radi vrátia. V súčasnosti obec stavia na rozvoji turizmu. V katastri vzniklo nové rekreačné stredisko, ktoré poskytuje dobré podmienky školám v prírode na kongresovú, ale aj rodinnú turistiku. Okolitá príroda na ňu poskytuje ideálne podmienky.


Obec Dobroč je oknom
do turistického sveta

Ak zo štátnej cesty E57, vedúcej z Lučenca do Zvolena, pod prvými väčšími svahmi Veporských vrchov odbočíte vpravo na moste Zvolenček, po necelých dvoch kilometroch dorazíte do stredu obce Dobroč. Súčasťou obce, ktorá kedysi patrila k divínskemu hradnému panstvu, je aj rozsiahle laznícke osídlenie, vystupujúce až do výšky takmer 1000 metrov nad morom na vrchole rovnomenného kopca. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa laznícke usadlosti poriadne vyľudnili. Na ich mieste zostali už len pozostatky voľakedajších gazdovstiev. Len niektoré sa premenili na usadlosti novodobých lazníkov – chalupárov. Dobročské lazy, tak sa táto oblasť oficiálne nazýva, tým však len získali na turistickej príťažlivosti.
Z pekne udržiavaného námestíčka Dobroče sa popri potoku z hlavnej cesty smerom vľavo dostanete k pozoruhodným kaskádovito umiestneným dobročským priehradám. Potok, ktorý ich napája, ešte aj v tomto období býva plný pstruhov. Najkrajšie kusy sa však zdržiavajú v hlbinách spomínaných priehrad. Keď miniete priehrady, dostanete sa do „lazníckych oblastí“, popri nazeleno natretej poľovníckej chate a spomínanom potôčku. Asi po 6 kilometroch mierneho stúpania sa dostanete na odlesnené vrcholy Veporských kopcov. Výhľad, ktorý sa vám naskytne, je neopakovateľný, Na západnej strane vám pohľad padne na majestátny masív, takmer 1500 metrov vysokej vyhasnutej najväčšej stredoeurópskej sopky Poľany. Pod nohami smerom na juh sa vám zjaví zrkadliaca sa plocha Ružinskej priehrady v pozadí s hradným kopcom zámku v Haliči a panelákmi lučenských sídlisk. Výhľad na juh vám zamedzí panoráma vrškov Cerovej vrchoviny so siluetou hradu Šomoška a už v Maďarsku ležiaci vrch Karanč a v pozadí pohorie Holokó. Na severe panorámu ohraničuje zalesnený kopec Bykovo. Ak vystúpite na vrch Dobroč, pri peknom počasí sa vám otvorí pohľad na severnú hranicu Slovenska, lemovanú takmer stále bielymi štítmi Vysokých Tatier. Všade tam, kam oko dovidí, vedú cesty a cestičky Jedny sú značené červeno, iné sú zelené a modré. V poslednej dobe pribudli osobitné modré značky označené C, ktoré vyznačujú turistické cesty vhodné pre cyklistov. Kamkoľvek sa rozhodnete ísť, tam vás tieto značené cesty a cestičky bezpečne privedú. Zaslúžila sa o to aj obec Dobroč, ktorá v rámci podpory rozvoja turistiky práve značenie trasy na vrch Dobroč zabezpečila. Tým sa každému, kto na tieto vrcholy vystúpi, otvoria hranice slovenského turistického sveta, takpovediac od Tatier až k Dunaju.

Látky priťahujú lyžiarov i turistov

V jednej z najrázovitejších oblastí nášho regiónu, presne oproti úpätiu Poľany, je na kopcoch a v dolinkách roztrúsená obec Látky, zložená z viacerých častí. K obci, charakteristickej typickým lazníckym osídlením, patrí aj rovnomenná zimná rekreačná oblasť. Lyžiarsky svah, ktorý dnes už vedia zasnežiť aj umelým snehom, je vhodný pre začiatočníkov aj pre pokročilých. Spolu s ďalšími dvomi podnikovými lyžiarskymi strediskami je schopný uspokojiť okolo 10-tisíc lyžiarov denne. No oblasť Látok je na turistiku vhodná v ktoromkoľvek ročnom období. Mnohé z tunajších lazníckych usadlostí, ktoré sa v posledných desaťročiach minulého storočia vyľudňovali, dnes slúžia na individuálnu rekreáciu chalupárov. Mnohé z týchto chalúp postupne strácajú privátny charakter a začínajú sa rodiť nové ubytovacie kapacity pre turizmus – privátne penzióny. Z hľadiska obce a jej snáh o rozvoj turistiky je tento trend vítaný. Veď turistika bez dobrých ubytovacích a stravovacích služieb, to nie je ono. Všetko ostatné, čo rozvoj turistiky potrebuje, oblasť Látok, Čechánok, Mlák, Nového Sveta, Polianok, Podbykova a okolitých osád sa tu nachádza. Príroda tento kraj obdarila plným priehrštím prírodných krás a zaujímavostí. Kamkoľvek sa otočíte, naskytnú sa vám nádherné výhľady, takpovediac od Karpát až k Dunaju. Spomínané privátne penzióny ponúkajú služby, ktoré boli ešte pred pár rokmi takmer nepredstaviteľné. Na hustej sieti turistických a cykloturistických chodníkov si môžete zajazdiť nielen na bicykli ale aj na koňoch. O tejto lokalite platí to, čo sme písali pri obci Dobroč.

Príbelce sa už nerozlučne spájajú s nálezmi žraločích zubov
Na južnej trase z Lučenca do Bratislavy, pár kilometrov za Veľkým Krtíšom, je obec Príbelce. Mnohým sa vryla do pamäti viacnásobne propagovanými nálezmi žraločích zubov. Pod lesom za obcou je baňa na ílovité piesky, kde naozaj nie je raritou žraločie zuby nájsť. No obec, o ktorej prvé presnejšie údaje sa v literatúre objavili okolo roku 1828, je pozoruhodná aj mnohými inými vzácnosťami. Príbelce patrili k stredne veľkým obciam Hontianskej stolice. Obyvateľstvo sa v minulosti živilo najmä poľnohospodárstvom, ktoré prerástlo do špecializácie na pestovanie ovocia. V 19. storočí bolo v oboch častiach dediny v Horných aj v Dolných Príbelciach rozšírené vinohradníctvo, včelárstvo, chov oviec aj kôz. Keďže Príbelce ležia na starej kráľovskej ceste, obyvatelia sa živili aj povozníctvom a drobnými remeslami. Jedna z takýchto reprezentatívnych remeselných prác zdobí interiér kostola v Horných Príbelciach. Je to drevený luster zakvačený na taktiež drevenej reťazi. Miestny kostolník ho vyrezal z jedného kusa dreva. V obci o ktorej prvá písomná zmienka je z roku 1244 žilo alebo pôsobilo mnoho významných osobností. Okrem iných aj Ján Rotarides, pri ktorom sa zdržiaval v roku 1847 aj Janko Kráľ. Známy slovenský etnograf, publicista a historik Ján Čaplovič sa v roku 1870 v Horných Príbelciach dokonca narodil. Ako vychovávateľ tu pôsobil aj jeden z členov Štúrovej družiny Viliam Paulíny – Tóth.
Pre turistov sú v obci zaujímavé až dva náučné chodníky. Prvý, slušne vybavený informačnými tabuľami, vedie k spomínaným náleziskám žraločích zubov. Druhý, nazvaný Kamenná žena, je výrazne dlhší a vedie ďalej do lesa. V súčasnosti sa ho obec snaží rekonšturovať. Zaujímavé sú aj oba kostoly a zvonička.
Príbelce už vedia, kam sa majú pri rozvoji turizmu uberať.

Pri Sklabinej je rybník, v ktorom si zaplávate aj si nachytáte ryby
Máte záujem porovnať prítomnosť s minulosťou? Navštívte malebnú dedinku Sklabiná, ktorá leží v Ipeľskej kotline blízko okresného mesta Veľký Krtíš. Rozprestiera sa v širokej doline Krtíša a Plachtinského potoka. Je na trase Lučenec – Šahy a v blízkosti hraníc s Maďarskom.
Počiatky osídlenia obce siahajú do roku 1330, keď patrila k Divínskemu hradnému panstvu. Po okupovaní Turkami 1554-1593 bola za vojen začiatkom 17. stor. zničená a opustená do roku 1685 a opätovne však bola zaľudnená a v súčasnom období má 865 obyvateľov.
V obci je základná škola 1.-4. ročník, materská škola, pošta, kultúrny dom, futbalové ihrisko, dom smútku, súkromná pekáreň, firma AGROPEX zaoberajúca sa poľnohospodárskou prvovýrobou, salaš a ďalšie menšie firmy. Vybudovaný je obecný vodovod, plynofikácia a buduje sa kanalizácia.
Dominantou obce a významnou kultúrnou pamiatkou je rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša, postavený v gotickom slohu zo 14. storočia, upravený za renesancie a neskôr v barokovom slohu v 18. storočí.
Ďalšou významnou kultúrnou pamiatkou je rodný dom slávneho maďarského spisovateľa a publicistu Kálmána Mikszátha (1849-1910), ktorého preslávili romány ako Dáždnik sv. Petra, Čierne mesto a rad ďalších významných diel.
Neďaleko obce sa nachádza vodná nádrž Sklabinský rybník, kde si chodia oddýchnuť priatelia tichého rybárskeho športu. V rámci okresu sa každoročne v máji poriadajú preteky rybárov.
Erb obce sa skladá z troch zlatých klasov, ktoré vyrastajú zo zelenej pažite a sú tam LEMEŠ a ČERIESLO, čo znamená, že aj v minulosti sa obyvatelia obce živili poľnohospodárstvom.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 277
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 702
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 001
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 277
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 659
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 279
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 553
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 504
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 223
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 223
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

VÍKENDOVÝ SERIÁL: V Ľuboreči prežila detstvo a mladosť Elena Maróthy-Šoltésová

Šoltésová bola prozaičkou, redaktorkou a bola aj predsedníčkou spolku slovenských žien Živena.

Na snímke  bývalá fara v obci Ľuboreč v Lučeneckom okrese, postavená na mieste staršej farskej budovy, v ktorej vyrastala Elena Maróthy-Šoltésová.

V počte nakazených padla ďalšia hranica, zareagoval na to aj premiér

Za sobotu pribudlo 3 042 prípadov nákazy koronavírusom, Nové prípady aj v našom regióne.

Ilustračná fotografia.

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Ľuboreč má výhodnú polohu medzi dvoma okresnými mestami Novohradu

Aj vďaka dobrému dopravnému spojeniu môžu jej obyvatelia dochádzať do nich za prácou.

ilustračné foto - Starosta Ľuboreče Marcel Šupica.
BKM Lučenec.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?