Psíka dobil na smrť

a z Rimavskej Soboty, ktorá útulok navštevovala, čierneho psíka malého vzrastom priviezla domov, a tak sa Bady dostal do domu č. 29 v ,,dedinskej časti“ Rimavskej Soboty. Galdíkovci bývajú v meste v bytovke, domček sa chystajú opraviť, pri dome je však záhrada, trávia tu i v zime dosť času. K Badymu pribudla časom Brita – staforčirský bulteriér. Britu si tiež osvojili. Z dvora, z voliéry od mestských policajtov. Oba psy a k tomu dve mačky boli v rodine Galdíkovcov, milovníkov zvierat v dobrých rukách.
Až do pondelka 29. januára 2007.
Galdíkovci sa vybrali do svojho vidieckeho domu. Prvá tam prišla študentka Martina, ktorú matka Eva našla v slzách. Kdesi vzadu v záhrade bolestivo kvílil Bady. Brity nebolo. Martine, ktorá predbehla rodičov v príchode do domu a reagovala na Badyho skučanie, sa naskytol údesný pohľad. Sused, s ktorého pozemkom susedila ich záhrada, tĺkol už bezvládneho kokršpaniela veľkým poriskom. Badyho šklbal i susedov vlčiak. Keď vydesené dievča prosilo suseda, aby prestal, rozčúlený chlap sa s nadávkami zahnal i na ňu. ,,Ten druhý je tiež mŕtvy!“ kričal na adresu Brity.
Doráňaných psov doniesli Galdíkovci domov. Pani Eva Galdíková volala zverolekára aj policajtov.
,,Bola som v šoku,“ hovorí pani Galdíková. ,,Tie psy neboli nikdy útočné. Aj keď je Brita bojové plemeno, nikdy takéto schopnosti neprejavovala. Ploty sú dosť slabé, chystali sme sa ich s manželom zosilniť.“
Brita sa z rán vylízala. Pomohol veterinár. Bady však bitku neprežil bez ujmy. Bol zranený na hlave tak, že veterinár odporučil eutanáziu. ,,Na vozíčku sme ho s dcérou viezli na veterinárnu stanicu i späť. Tu v záhrade má hrobček,“ slzy v očiach pani Evy svedčia o tom, že pochovali ,,člena rodiny“.
Eva Galdíková si myslí, že polícia mala zaistiť predmet, ktorým bol Bady dobitý a odfotiť dobité psíky ešte na mieste činu. Policajti im povedali, aby prišli spísať zápisnicu. Išli ešte v ten podvečer. Pri spísaní zápisnice sa ich policajti spýtali, o aké finančné odškodnenie ide.
,,Prekvapilo ma to, pretože ja to beriem ako trestný čin. Aj zvieratká majú svoje práva a tí ktorí ich majú radi a vidia, že sa im ubližuje, utrpia tiež psychickú ujmu.“
Pani Eva Galdíková rozmýšľala pred časom, keď si osvojili Badyho, že zriadi v Rimavskej Sobote útulok aj hotel pre zvieratká.
Pýtame sa pani Evy, či po ,,odchode“ Badyho bude ešte rozmýšľať nad osvojením si ďalšieho psíka. ,,Ešte neviem,“ hovorí pani Galdíková ,,ale viem, že po spamätaní sa zo šoku bude Brita smútiť. Mali sa veľmi radi.“
Prezreli sme si oplotenie, cez ktoré prenikli psy na cudzí pozemok. Bolo dosť chatrné tak zo strany Galdíkovcov ako aj zo strany ich suseda. Pani Galdíková súhlasí, že obidve strany by mali pristúpiť k náprave a zabezpečeniu oplotenia.
Oslovili sme aj ,,pána s palicou“. Pán O. B. jednoznačne tvrdí, že obidva psy našiel až na svojom dvore a správali sa agresívne. Chcel ich len odohnať. Ľutuje, že sa nechal strhnúť a v afekte kokršpaniela dobil. ,,V živote som nikomu neublížil,“ hovorí. ,,Ja som sa len bránil.“
Riešenie tohto ,,susedského“ sporu bude mať určite pokračovanie a dohru. Spomenie si okrem Galdíkovcov ešte niekto na Badyho a na jeho ,,psí“ život?