Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Janka Krotáková: Kultúra pre mňa znamená život

Kultúre sa venuje už tridsať rokov. Od roku 1999 je vedúcou Kultúrneho strediska v Kokave nad Rimavicou. Dokázala, že kde je chuť, všetko sa dá. Kokava je nepochybne kolískou kultúry v okrese Poltár. K tomuto faktu nepochybne prispela aj dáma, sršiaca ene

rgiou a dobrými nápadmi, vždy elegantne upravená Janka Krotáková.

Kultúre sa venujete už 30 rokov. Čo je podľa vás najťažšie v tomto smere v takej neveľkej oblasti, ako je Kokava?
V Kokave nad Rimavicou pracujem od roku 1999 a doposiaľ som sa stretla s dobrým pochopením a podporou vedenia obce. To, že kultúra v Kokave nie je v úzadí, je fakt, ktorý ovplyvňuje predovšetkým to, že Kokava sa stala známou svojím folklórom už v 30-tych rokoch minulého storočia a súčasnosť kultúry, to je neustále nadväzovanie na tieto folklórne tradície, ich rozvíjanie a uchovávanie prostredníctvom folklórneho súboru Kokavan a predovšetkým realizáciou folklórneho festivalu Koliesko, ktorý vniesol do života mladých ľudí aj trochu iný pohľad na folklór.
Čo negatívne ovplyvňuje kultúru? Také obce ako Kokava sú dosť vzdialené od väčších centier, veľká nezamestnanosť, obyvateľstvo má existenčné problémy a kultúru mnohokrát vníma len tak okrajovo. Veľkým problémom je aj migrácia obyvateľstva, mladí odchádzajú do škôl, za prácou do väčších miest alebo do zahraničia. Nemáme v obci žiadnu strednú školu alebo učilište, kde by sa koncentrovala mládež, toto ovplyvňuje aj kvalitu nášho folklórneho súboru Kokavan, ktorý sa neustále musí vyrovnávať s generačným problémom.
Druhý negatívny jav je pasivita ľudí, dnes sa aktívne do života v obci zapájajú vždy tí istí ľudia, či je to v kultúre, v športe, v cirkevných spevokoloch a podobne. Oveľa ťažšie je nahovoriť ľudí na záujmovú činnosť, ktorá neprináša finančné ohodnotenie, len radosť a potešenie z dobre vykonanej práce. Darmo, ľudia dnes majú iné priority, a to kultúru ovplyvňuje.
Taká obec, ako je Kokava, nemá podmienky na predaj dovezenej profesionálnej kultúry, ktorú sme v minulosti pre ľudí robili. Dnes sú programy profesionálnych umelcov, spevákov, hercov, hudobných skupín finančne veľmi náročné a tie časy, keď odborové organizácie kupovali vstupenky svojim zamestnancom, sú preč, a hlavne to, že závody vôbec nefungujú a ľudia na drahú kultúru peniaze nemajú.
Čo vám najviac utkvelo v pamäti za tie roky práce?
Jednoznačne sú to vydarené kultúrne podujatia s plnou sálou ľudí, či už to v Kokave alebo v Hnúšti, kde som odpracovala 23 rokov. Rada spomínam na súťažné zábavné podujatia, ktoré sme vymýšľali s kolegami a na ktoré sa chodili pozerať aj z iných miest nášho kraja. Potom rada spomínam na stretnutia so vzácnymi ľuďmi z oblasti kultúry, ktorých za tie roky nebolo málo.
Je pravda, že obdobie, keď kultúre zvonilo na dobré časy, je už dávno preč?
Opýtam sa, kedy to bolo. Peniaze hýbu svetom, to znamená, že aj kultúrou. Všade ich je málo a je len overenou skutočnosťou, že na kultúru ich bolo vždy málo a táto skutočnosť sa nezmení ani v krátkej, ani vzdialenejšej budúcnosti.
Ale ja si spomínam aj na také časy v kultúre, keď sme mohli nakupovať a zariaďovať celé kultúrne stredisko, zrekonštruovať letné kino aj kino v sále DK. To bolo v roku 1985, keď v Hnúšti sa združili finančné prostriedky na kultúru zo všetkých vtedy existujúcich závodov. Toľko financií si dovtedy ani odvtedy v kultúre nepamätám. Dnes si každá obec môže vytvoriť primerane dobré podmienky na kultúru, ako sú aj v Kokave. Som rada, že vždy bolo aj je v záujme našej obce udržať kultúru na dobrej úrovni. Zároveň si želám, aby tých peňazí bolo stále viac, aby sme mohli obohacovať svoju dušu tak, aby sme boli zo dňa na deň lepší a kultúrnejší.
Ako vnímate postoj ľudí ku kultúre?
V máloktorej profesii sú priaznivé výsledky práce také závislé od nepriaznivých okolností a náhod, ktoré treba prekonávať. Napríklad potreba iných vecí, existenčná potreba a potom už kultúra nie je taká dôležitá, pretože dostať finančne vyčerpaného človeka, pohybujúceho sa na dne svojich existenčných možností, ešte na kultúru, je skoro nemožné. Ale aj napriek tomu nemôžeme nechať zaniknúť to, čo roky vytvárame, hodnoty, ktoré rozvíjame len preto, že peňazí je málo. Teší ma však, že stále sú ľudia, ktorí kultúru vnímajú pozitívne a potrebujú ju na relax alebo aktívny oddych.
Prestávajú podľa vás ľudia kultúrne žiť?
Vyjadrenie kultúrne žiť je široký pojem, to nie je len návšteva kultúrnych podujatí, je to štýl života na určitej úrovni, sú to vzťahy tolerancie, slušnosti a obetavosti, je to tvorivosť i aktivita vlastná každej ľudskej bytosti. Prajme si, aby sa vo väčšine z nás prejavovala výraznejšie.
Veľký záujem ľudí všetkých vekových kategórií je vidieť hlavne v lete, keď chodíme z festivalu na festival a môžeme aj porovnávať jednotlivé oblasti. Všade sú nejaké priority a obce sa tak radi zviditeľňujú.
Čo pre vás osobne znamená kultúra?
Keďže celý svoj život pracujem v kultúre profesionálne, kultúra pre mňa znamená život, radosť tvoriť a odovzdávať ľuďom to krásno, ktoré kultúru napĺňa.
Myslíte si, že argument „na kultúru niet peňazí“ ospravedlňuje nečinnosť v tejto oblasti?
Určite si to nemyslím. Dnes sa každá obec chce zviditeľniť a tomu práve pomáha kultúra, takže aj obce na kultúru nejaké tie korunky vyčlenia. Potom sú tu možnosti získavania finančných prostriedkov z rôznych projektov, hlavne z MK SR, ako aj z iných nadácií a spoločností, ktoré kultúru podporujú. Sponzorstvo je mnohokrát len výsledkom dobrých medziľudských vzťahov. Zároveň môže každé kultúrne zariadenie využiť možnosť získať 2% zo zaplatenej dane z príjmov fyzických a právnických osôb, samozrejme ak splní určité kritériá. Aj to je spôsob, ktorý aj my využívame. Možnosti sú, len ich treba vedieť využiť.
Aký je váš najväčší doterajší pracovný úspech?
Ťažko poviem jeden, je ich viac. Za úspech pokladám napríklad vycestovanie s folklórom z Hnúšte v totalitnom režime do Francúzska a na Sardíniu. To sú najkrajšie spomienky a úspechy, ktoré som nezažila len ja, ale všetci, ktorí mohli vycestovať a reprezentovať Slovensko. Dnes je to pre mladého človeka samozrejmé a vôbec by to nepokladal možno za úspech.
V minulosti sme dostávali rôzne ocenenia za vynikajúcu prácu na Dni kultúrno-osvetových pracovníkov. Mojím úspechom bolo v roku 1992 aj vymenovanie do funkcie riaditeľky MsKS v Hnúšti. Som rada, že od roku 1999 môžem túto vedúcu funkciu zastávať v mojej rodnej obci, v Kokave. V roku 2005 som bola predstavená Gemersko- malohontskou obcou v Banskej Bystrici ako osobnosť Gemera – Malohontu, čo ma veľmi potešilo. Potešilo aj pozvanie do rozhlasovej relácie Kolovrátok. Každý čo i len malý úspech dáva človeku silu a impulz do ďalšej práce.
O Kokave sa zvykne hovoriť, že je kolískou kultúry. Prečo práve Kokava?
Predurčuje ju k tomu minulosť, história a folklórne tradície, ktoré sú živé v Kokave od 30. rokov minulého storočia. Kokava má v regióne Gemer – Malohontu svoje špecifiká. Narodilo sa tu dosť osobností či už to v oblasti folklóru, divadla, ale aj hudby a ovplyvnili kultúrny život v Kokave. Folklór bol v obci vždy dominantný a dosahoval úspechy už vtedy, keď v iných obciach organizovaná folklórna činnosť nebola známa. Snáď takto by sa dala charakterizovať kultúra v Kokave, ktorá aj v súčasnosti vychádza hlavne zo svojich tradícií a zvykov.
S akým postojom sa pri práci najčastejšie stretávate?
Pokiaľ je to stretnutie na profesionálnej úrovni, sú to slová uznania za to, že aj v dnešnej dobe, ktorá je náročná, vieme udržať a rozvíjať to, čo nás charakterizuje a čo tvorí našu podstatu – náš krásny folklór. Treba ho zachovať a udržať aj pre budúce generácie, treba naďalej hľadať a prijímať dobré nápady pri organizovaní folklórneho festivalu Koliesko, ktorý sa stal obľúbeným festivalom mladých ľudí, ale aj všetkých rodákov, ktorí sa radi domov vracajú a sú hrdí na svoje korene.
Názory ľudí sú rôzne, napríklad načo je v Kokave taký veľký festival, ako je Koliesko, hlavne keď nevedia, ako je financovaný a myslia si, že z obecnej pokladnice, čo nie je pravda. Na to sú už spomínané granty, dary a sponzorstvo.
Čo by podľa vás najviac pomohlo kultúre v Kokave, resp. na Slovensku?
V prvom rade dostatok finančných prostriedkov. Štát priamo neovplyvňuje miestnu kultúru, pomáha prostredníctvom grantov MK SR alebo prostredníctvom spolupráce s regionálnymi kultúrnymi strediskami, v našom prípade s Novohradským osvetovým strediskom v Lučenci, ktorému aj prostredníctvom Novohradských novín ďakujem za dobrú a príkladnú spoluprácu pri tvorbe viacerých podujatí.
Ďalej môže kultúre pomôcť aj spájanie takzvanej živej kultúry s cestovným ruchom, pretože návštevník intenzívne vníma to, čo mu daná krajina vo všetkých súvislostiach ponúka.
Nemôžeme zabúdať, že hlavným fenoménom v miestnej kultúre je záujmová umelecká činnosť, a to je práca s ľuďmi rôznych vekových kategórií a hlavne pováh, ktoré musí kultúrny pracovník zvládnuť v každom smere. Preto je niekedy naša práca plná stresov a rýchleho konania, keď musíme zvládnuť nepredvídateľné situácie skoro priamo na javisku. Bolo by dobre, keby sa kultúrnym pracovníkom dostalo viacej uznania, ako to bolo niekedy na Dňoch kultúrno-osvetových pracovníkov. Veď je neodškriepiteľným faktom, že kultúrni pracovníci patria medzi pracovníkov s najväčším podielom nadčasovej práce počas večerov, sobôt a nedieľ. Niekedy má človek pocit, že „kultúrnym fanatikom“ je sama práca odmenou. Optimálny model financovania kultúry neexistuje asi nikde vo svete. Preto sa musíme snažiť vytvoriť čo najlepšie a najvýhodnejšie podmienky pre naše potreby, čím zabezpečíme, aby sa kultúra rozvíjala, aby nás obohacovala a snáď aj robila lepšími. Majme na pamäti, že kultúra v každom období a v každej spoločnosti odrážala stupeň jej vyspelosti, a preto závisí nielen od kultúrneho pracovníka, ale od celej obce, aby sa vynaložilo adekvátne úsilie na pozdvihnutie kultúry, pretože to sú hodnoty trvalé, ktoré sa človeku a spoločnosti vrátia.

Skryť Vypnúť reklamu




Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. Vitajte v postapokalyptickom svete
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 726
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 017
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 895
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 306
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 942
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 752
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 123
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 594
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 500
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 350
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

VIDEO: Slovensko sa chystá na celoplošné testovanie ľudí na COVID-19. Takto bude vyzerať

Rezort obrany zverejnil video s podrobným priebehom testovania.

Antigénne testovanie na ochorenie Covid-19 v mobilnom odberovom mieste.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Igor Matovič hovorí o nových opatreniach.

Lučenecká nemocnica eviduje približne 70 nakazených zdravotníkov

Na pomoc im prišli zatiaľ dvaja ambulantní lekári.

ilustračné foto

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Už ste čítali?