vyliečenie stačí počuť jeho hlas cez telefón. Teraz po dlhých rokoch sa psychotronik Miroslav priznal, odkiaľ má v sebe túto schopnosť a energiu.
„Bolo to na jar 1973, keď som neďaleko nášho domu zbadal na poli čierny kameň,“ hovorí Miroslav Svrček a pokračuje vo svojom vyznaní: „Išiel som si ho pozrieť. Páčil sa mi pre svoj nezvyčajný tvar, farbu a lesk. Chcel som ho odniesť, no napriek svojim rozmerom bol neuveriteľne ťažký. Domov som ho z poľa dogúľal. Chcel som si ho umiestniť do dvora ako ozdobu, no nech som ho umiestnil kdekoľvek, vždy rušil vzhľad záhrady.“ Kameň teda umiestnil do rohu záhrady pod kríky. Časom naň umiestnil medenú kaplnku a do nej osadil sošku Budhu. Občas si pri kameni posedel a jeho záujem o psychotroniku začal narastať. Do hlavy sa mu začali dostávať myšlienky a predstavy, ktoré nikdy predtým nemal. Akoby boli z iného sveta. Ruky sa mu výrazne oteplili, no a keď sa s nimi priblížil k ľudskému telu, začal v nich cítiť vnútro človeka. Cez ruky začal vidieť aj choroby v ľuďoch. „Prekvapilo ma to,“ hovorí psychotronik. „No ešte viac, keď som na choré miesta začal prikladať ruky a choroba sa začala postupne vytrácať a človek bol opäť zdravý.“ Odkiaľ sa vzala táto schopnosť a táto energia? To sme sa ho nedávno opýtali pri stretnutí v Žiline. Zamyslel sa, dlho bol ticho a potom povedal: „Príďte ku mne do bonsaj oázy do Bytče, tam vám to poviem.“ Neváhali sme a už na druhý deň sme boli v jeho aj teraz cez zimu pekne upravenej záhrade. „To je on,“ ukazuje na neveľký čierny kameň. Ako ho pred 30 rokmi dogúľal domov, začali sa v ňom postupne prejavovať psychotronické schopnosti. Zaujalo nás, keď sme počuli, že dlhé roky, čo kameň ležal na dvore, si ho nikto nevšimol, akoby ho nikto nevidel. Návštevy obdivovali bonsaje, kaplnku a Budhu, no kameň nie. Raz psychotronika navštívil jeden múdry človek, univerzitný profesor z Olomouca, a ten vyhlásil: „Nebyl určen pro jejich oči.“ Na návštevu do záhrady so svojím hvezdárskym ďalekohľadom prišiel aj doktor Očenáš, osobnosť z hvezdárskej brandže. Dlhé roky bol riaditeľom nášho známeho observatória. Ten, keď kameň uvidel, takmer stratil reč. Potom povedal: „Veď to je meteorit, kde sa tu zobral? V takejto veľkosti je veľmi vzácny,“ povedal profesor, ktorý pokiaľ nezomrel, tak si ho chodil obzerať k Mirovi Svrčekovi. Poradil mu, aby ho opatroval ako oko v hlave. Meteorit si prišli obzrieť vedci z Bratislavy, ktorí si ho chceli hneď aj odviezť na skúmanie. Miroslav Jozef Svrček ho však nedal. Časom sa na meteorit akosi zabudlo, no a ten dával ďalej svoju energiu. Zaujímavé na ňom bolo aj to, že hoci bol celý čierny a celý deň naň svietilo slnko, vždy bol studený. Prečo sa psychotronik až teraz rozhodol povedať svoju pravdu o meteorite? „Už mám svoje roky a ľudia stále nevedia, odkiaľ je vo mne tá energia, ktorá mi dáva silu ľudí liečiť. Myslím si, že to je vďaka meteoritu, čo mám doma,“ taká je teda pravda podľa Miroslava Jozefa Svrčka o ňom a jeho schopnostiach.
