Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

DROGY SÚ ČASO VANOU BOMBOU

To stretnutie som si vydupala. Bola som otravná a mladý chlapec si uvedomil, že ak sa ma chce zbaviť, radšej mi schôdzku so svojimi rovesníkmi sprostredkuje. Stretli sme sa v byte jeho spolužiaka. Partia siedmich tínedžerov a dvaja zvedaví novinári. Mám r

ada mladých ľudí, aj takých, ktorí vyčnievajú z davu. Spomínam si, ako sa naši chalani z triedy pokúšali nosiť dlhé vlasy podľa Beatles a ich účesy náramne rozčuľovali rodičov aj učiteľov. Aj my sme chceli byť iní! Chceli sme sa podobať extravagantným vzorom a inakosť odjakživa narážala na nepochopenie. Aj deti, s ktorými som sa stretla, chcú byť iné. Počúvajú rap a drogy patria vraj k spoločnému zážitku skupiny. Všetky mali takmer dokonalý prehľad o tom, aké drogy v Lučenci fičia. Zápalisto mi vysvetľovali, že oni na mariške nie sú závislí, fajčia len občas, aby pochopili „podstatu“. Iné vraj neskúšajú, alkohol si dajú len sem tam. Od neho bolí hlava, od trávy nie a pri mariške prídu vraj na iné myšlienky. V Lučenci vraj húlia už 12-roční žiaci. V tomto sa nemýlia. Utešovať sa, že to nie je typická vzorka mládeže, je klamlivé.

Skryť Vypnúť reklamu

Vulgárny a agresívny rap
Je piatok sedem hodín večer. Sedíme v dvojizbovom panelákovom byte medzi siedmimi žiakmi základnej školy. Z kúta izby sa ozýva rap. Hudba mi je známa. Takmer každý deň ju počúva aj moja dcéra. S niektorým textami reperov dokonca súhlasím. Ale väčšina z nich chce podľa mňa byť za každú cenu vulgárna a drsná. Žiaľ, mládež vulgarizmy priťahujú ako magnet.
„Teta, tie piesne neodzrkadľujú naše pocity, ale to, čo sa deje tam vonku. Za jednu cigu marišky môžete ísť do basy a ten, čo ukradne milióny, je na slobode,“ mudruje 15-ročný chlapec. Neviem posúdiť, či to má z vlastnej hlavy alebo len opakuje to, čo pred chvíľou „odrecitoval“ jeho reperský vzor. No musím uznať, že v niečom má pravdu. Mám chuť vstať a vypnúť tie agresívne a vulgárne slová piesne. No spomeniem si na rady psychologičky, ktoré starostlivo ukrývam v kabelke. Zakazovanie vraj nie je najlepší spôsob výchovy. Dôležité je rozprávanie a počúvanie. Tak počúvame.

Skryť Vypnúť reklamu

Frázy ich
nezaujímajú
„To len slabý jedinec sa môže stať na maríne závislý. A tie reči o tom, že niekomu prišlo od húlenia zle, sú blbosť. Všetci, čo tu sedíme, sme už ganju vyskúšali. Nie je to tvrdá droga. Nerobíte od nej hlúposti, pochopíte podstatu a prídete na iné myšlienky, rozvíjate si ducha a po jednom jointe sa cítite fajn. My nie sme zhúlení každý deň, dáme si len raz za čas. Musíme mať pritom pohodu a tak. Môj otec chodí domov opitý takmer každý deň. Myslíte si, že je na tom lepšie ako tí, čo si raz za čas dajú trávu?“ pýta sa ma jeden z prítomných chlapcov. Neviem presne, čo povedať. Jeho otázka ma zaskočila, hoci znie logicky. Uvedomujem si, že ak začnem hovoriť o tom, že marihuana obsahuje viac než 400 rôznych chemických látok a jej účinok je závislý najmä od množstva THC, ktorý je v nej prítomný alebo o mylnom tvrdení, že závislosť na ňu neexistuje, že niektorí, ktorí ju fajčia, nemusia cítiť vôbec nič, iní zas majú pocit eufórie či paranoidné myšlienky, budú ma brať ako jednu z tých, ktorá sa oháňa frázami. Nuž začnem rozprávať príbeh. Je o mladom mužovi, ktorý mi občas písal listy z väzenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Drogy mu zničili život
Kedysi bol úspešný kulturista. Možno úspech a peniaze mu vstúpili do hlavy a siahol po droge. Možno to bola len zvedavosť alebo nuda. Alebo chcel zapadnúť do skupiny. Prvá bola tráva. Keď mu mamka dohovárala, aby prestal, smial sa. Tvrdil, že on má všetko pod kontrolou, že sa mu nemôže nič stať. Mariška je predsa v Holandsku legálna. Mýlil sa. Po dvoch rokoch mu nestačila. Siahol po pervitíne, neskoršie po heroíne. Chradlo mu telo aj duša. Štyri roky nebol ochotný pripustiť si, že sa s ním niečo deje, že je z neho narkoman, ktorý predáva veci z domu. Keď nemal drogu, skrúcal sa od bolesti na posteli. Akoby ho škrtili reťazou. Prosil mamku, aby mu pomohla. Navštívili niekoľko psychológov, psychiatrov. Zistili však, že naši odborníci na tento problém ešte nedorástli. Ivan chradol a jeho rodičia boli bezradní. Hodiny bez drogy preležal v posteli, keď si dal svoju dávku, na chvíľu sa mu uľavilo. Pamätám si na okamih, keď sme s jeho mamkou stáli pred dverami izby a on rozbíjal nábytok. Mamka mu dala do ruky sekeru so slovami, zabi ma synu, ja už ďalej nevládzem. Nevedela som, čo mám robiť. Sekundy, ktoré nasledovali, mi pripadali ako večnosť. Syn stál pred matkou so sekerou v ruke, ja som stála pri dverách. Zmysly som mala otupené. Nedokázala som triezvo uvažovať. Ivan tam stál a nepríčetne kukal na svoju bledú mamku. Po chvíli mu sekera vypadla z ruky a on ušiel. Vrátil sa o dva dni s jedinou túžbou - zbaviť sa závislosti. Rodičia predali časť majetku. Spolu s mamou sa odsťahovali na samotu. Vydržali tam rok. Rok bol Ivan čistý. Po roku sa vrátil do mesta a kolotoč závislosti začal znovu. Vykradol lekáreň a ešte čosi. Dostal sa do basy, odkiaľ mi písal listy. Dnes je už vonku a droguje ďalej. Pozriem na deti okolo mňa. Sú ticho, dokonca jeden z nich vypol rap. Príbeh bol účinnejší ako štatistiky o závislosti, o tom, že marihuana ovplyvňuje pamäť, úsudok aj vnímanie. Že človek pod jej vplyvom môže robiť chyby, môže mať dýchacie problémy.

Dosah možno len ťažko odhadnúť
Rodičia detí, nielen tých sediacich pri mne, by mali mať prehľad o tom, kam chodí a ako rozmýšľa ich dieťa. Viem, že dnešná doba je o prežití, ale niekedy desaťminútový rozhovor pred spaním je viac ako tri hodiny pre televíziou. „Moja mama sa rozviedla a otec na nás kašle. Mama, aby nás uživila, chodí domov z práce až večer. Keď sa naučím, chodíme s partiou von. Väčšinou posedávame na lavičkách pred činžiakom alebo chodíme ku kamarátovi do bytu. Rodičia mu pracujú v Čechách a chodia domov len raz za dva týždne. Stará sa o neho starká, ktorá býva o poschodie nižšie. Ale tá si myslí, že Peter už o deviatej večer spí, takže máme pohodu,“ informuje ma deviatačka o tom, ako zvyknú tráviť voľný čas. Vystihuje realitu dnešnej doby, ktorej dosah možno dnes ťažko odhadnúť. Je veľa príčin, prečo mladí ľudia siahnu po marihuane či inej droge. Dostanú sa do partie a vyskúšajú to jednoducho preto, aby zapadli. Mnohí si myslia, že je to moderné, veď každý o tom hovorí, ba dokonca aj v piesňach sa spieva o tom, že „Aj tak nič nenájdu, všetko som už zhúlil“. Ktosi z hlúčiku detí vytiahne z vrecka výstrižok z novín . Krátka správa zachytáva svedeckú výpoveď vysokoškoláka, ktorý prestal fajčiť trávu. Najskôr sa mu páčila eufória a iné myšlienky, potom zistil, že mu vynecháva pamäť, nevedel sa sústrediť na učenie, a preto prestal. „Ja som počula, že jedna baba mala po mariške zrakové halucinácie, najskôr sa smiala a potom mala veľké depresie. Možno si nevymýšľala a naozaj je účinok mariánky na každého iný. Bŕ, nechcela by som mať halucinácie po vyfajčení ´jointu´,“ povie dievča sediace po pravej ruke môjho kolegu. Výborne, decká! Začínate rozmýšľať! Možno už v tejto chvíli začínate byť krok vpred. Z bytu odchádzame krátko po desiatej hodine. Výsledkom stretnutia sú pochybnosti a nevypovedané otázky. Na druhý deň mi zazvoní telefón. „Teta novinárka, už ste napísali ten článok? Radi by sme si ho prečítali a môžete nám sprostredkovať stretnutie s Ivanom? Chceli by sme sa s ním porozprávať a možno mu aj pomôcť.“ Odrazu mi je ľahšie na duši, aspoň dovtedy kým nezistím, že na Slovensku stále nemáme napríklad zákon o prevencii v tejto oblasti a mnohé programy, ktoré by mali drogovú problematiku riešiť, fungujú len formálne.

Prevencia pokrivkáva
„V rámci protidrogovej prevencie boli menovaní iba koordinátori na úrovni krajských úradov. Sú traja – pre drogovú, rómsku a inú protispoločenskú činnosť. Každé mesto by malo mať tiež koordinátora a skupinu ľudí, ktorí by aktívne pôsobili nielen v rámci drogovej prevencie. No dnešná spoločnosť akoby problematiku drog podceňovala. Na krajskej úrovni bola napríklad zriadená Krajská komisia protispoločenskej činnosti. Zastupujem v nej mesto Lučenec. Keď nám odovzdávali menovací dekrét o členstve, zároveň nás ústne menovali za mestských koordinátorov. Ja som však predovšetkým zamestnancom mestskej polície. Pred rokom a pol sme napríklad dostali za úlohu zriadiť mestskú komisiu protispoločenskej činnosti, čo sme všetci členovia komisie privítali, avšak nedostali sme dostatočné právomoci. Mestská komisia dodnes nie je funkčná, nakoľko sú problémy s ustanovením predsedu komisie, ale jednotliví členovia navrhnutí do tejto komisie sa napriek tomu snažia v rámci možnosti spolupracovať,“ tvrdí Danka Domoková.
Drogová problematika je jej blízka. Venuje sa jej aj v rámci svojho zamestnania – pracuje na úseku prevencie na Mestskej polícii v Lučenci. Chodí po školách. Prednáša o škodlivosti drog. Po večeroch študuje dostupnú literatúru, aby mala prehľad a bola aspoň tri kroky vpred ako jej poslucháči. „Deťom vždy prízvukujem, že u každého sa účinky drogy aj závislosť prejavujú individuálne. Marihuana spred ôsmich rokov sa nedá porovnať s tou, ktorá je na trhu dnes. Dakedy mali cigarety obsah THC 5 až 6 percent, teraz majú 11 a viac. Fajčiari podceňujú škodlivé účinky marihuany. Je dokázané, že málo študentov siahne po tvrdých drogách, ak nezačnú s marihuanou, ktorá ovplyvňuje mozog podobne ako iné drogy. Nejestvuje zázračný spôsob, ako zabrániť tomu, aby deti fajčili trávu. Dôležité je vedieť to, kde a s kým moje dieťa trávi voľný čas,“ dodáva pani Danka. Áno, väčšinou patrí tráva k spoločnému zážitku v skupine a my sme, podobne ako táto spoločnosť, na tento fakt nie dostatočne pripravení. Drvivá väčšina učiteľov (nech nám to odpustia) akoby zaspala dobu, štát prevenciu podceňuje, dobrých psychológov je ako šafranu a peniaze z fondov na boj s drogami sa v mnohých prípadoch míňajú cieľu. Marihuana v medicíne môže byť liekom, ale v rukách „húličov“ je droga!


Aj takáto je dnešná realita
Klaudia Bogdanová hovorí, že má 17 rokov a je z Fiľakova. Do školy vraj chodí v Lučenci, údajne na SOU služieb. „Doma nás je 10 detí. Najstarší brat má 19, najmladšia sestra päť. Mama robí na verejnoprospešných prácach, otec tam predtým robil tiež, teraz nerobí nikde. Aj ja by som chcela niečo robiť, len neviem ako. Rada by som robila také, nie vonku zbierať smeti a tak, ale takto dnu, kde je dobre príjemne ako tu. Mariška? To je také zelené? Ahá, joint, to je ten biely. Videla som, ako si kamaráti pichajú niečo do ruky alebo do nohy. Tu nad koleno. Asi pervitín. Mariška sa tak užíva, dá sa do „pipasára“. Ja som to iba raz skúsila, dal mi ju jeden chlapec, pýtal aj peniaze - sto korún. Dal mi to v takom malom sáčku. Požičal mi aj pipasár. Viete, chodila som aj do Sun–setu (reštaurácia, pri autobusovej stanici v Lučenci, kde sa schádzali 14–15 ročné deti, po policajnej razii je od začiatku toho roka zatvorená). Chlapec mi tam požičal pípu. Viete, to na marišku. Ale ja som fajčila iba raz. Išli sme do parku, tam kde je veľa stromov, tam nás nikto nevidel. Už keď som začala, bolo mi smiešne. Celý čas som sa smiala. Pofajčili sme, išli na diskotéku do tej ružovej pri Bille. Tam sme tancovali, lepšie sa mi tancovalo ako inokedy. Sto korún som si zarobila tak, že som odniesla do zberu železo. Moji kamaráti si dajú vždy, keď idú na diskotéku. Sú potom frajeri a lepšie sa im potom tancuje. Jeden kamarát povedal mame, že som húlila, mama ma zbila. Teraz sa bojím, ale cigarety si dám. Neverím už kamarátom, preto si ani nepotiahnem, keď ma núkajú. Niektorí hovoria, že mali vidiny. Ja mám pocit, že sa vidím dvakrát a nakoniec sa mi točí hlava. Viete, dala by som si aj teraz, keď ma nikto nevedí a nepožaluje. V škole sme prednášku o drogách nemali. Ale keď sa pýtajú učitelia, povieme, že nefajčíme. S tými, čo si pichajú, sa nekamarátim. Keď si to pichnú, dakedy sa nevládzu ani postaviť. Biely prášok som tiež videla, ale stojí veľa, tisíc aj viac. Taký malý sáčok! Prášok si dajú na stôl a potom to dýchnu do seba. Videla som to, ale nie tu, ale vo „Švéci“. Žije tam mamina sestra.“

Výpoveď stredoškoláčky
Tatiana Ranklová, Kokava nad Rimavicou, maturantka Strednej zdravotníckej školy. „Ja som drogy nikdy neskúšala. Poznám však dievčatá aj spolužiačky, ktoré marišku fajčia. Potom rozoberajú, ako sa cítili. Aj chlapci vo vlaku alebo na ulici radi machrujú, ako to chutí. Doma, v Kokave, som sa s tým nestretla. Ja v tom nič nevidím. Učím sa nemčinu, keď skončím, idem robiť do Nemecka. Fotiť sa nechcem, ale uverejniť to môžete.“

Dôležité je mať záujmy!
L. G. 67-ročný učiteľ na dôchodku, aktívny turista
„O drogách neviem skoro nič. Nikdy som ich neužíval ani nikoho bližšie nepoznám. Čo je mariška? Raz som sa s ňou stretol. Na turistike ma tým uspali. Niečo sme na chate popili. Kamaráti už boli ako partizáni, popíjali, pofajčievali a ja som sa asi nadýchal. Ráno som sa nemohol zobudiť. Chodil som aj do Sun-setu, poznal som tam krčmárku. Videl som tam tú mlaď. Aj som sa tam nepríjemne cítil. Bola to taká kasta detí. Bolo vidno, že sa správajú čudne, Nevedel som, že sú to drogy, ale taký čudný pocit som z nich mal. Nad drogami som sa nikdy veľmi nezamýšľal. Celý život som sa hýbal medzi športovcami. Tam sa drogy tohto typu nevyskytovali. Myslím si, že to je cesta. Mať záujmy! Mať čo robiť! A potom ľudia na drogy asi nebudú myslieť. Dôležité je mať záujmy.“

Ľubo B., Tomášovce 38 – ročný zvárač
„Drogy som neužíval, nemal som ani záujem. S niektorými, čo fajčili marihuanu, som sa rozprával. Neboli to asi „závisláci“. Hovoria, že to vraj treba vedieť fajčiť. Natlakovať do pľúc a tak... Hovorili, že im po nejakom čase po cigarete bolo stále veselo. Že sa stále smiali. Boli to takí, mladí, tak okolo dvadsiatky. Vraj sa k tomu dostali na diskotéke. Myslím si, že najmä mladí sa nudia, a preto skúšajú kadečo. Ale alkohol je možno horší ako mariška. Po nej vraj nebolí hlava.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  10. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  1. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  2. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  9. Škola môže vyzerať aj inak!
  10. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 725
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 146
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 21 145
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 838
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 13 637
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 669
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 066
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 11 449
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 436
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 601
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

V Rimavskej Sobote bude 27 odberných miest

Odberné miesta podľa samosprávy kopírujú volebné okrsky v meste s tromi výnimkami.

Slovensko sa pripravuje na celoplošné testovanie.

Banskobystrická župa je prvou v krajine, ktorá chystá vo svojich zariadeniach preventívne testovanie

Pravidelné testovanie sa dotkne 30 zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK.

BKM Lučenec.

Vo Veľkom Krtíši ľudí otestujú aj na Biokúpalisku Krtko

Mesto zverejnilo miesta, na ktorých prebehne celoplošné testovanie.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce.

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

Už ste čítali?