O žene, ktorú „prenieslo“ do Lučenca

na pokraji síl. Niektorí občania sa pri nej zastavili, ale nanajvýš sa dozvedeli, že čaká na manželapodnikateľa, s ktorým sa tam má stretnúť. Bola uzavretá, skôr nekomunikovala, a keď, tak po česky, čo situáciu ešte viac zamotávalo. V utorok krátko pred desiatou hodinou jedna zo zamestnankýň neďalekej lekárne oznámila prítomnosť tejto zvláštnej postavičky na dispečing Mestskej polície v Lučenci. Veliteľ smeny Pavol Ďurica vyslal na miesto hliadku: Miroslava Plauchu, Patrika Klochana a začal sa štvorhodinový maratón zisťovania, telefonovania, hľadania pomoci... Našťastie mala pri sebe občiansky preukaz, takže aspoň jej totožnosť sa dala operatívne zistiť. Táňa Jarábková, narodená 17. 8. 1961 z obce Čejč pri Hodoníne, však nevedela opísať svoje problémy, hodnoverne vysvetliť, ako sa dostala do Lučenca, či niekoho hľadá... Spisovateľ V. Pankovčin by povedal, že ju asi „prenieslo.“ Čoraz zreteľnejšia bola jej psychická neistota, ale aj fyzická slabosť po celonočnom bdení v chladnom počasí. Prvú pomoc jej v podobe teplého čaju a jedla poskytli obyvatelia ulice. V operačnom stredisku Mestskej polície v Lučenci zatiaľ veliteľ smeny Pavol Ďurica hľadal možnosti riešenia situácie. V prípade slovenského občana by to nebol problém, ale na pomoc cudzincovi, ktorý sa ocitol v takejto situácii, naša legislatíva nie je pripravená. Operačný dôstojník Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci ho odporučil na cudzineckú políciu v R. Sobote. Tá však nemohla robiť nič, pretože českí občania majú u nás povolený pohyb bez obmedzenia. Pomôcť nevedel ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, ani Domov sociálnych služieb pre ženy vo Veľkom Blhu. Náčelník Mestskej polície Milan Pjesčák dal preto Pavlovi Ďuricovi pokyn telefonovať do bydliska zablúdenej. Potom sa veci začali hýbať. Zástupkyňa starostky obce Čejč pani Mančíková potvrdila, že Taňa Jarábková je ich obyvateľka a, že má psychické i komunikačné problémy. Pretože však starostka bola na dovolenke, nemohla sama rozhodnúť o poslaní auta do Lučenca a jej odvezení. Milan Pjesčák po dohode s vedúcou oddelenia školstva a sociálnych vecí Mestského úradu v Lučenci Kvetoslavou Ďuriškovou dal preto Táňu previesť do Zariadenia sociálnych služieb - denného pobytu, kde sa už o ňu postarali jeho pracovníčky. Teplá sprcha, prezlečenie do suchého šatstva a hlavne teplá strava urobili svoje. Potom nasledovalo vyšetrenie u doktorky Škorňovej, posúdenie, či je schopná prevozu. O 14. hodine, už aj s chlebíčkami na cestu, ju dvojica mestských policajtov (S. Čánik a M. Fiľo) naložila do auta a previezli domov. Vyše 310 kilometrov dlhá cesta prebehla bez komplikácií a Táňu Jarábkovú odovzdali približne o 18,30 do rúk zástupkyne starostky obce Čejč pani Mančíkovej v poriadku. Skončila sa nezvyčajná odysea, ktorá však potvrdila to najdôležitejšie: že z našich ľudí stále nevyprchala ľudskosť, pocit vzájomnosti a schopnosť pomôcť tým, ktorí sa ocitnú v zúfalej situácii. Že popri plnení pracovných povinností ešte vnímame aj tie medziľudské vzťahy. No a veliteľa utorkovej smeny lučeneckej mestskej polície Pavla Ďuricu, ktorý strávil prakticky štyri hodiny pri telefonickom rozuzlovaní tohto nevšedného príbehu, čakal v stredu večer 14. februára - teda priamo na svätého Valentína - veľmi príjemný telefonát. Poďakovanie obce Čejč za pomoc, prevezenie a vzornú starostlivosť o ich zatúlanú občianku. List s podobným znením by mal čo nevidieť prísť aj primátorovi Lučenca.