nskej magnezitky.
Lovinit je dnes v konkurze a keďže nová výroba alebo nový prevádzkovateľ nie je ani vo výhľade, maximálnou mierou sa zasluhuje o prívlastok hladová. Ten už pomaly našej doline prischýna. Črtal sa výrobca, ktorý mal záujem začať výrobu aspoň v jednej časti odstavenej fabriky. No snahy podnikateľskej skupiny v podstate zabrzdila správkyňa konkurznej podstaty, ktorá je z Banskej Bystrice. Keď už chceli začať s výrobou, oznámila im, že sa musí dohodnúť s predchádzajúci majiteľmi. Snahy o novú výrobu skončili. Záujem o kúpu vraj prejavila aj spoločnosť z Ruska, no podľa mojich informácií bola pre nich cena, ktorú pýtala správkyňa konkurznej podstaty, privysoká. Tak sa v Lovinobani veľmi na obnovenie výroby v magnezitke spoliehať nemôžeme. V tomto čase, keďže vo funkcii starostu som necelé dva mesiace, revidujem materiály a projekty po mojom predchodcovi.
Ako sa bude podľa vás obec ďalej rozvíjať? Magnezitka bola donedávna najväčším zamestnávateľom a zároveň aj najväčším prispievateľom do obecnej pokladnice. Vidíte aj napriek tomu nejakú šance na rozvoj obce?
Za môjho predchodcu Jána Fančiho bolo rozpracovaných viacero akcií. Boli podané aj projekty o dotácie zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov. Tesne pred dokončením je vodovod v Uderinej, potrebné je ešte ukončiť vodojem. Cena je 1 133 000 korún. Naša žiadosť o dotáciu je prijatá na environmentálnom fonde. Dúfam, že potrebné peniaze dostaneme, a tak sa obyvateľom Uderinej konečne splní sen. Vyšší územný celok však neprijal našu požiadavku na rekonštrukciu ciest a chodníkov v Lovinobani. Pýtali sme šesť miliónov. No na Ministerstve vnútra našu žiadosť o 195-tisíc korún schválili, peniaze budú na dokončenie územného plánu. Viac ako 15 miliónov potrebujeme na opravy a zateplenie základnej školy. Vlani nám Ministerstvo školstva prispelo jedným miliónom. Dúfam, že toho roku budú štedrejší a školu, ktorú navštevujú deti zo všetkých okolitých obcí, dáme do poriadku. Veľmi problémová je rekonštrukcia starej školy na sociálne byty. Peniaze síce máme, no táto stavba v obci vyvolala takmer revolúciu. Z ministerstva výstavby na ňu máme 2 855 900 korún. Obec sa na stavbe podieľa čiastkou 714 030 korún. Potrebujeme ešte milión na výstavbu čističky a kanalizácie. Sociálny problém to podľa mňa byť nemusí, pretože nikde nie je napísané, že sociálne byty sú určené len pre neprispôsobivých.
V obci sú rozpracované aj ďalšie akcie, no väčšina je odkázaná na štátne dotácie. Čo chcete robiť z vlastnej iniciatívy a z vlastných zdrojov?
Popri rozpracovaných akciách nám toho veľa v rozpočte neostáva. Musíme použiť invenciu. Chceme v okolí skrachovanej magnezitky vyčleniť priestor na vybudovanie priemyselného parku. Táto lokalita má všetky inžinierske i dopravné siete pripravené. Je zapracovaná už aj v územnom pláne obce.
Lovinobaňa ostáva pomerne veľa dlžná svojej voľakedajšej povesti. Za Slovenského štátu bola dokonca sídlom okresu. Máte konkrétne vízie, ako zlepšiť jej terajšie postavenie?
Obnoviť prácu v magnezitke, ktorá zamestnávala takmer celú dolinu Krivánskeho potoka, nie je v našich silách. No chceme niečo urobiť v oblasti dopravy a tým aj v oblasti turistiky. Lovinobaňa je prirodzeným, zatiaľ však nedostatočne využitým dopravným uzlom. Bolo by dobré upraviť cestu tretej triedy do Cinobane a zároveň zabezpečiť autobusovú dopravu k rýchlikovým spojom. Cinobanci by to mali oveľa výhodnejšie ako teraz.
Nebolo by dobre zaviesť spojenie od vlaku na Ružinskú priehradu a „zokruhovať“ ho cez Mýtnu na Dobroč a Kotmanovú aspäť do Lovinobane?
Iste by to bolo prínosom pre miestnych ľudí a najmä pre turistov. Potom by bolo treba zabezpečiť státie čo najväčšieho počtu rýchlikových spojov, vlakov aj autobusov. Toto je však vec týkajúca sa všetkých obcí v Mikroregióne Javor. Ale určite by to zabezpečilo viac cestujúcich v autobusoch a vlakoch.
Autor: P. Rapco