Piatok, 23. júl, 2021 | Meniny má OľgaKrížovkyKrížovky

OBYČAJNÝ PRÍBEH

Miluje slobodu. Tvrdí, že najcennejšie čo človek má je zdravie a život sám. Občas si kladie otázku Quo vadis, ľudská civilizácia. Veľakrát hľadal zlomový bod, kedy sa výslnie mení na peklo. On skúsil oboje. Rozmýšľal do akej miery ovplyvňuje náš život osu

d. V hlave sa mu premietal film jeho života a on hľadal odpoveď na otázku: Prečo? S kamarátmi pri pive polemizoval o tom, či pravda zachráni sebaúctu a či lož vždy vyjde na povrch. Pochopil, že málokedy funguje všetko podľa našich predstáv, ale ak niekto ide za svojim snom, ten po čase, môže dostať reálnu podobu. V týchto dňoch mu vyšla kniha. Lučenčan Jano Cerina jej dal jednoduchý názov „Obyčajný príbeh“. Venoval ju všetkým handicapovaným, všetkým opusteným a všetkým chorým, ktorých okrem diagnózy často sužuje pocit samoty. Jednoducho všetkým, čo stratili nádej v realite svojej existencie.

Skryť Vypnúť reklamu

PRVÚ FACKU DOSTAL
V DETSTVE
„Nebyť okolností v mojom živote, ktoré nabrali v určitom momente neuveriteľne rýchly spád, možno by som nikdy neuvažoval o tom, že napíšem knihu. Každý človek aspoň raz v živote zažije bolesť aj sklamanie. Ja som pocítil oboje. Viem, že bremeno osudu nás veľa razy zatlačí na až na samé dno. Odrazu máte pocit, že nevládzete vstať a ísť ďalej. Život nie je prechádzka ružovou záhradou. No netreba sa vzdávať,“ hovorí Jano. Narodil sa pred päťdesiatimi rokmi, no hádali by ste mu tridsať. Má postavu za akou sa na ulici obzerajú ženy aj muži. Svaly nabrali úctyhodné tvary vďaka pravidelným a tvrdým tréningom.
„Keď som bol v Amerike, ľudia ma zastavovali a spovedali, koľko mám rokov a ako často trénujem. Občas mi to lichotilo, občas liezlo na nervy. „Obal“ predsa nie je dôležitý. Aj keď priznávam, že som na svoje telo hrdý. No netreba hľadať za tým nič viac, len poctivú drinu. Som obyčajný chlapec, ktorý mal nádherné detstvo, až na pár faciek, ktoré mi osud uštedril ešte ako chlapcovi.“
Tá najväčšia bola diagnóza – defekt ľavého komorového septa. Vtedy si po prvý raz uvedomil, že smrť existuje. Predstavoval si vlastný pohreb, ľutoval rodičov a rozmýšľal ako udržať kamarátov v nevedomosti o jeho chorom srdci. „V mojom živote nastalo obdobie limitov a obmedzovaní. Otec mi dookola opakoval: Veď vieš, že sa musíš šetriť, lebo tvoje srdiečko sa nesmie namáhať. Dookola stále to isté. Vojnová sekera bola vykopaná. Čím viac bolo zákazov, tým viac som túžil byť slobodný a voľný. Stereotyp limitov, obmedzení, prehreškov, trestov, dohováraní fungoval niekoľko rokov. Presne ako švajčiarske hodinky.“
SVOJ CHRÁM MA
PRI HROBE V LESE
Naučil sa žiť so svojou diagnózou. Športoval a stváral pestvá so svojimi rovesníkmi. Vyštudoval strednú školu. Roky dospievania ubehli ako voda. Oženil sa, zažil epochu socialistického realizmu v praxi, zažil pády aj sklamania. „Veľmi dávno som pochopil, že mám povahu, na akú treba mať poriadne nervy. Dlho som si myslel, že môj názor je ten najsprávnejší, nevedel som počúvať iných. Človek si myslí, že tých pozitívnych skutkov bolo v jeho živote viac, ako tých horších. Bol som o tom presvedčený aj ja. Opak bol pravdou. Stratil som veľa, ale veľa som aj získal. Ďakujem Bohu, že mi umožnil prežiť to,čo som prežil. Raz som bol ženatý, vystriedal som niekoľko vzťahov. Čestne priznávam, že väčšinou som bol príčinou rozchodov ja a moja nepokojná povaha. Skoro každé tempo bolo pre mňa pomalé, všetko som sa snažil urýchľovať v predstave, že niečo zmeškám, že mi niečo unikne. Moja mamka mi povedala, spomaľ synu, lebo vybehneš zo sveta. Pochopil som, že ak chcem lepšie rozumieť radostiam i trápeniam ľudí, musím najskôr spoznať seba. Verím v karmu a v karmické pôsobenie. Čo dáš to dostaneš. Do kostola chodím zriedka. Mojim chrámom je hrob muža, ktorý padol v prvej svetovej vojne. Je v lesíku neďaleko Lučenca. To miesto poznáme všetci, ktorí tam chodíme behávať. Tam sa pomodlím a prosím Boha o odpustenie a o silu poznať nepoznané.“

Skryť Vypnúť reklamu

CNELO SA MU
ZA DOMOVOM
Necíti sa byť silný. Pri pohľade na žobrajúceho bezdomovca sa mu zarosia oči. Aj chlapi plačú. Jeho kniha mohla mať vraj aj tristo strán. No pokojne postačí sto. Veď dá sa čítať aj medzi riadkami. Roky trénoval karate, behal, cvičil v posilňovni, plával, lyžoval... Naučil sa ovládať svoje telo a snažil sa porozumieť svojej duši. Chvíľami sa mu to darilo viac, chvíľami menej. Pri pive s kamarátmi kritizoval socialistický systém, praktiky minulej doby a meditovali o tom, že tí odvážnejší už dávno dýchajú slobodný vzduch. Pri pive sa s kamarátmi stavil aj o to, že zoskočí s padákom. Skáče dodnes. Vyskúšal si aj život v Amerike. „Bol som tam dva roky. Mal som tvrdú, aj ľahšiu prácu. Tam v cudzine som však mal akúsi hrčku v hrdle. Cnelo sa mi za domovom. Vrátil som sa. Tá hrčka zmizla s pocitom obrovského šťastia, že opäť môžem dýchať svieži vzduch domova.“ Dal do kopy starú rugby, basketbalovú partiu, začal cvičiť Tae. Bo. Raz, keď sedel so svojim kamarátom v chalupe na Budinských lazoch dostali bláznivý nápad. „Vypili sme päť či šesť pohárikov a v hlavách nám skrsla interesantná myšlienka. Zrealizovať beh z Lučenca na Javor. Je to kopec nad chalupou môjho kamaráta. Termín padol na poslednú májovú sobotu. Bežali sme desiati. Netušili sme, že z nášho behu sa stane tradícia. Hoci nie som bežec na dlhé trate, behu sa zúčastňujem pravidelne. Skôr z recesie, riadiac sa heslom, že s tvrdým penisom nie je umenie súložiť. Behám z radosti a možno si chcem s tým opäť niečo dokázať, hovorí autor knihy „Obyčajný príbeh“. Vyšla v náklade tisíc kusov. „Každý nosíme v hlave svoj príbeh. Ja som rád, že časť toho môjho, som dal na papier. Cítil som, že to musím urobiť. Podporil ma v tom môj kamarát Peťo Kováč. Je autorom fotografií v mojej knihe. Peťo je skromný umelec. Moje ďakujem patrí aj lekárovi Karolovi Mičkovi, ktorý mi je bližší ako brat. Podporoval ma pri písaní. Možno sa moja kniha niekomu nebude páčiť. Tým, ktorí si ju už prečítali sa pozdávala. Možno niekto nepochopí to, čo som chcel ňou povedať. Nevadí! Aj mne trvalo roky, kým som prišiel na niektoré veci,“ zdôrazňuje Jano Cerina.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Z čoho sa vyrábajú balené bagety? Kedy sa ich treba báť?
  2. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  3. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  6. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  7. Od Česka až po Jadran
  8. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  9. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  10. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 14 069
  2. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 8 030
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 229
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 6 201
  5. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 4 135
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 667
  7. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 3 294
  8. Od Česka až po Jadran 2 946
  9. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 2 774
  10. Vodiči, pozor! V Poľsku platia nové podmienky pre výber mýta 2 194
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Kúpalisko v Poltári už len čaká na rozhodnutie príslušných úradov aby mohlo privítať návštevníkov.

Sezóna tu začína pozdejšie kvôli rekonštrukcii.


(rv) 39m
ilustračné foto

K úrazu došlo v katastri obce Sútor v Rimavskosobotskom okrese.


SITA 4 h
Marcel Turňa (vpravo v bielom) počas prípravného zápasu svojho tímu

Nový kouč chce, aby jeho zverenci strieľali čo najviac gólov a prilákali na štadión divákov.


5 h
Ábelová - ilustračné foto

V sobotu dorazí do tejto obce krajský očkovací tím.


(rv) 6 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Krásno nad Kysucou žiada ďalší a dlhší termín.


22. júl

V oblasti žije už nejaký čas a pravidelne ho monitorujú.


TASR 22. júl

Klub od obce v roku 2021 nedostal ani cent, obe strany na to majú rozdielny názor. Bomba však už vybuchla a trinásť hráčov je preč.


21. júl

Na ceste I/11 sa tvorili od skorého rána kolóny.


10 h

Už ste čítali?