Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

OBYČAJNÝ PRÍBEH

Miluje slobodu. Tvrdí, že najcennejšie čo človek má je zdravie a život sám. Občas si kladie otázku Quo vadis, ľudská civilizácia. Veľakrát hľadal zlomový bod, kedy sa výslnie mení na peklo. On skúsil oboje. Rozmýšľal do akej miery ovplyvňuje náš život osu

d. V hlave sa mu premietal film jeho života a on hľadal odpoveď na otázku: Prečo? S kamarátmi pri pive polemizoval o tom, či pravda zachráni sebaúctu a či lož vždy vyjde na povrch. Pochopil, že málokedy funguje všetko podľa našich predstáv, ale ak niekto ide za svojim snom, ten po čase, môže dostať reálnu podobu. V týchto dňoch mu vyšla kniha. Lučenčan Jano Cerina jej dal jednoduchý názov „Obyčajný príbeh“. Venoval ju všetkým handicapovaným, všetkým opusteným a všetkým chorým, ktorých okrem diagnózy často sužuje pocit samoty. Jednoducho všetkým, čo stratili nádej v realite svojej existencie.

Skryť Vypnúť reklamu

PRVÚ FACKU DOSTAL
V DETSTVE
„Nebyť okolností v mojom živote, ktoré nabrali v určitom momente neuveriteľne rýchly spád, možno by som nikdy neuvažoval o tom, že napíšem knihu. Každý človek aspoň raz v živote zažije bolesť aj sklamanie. Ja som pocítil oboje. Viem, že bremeno osudu nás veľa razy zatlačí na až na samé dno. Odrazu máte pocit, že nevládzete vstať a ísť ďalej. Život nie je prechádzka ružovou záhradou. No netreba sa vzdávať,“ hovorí Jano. Narodil sa pred päťdesiatimi rokmi, no hádali by ste mu tridsať. Má postavu za akou sa na ulici obzerajú ženy aj muži. Svaly nabrali úctyhodné tvary vďaka pravidelným a tvrdým tréningom.
„Keď som bol v Amerike, ľudia ma zastavovali a spovedali, koľko mám rokov a ako často trénujem. Občas mi to lichotilo, občas liezlo na nervy. „Obal“ predsa nie je dôležitý. Aj keď priznávam, že som na svoje telo hrdý. No netreba hľadať za tým nič viac, len poctivú drinu. Som obyčajný chlapec, ktorý mal nádherné detstvo, až na pár faciek, ktoré mi osud uštedril ešte ako chlapcovi.“
Tá najväčšia bola diagnóza – defekt ľavého komorového septa. Vtedy si po prvý raz uvedomil, že smrť existuje. Predstavoval si vlastný pohreb, ľutoval rodičov a rozmýšľal ako udržať kamarátov v nevedomosti o jeho chorom srdci. „V mojom živote nastalo obdobie limitov a obmedzovaní. Otec mi dookola opakoval: Veď vieš, že sa musíš šetriť, lebo tvoje srdiečko sa nesmie namáhať. Dookola stále to isté. Vojnová sekera bola vykopaná. Čím viac bolo zákazov, tým viac som túžil byť slobodný a voľný. Stereotyp limitov, obmedzení, prehreškov, trestov, dohováraní fungoval niekoľko rokov. Presne ako švajčiarske hodinky.“
SVOJ CHRÁM MA
PRI HROBE V LESE
Naučil sa žiť so svojou diagnózou. Športoval a stváral pestvá so svojimi rovesníkmi. Vyštudoval strednú školu. Roky dospievania ubehli ako voda. Oženil sa, zažil epochu socialistického realizmu v praxi, zažil pády aj sklamania. „Veľmi dávno som pochopil, že mám povahu, na akú treba mať poriadne nervy. Dlho som si myslel, že môj názor je ten najsprávnejší, nevedel som počúvať iných. Človek si myslí, že tých pozitívnych skutkov bolo v jeho živote viac, ako tých horších. Bol som o tom presvedčený aj ja. Opak bol pravdou. Stratil som veľa, ale veľa som aj získal. Ďakujem Bohu, že mi umožnil prežiť to,čo som prežil. Raz som bol ženatý, vystriedal som niekoľko vzťahov. Čestne priznávam, že väčšinou som bol príčinou rozchodov ja a moja nepokojná povaha. Skoro každé tempo bolo pre mňa pomalé, všetko som sa snažil urýchľovať v predstave, že niečo zmeškám, že mi niečo unikne. Moja mamka mi povedala, spomaľ synu, lebo vybehneš zo sveta. Pochopil som, že ak chcem lepšie rozumieť radostiam i trápeniam ľudí, musím najskôr spoznať seba. Verím v karmu a v karmické pôsobenie. Čo dáš to dostaneš. Do kostola chodím zriedka. Mojim chrámom je hrob muža, ktorý padol v prvej svetovej vojne. Je v lesíku neďaleko Lučenca. To miesto poznáme všetci, ktorí tam chodíme behávať. Tam sa pomodlím a prosím Boha o odpustenie a o silu poznať nepoznané.“

Skryť Vypnúť reklamu

CNELO SA MU
ZA DOMOVOM
Necíti sa byť silný. Pri pohľade na žobrajúceho bezdomovca sa mu zarosia oči. Aj chlapi plačú. Jeho kniha mohla mať vraj aj tristo strán. No pokojne postačí sto. Veď dá sa čítať aj medzi riadkami. Roky trénoval karate, behal, cvičil v posilňovni, plával, lyžoval... Naučil sa ovládať svoje telo a snažil sa porozumieť svojej duši. Chvíľami sa mu to darilo viac, chvíľami menej. Pri pive s kamarátmi kritizoval socialistický systém, praktiky minulej doby a meditovali o tom, že tí odvážnejší už dávno dýchajú slobodný vzduch. Pri pive sa s kamarátmi stavil aj o to, že zoskočí s padákom. Skáče dodnes. Vyskúšal si aj život v Amerike. „Bol som tam dva roky. Mal som tvrdú, aj ľahšiu prácu. Tam v cudzine som však mal akúsi hrčku v hrdle. Cnelo sa mi za domovom. Vrátil som sa. Tá hrčka zmizla s pocitom obrovského šťastia, že opäť môžem dýchať svieži vzduch domova.“ Dal do kopy starú rugby, basketbalovú partiu, začal cvičiť Tae. Bo. Raz, keď sedel so svojim kamarátom v chalupe na Budinských lazoch dostali bláznivý nápad. „Vypili sme päť či šesť pohárikov a v hlavách nám skrsla interesantná myšlienka. Zrealizovať beh z Lučenca na Javor. Je to kopec nad chalupou môjho kamaráta. Termín padol na poslednú májovú sobotu. Bežali sme desiati. Netušili sme, že z nášho behu sa stane tradícia. Hoci nie som bežec na dlhé trate, behu sa zúčastňujem pravidelne. Skôr z recesie, riadiac sa heslom, že s tvrdým penisom nie je umenie súložiť. Behám z radosti a možno si chcem s tým opäť niečo dokázať, hovorí autor knihy „Obyčajný príbeh“. Vyšla v náklade tisíc kusov. „Každý nosíme v hlave svoj príbeh. Ja som rád, že časť toho môjho, som dal na papier. Cítil som, že to musím urobiť. Podporil ma v tom môj kamarát Peťo Kováč. Je autorom fotografií v mojej knihe. Peťo je skromný umelec. Moje ďakujem patrí aj lekárovi Karolovi Mičkovi, ktorý mi je bližší ako brat. Podporoval ma pri písaní. Možno sa moja kniha niekomu nebude páčiť. Tým, ktorí si ju už prečítali sa pozdávala. Možno niekto nepochopí to, čo som chcel ňou povedať. Nevadí! Aj mne trvalo roky, kým som prišiel na niektoré veci,“ zdôrazňuje Jano Cerina.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  3. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  6. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  7. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 796
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 064
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 621
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 433
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 693
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 599
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 271
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 227
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 192
  10. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 066
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Podvodníci si chcú prilepšiť na úkor predávajúcich, prišli s vymysleným poplatkom

Keď predávajúci zistí, že informácia o depozite je falošná, podvodník zvyčajne prestane komunikovať.

Ilustračné foto.

Covid stopol trhy, tak si otvoril vlastné, Vlado z Drahovej sa originálne vynašiel

Jediné trhy, ktoré v našej krajine fungujú nepretržite už od konca októbra, sú v Drahovej. Ide však o recesiu.

Vlado nezaprie dušu dobrodruha. Srší humorom  a je skutočne pohostinný.
Nový primátor Hnúšte Roman Lebeda chce, aby sa vzdelaní a šikovní ľudia vrátili do svojho rodiska.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Prievidza sa pripravuje na skríningové testovanie

Mesto počas víkendu predbežne plánuje vytvoriť 25 odberných miest. V článku nájdete ich zoznam.

Už ste čítali?