j podpredsedom Medzinárodnej obchodnej komory (EUROCHAMBERS) mnohí považujú za uznávaného odborníka v oblasti hospodárstva. Dlhodobo je členom Hopodárskej rady Vlády SR.
Pán predseda, pravdepodobne nie je ani našim čitateľom potrebné osobitne dokazovať, že náš región je skutočne v tieni dynamicky sa rozvíjajúcich oblastí Slovenska. Aj sami dobre viete, že dotácie a vládne stimuly nás akosi obchádzajú. Čo by podľa vás pomohlo zlepšiť ekonomické podmienky a tým zvýšiť životnú úroveň?
„Už zo správy vašej regionálnej komory vznikli viaceré, podľa mňa dostatočne komplexné, návrhy na zlepšenie ekonomickej situácie. Samozrejme, sú to návrhy koncepčné a vyžadujú preformulovanie na konkrétne rozvojové programy. Osobne sa mi juh stredného Slovenska stále zdá veľmi vhodný na rozvoj agropriemyslu. Trochu umelo sem bolo v minulosti natlačené strojárstvo. Možno aj preto sa tento priemysel u vás po zmene podmienok vytratil. Váš región má však obrovský potenciál ležiaci v zemi. Sú to hlavne nerudné suroviny. Je potrebné rozmýšľať o ich efektívnom využití. Najmä tu vidím priestor pre nové technológie. Presnejšie, pre technológie, ktoré umožnia pridať výrobkom z nerudných surovín oveľa vyššiu hodnotu, ako majú napríkald klasické tehly. Na margo zaniknutej výroby v lovinobanskej magnezitke sa dá povedať to, čo múdri ľudia vo svete hovoria o plyne a rope. Možno je lepšie, ak hodnotné suroviny ležia v zemi, ako by sa mali nedostatočne zhodnotiť.“
Povedali ste, že perspektívnym pre tento región je agropriemysel. No u nás poľnohospodárske podniky skôr zanikajú. Ako to teda chápať?
„Na agropriemysel je nevyhnutné dívať sa úplne inak, ako to bolo donedávna. Poľnohospodárske podniky v našom tradičnom ponímaní, nemajú v súčasných podmienkach šancu. Lenže agropriemysel veľmi úzko súvisí aj s krajinotvorbou. Akiste preto sú dotácie z eurofondov smerované na kultivovanie pôdy. No a krajinotvorba a kultivácia krajiny už veľmi úzko súvisia s turistikou. Práve turistiku dávam na prvé miesto. Ale vráťme sa ku krajinotvorbe. Na to, čo kde umiestniť, je potrebný cit. Zoberme si napríklad výstavbu automobilky Kia. Postavili ju v takom peknom prostredí, že sa táto stavba dá pomenovať ako „zabitie územia“. To by žiadny iný štát neumožnil. To miesto je pre turistiku ako stvorené. Možno môžete byť radi, že vám sem štát žiadne takéto stavby neinštaloval. Ja teda agropriemysel vnímam v takýchto širokých súvislostiach. Preto mu napriek momentálnemu stavu dávam budúcnosť.“
Zo všetkých hospodárskych odvetví je podľa vás na prvom mieste turistika. Zrejme to myslíte z hľadiska dlhšej perspektívy...
„Samozrejme! Konkrétny stav u nás považujem za reči o ničom. Myslím to z hľadiska prístupu štátu. Takmer všade je totiž turistika považovaná za najglobálnejší „biznis“ a také miesto má aj v hospodárskej politike štátu. Pre rozvoj turistiky máme ideálne prírodné podmienky. No rovnako ako takmer všade, sú problémom ľudské zdroje a infraštruktúra. Štát by mal vybudovať alebo umožniť vybudovať infraštruktúru a propagovať krajinu. Nízka úroveň je aj v poskytovaní služieb. Neviem dosť dobre pochopiť, prečo na Slovensku chápeme služby v pejoratívnom zmysle. Za to, že robím v službách sa netreba hanbiť. Služby ľudí kultivujú. Robiť napríklad sprievodcu kultivovaným ľuďom, alebo obsluhovať pri bare, to predsa nie je hanbou. Stretnutie s cudzími ľuďmi človeka vždy obohatí. No a musíme sa naučiť usmievať. Bez úsmevu to nejde! Tobôž nie v turizme. V turistike je našou cieľovou skupinou stredná vrstva. Bohatí a prirodzene ani chudobní k nám asi chodiť nebudú. Bohatí by ešte mohli, v rámci kongresovej turistiky. Raz sme organizovali európsky kongres komory. Hodnotili nás výborne, ale bola to obrovská drina. Ponúkli nám aj organizovanie svetového kongresu, no radšej sme to vzdali. Na Slovensku totiž nemáme ani jeden päť-hviezdičkový hotel, takže aj pri európskom kongrese, sme všetky služby dotvárali sami. Veľkú perspektívu majú kúpeľné pobyty. Ich prevádzkovatelia musia pochopiť, že je nevyhnutné poskytovať ďaleko širšie služby, ako len liečenie. Ako v každom odvetví aj v turistike je potrebná zmena myslenia. Zmena uhla pohľadu. Pre turistiku je však najdôležitejšia dobrá infraštruktúra. Krajina musí mať dobré cesty, letiská, informačné systémy a ešte veľa – veľa ďalších vecí, o ktoré sa musí postarať hlavne štát.“
Rokovanie našej obchodnej komory malo hlavný zámer na roky 2007 až 2013 presadzovanie výstavby tzv. Južného multimodálneho dopravného koridora. Ako sa vám tento zámer pozdáva?
„Je naozaj nevyhnutné, aby naša krajina bola napojená na európske dopravné koridory. Snahy sú napojiť sa na severe na diaľnicu cez Českú republiku a Poľsko. Je to však len náplasť na kurie oko. Z iného súdka už je rozhodnutie Francúzska o predĺžení TGV (super rýchlej železnice) z Paríža až do Bratislavy. Je jasné, že existuje snaha investorov vybudovať veľmi rýchle dopravné spojenie medzi centrom Európskej únie a Moskvou. To zámerom ľudí z vašej komory dáva určité šance. Podľa mňa je rozhodujúca sila projektu. Tento projekt má veľmi silný náboj. Nielen pre váš región, ale pre celé Slovensko. Takáto dopravná tepna by mala pre hospodársky rozvoj obrovský význam. Bol by to výrazný impulz. Ekonomický aj sociálny. V rámci tzv. PPP (partnerstiev verejnej a podnikateľskej sféry) vidím aj celkom dobrú možnosť získania investorov. Dôležité však je, aby potencionálni investori nežiadali nejaké osobitné štátne garancie. Ťahákom pre investorov by mohlo byť, že južná dopravná cesta sa zdá byť ekonomicky veľmi výhodnou. Ešte raz chcem zdôrazniť, že dobrým signálom zo zahraničia je schválenie výstavby TGV až do Bratislavy. Pochybujem, že Bratislava ja hlavnou cieľovou stanicou. Len netreba túto ideu nechať zaspať. Viete, pre akýkoľvek rozvoj dnes platí: Čokoľvek byť môže – dopravné napojenie byť musí.
