Po práve odchádzajúcej zime sa však v takejto diskusii nedá oprieť o argumenty vyplývajúce z hrozby vzniku záplav z topiaceho sa snehu. Zásoby vody v ňom sú v tomto roku malé. Podľa odborníkov tak neohrozujú ľudské obydlia, cesty, komunikačné siete, či poľné kultúry. V južnej časti stredného Slovenska sneh prakticky nebol a ten v hornatejších častiach gravitujúceho územia nespôsobuje vážnejšie obavy. Navyše všetky nádrže slúžiace na zachytenie prvej povodňovej vlny majú kapacitu na zadržanie „veľkej“ vody. Hoci rozhodujúce vodohospodárske toky na juhu Gemera - Malohontu sú už zregulované, v aktivitách zabezpečujúcich ochranu pred povodňami by sa malo pokračovať. Podľa Ladislava Vargu, riaditeľa Povodia Slanej v R.Sobote, Slovenského vodohospodárskeho podniku, sú na rok 2007 plánované menšie investície do 5 miliónov korún. Ich uskutočnenie však záleží od poskytnutia financií, čo zatiaľ nie je definitívne schválené. Pritom sa mení aj filozofia protipovodňovej ochrany. Obavu z ohrozenia majetku občanov, obcí a štátu vodným živlom vyvolávajú v posledných rokoch aj na juhu stredného Slovenska skôr letné búrky s prívalom dažďovej vody. Potvrdilo sa to aj v minulom roku na viacerých územiach, ako Bušince, Malé Zlievce, Muľa vo veľkokrtíšskom okrese či Hrnčiarska Ves a Hrnčiarske Zalužany v okrese Poltár. Tam prietrže mračien spôsobili miliónové škody. (Niektoré z nich nie sú dodnes odstránené). Vedenie závodu Povodia Slanej v Rimavskej Sobote vidí šancu znížiť či odstrániť takéto ohrozenie aj v sústreďovaní pozornosti na menšie toky a na uskutočňovanie potrebných opatrení napríklad aj na horských potokoch.
Autor: –rg-
