rskeho podniku demonštroval na nej vlastné aktivity na takmer 1400 kilometroch vodných tokoch a 14 vodných nádržiach. Od protipovodňovej, havarijnej ochrany, cez zabezpečovanie vody pre poľnohospodárov či občanov, až po údržbu riečíšť, realizáciu a prevádzku vodných stavieb.
Vytrvalý dážď síce odradil mnohých záujemcov o atraktívnu prezentáciu, ale aspoň žiaci základných a stredných škôl videli v akcii napríklad kráčajúci báger, inštaláciu „norných“ stien a likvidáciu ropnej škvrny na vodnej hladine. Ďalej mechanizmy, ktoré pomáhajú udržiavať vodné toky a ich okolie v upravenom staveUDS, čerpadlá, mulčovače, kosačky, motorové píly, „štiepkovač“ a podobne. Riaditeľa lučenského závodu Povodia horného Ipľa Imricha Ágoštona mrzí, že na plnenie náročných vodohospodárskych, ale aj ekologických úloh štát prispieva stále menej. Na údržbu a opravu má konkrétne lučenský závod v tomto roku už len 18 miliónov korún. Jeho príjmy a tým aj možné výdavky limituje tiež nízky predaj vody na pitné účely z Málinskej vodnej nádrže. Pri vybudovanej distribučnej sieti do všetkých obcí Novohradu, prípadne aj do iných regiónov by mohli dodávať v priemere 280 litrov za sekundu. Realita je však len 100 litrov. Pritom v 32 obciach regiónu nemajú ich obyvatelia ani na začiatku 21. storočia pitnú vodu.
Autor: – rg -
