TELEGRAFICKY Z REGIÓNU

Obnovy sa dočká centrum obce aj kováčska vyhňa
Rimavské Brezovo. Štúdia úpravy verejných priestranstiev, prezentovaná v týchto dňoch miestnym poslancom, prezrádza, ako by centrum tejto obec, s takmer 700 ročnou históriou a s vyše 500 obyvateľmi, malo vyzerať po potrebných úpravách. Tak, aby svoje zaujímavosti vystavila verejnosti. Napríklad život a dielo jednej z osobností slovenských národných dejín Ľudovíta Kubányiho, kultúrnu pamiatku bývalý župný dom... Staré objekty však potrebujú opravu a všetko zaujímavú prezentáciu. Štúdia počíta napríklad s turistickou ubytovňou v podkroví obecného (župného) domu. Na opravu jeho strechy starostka Viera Feješová už zabezpečila krytinu. Na veži hasičskej sušiarne by malo pribudnúť vonkajšie schodisko a výhliadková terasa. Obnovy sa dočká aj kováčska vyhňa, v jej susedstve vyrastie oddychová zóna s parkom i „guľášoviskom.“ Kedy? To záleží od peňazí.
Otvorili turistickú sezónu na hrade Šomoška
Šiatorská Bukovinka. V nedeľu 1.apríla otvorili turistickú sezónu na hrade Šomoška. „Aktivační“ zamestnanci obecného úradu vyčistili a pripravili na prevádzku náučné chodníky na hrad i kameňolom Mačacie, v dĺžke takmer 4 kilometre. Ošetrili prístrešok, posedenie i vybavenie detského parku na parkovisku. Počas sezóny ich čaká ešte vyčistenie jazierok, aby sa zlepšila kvalita vody a mohli do nej nasadiť okrasné rybky. Starosta Šiatorskej Bukovinky Juraj Badinka chce rozšíriť detský park o ďalšie zariadenia. Je o ne totiž veľký záujem. Jeho najväčším prianím je však predovšetkým získať do vlastníctva obce (za symbolickú cenu) samotný hrad Šomoška, ktorý má v súčasnosti od štátu len prenajatý. Tento nájomný vzťah neumožňuje obci získať peniaze na zveľadenie a záchranu vzácnej kultúrnej pamiatky zo štrukturálnych fondov.
Zamerajú sa na prácu v problémových rodinách
Čelovce. Tunajšie komunitné centrum je známe rozmanitými akciami. Pre svojich občanov, zo sociálne znevýhodneného prostredia, organizovalo kurzy šitia, varenia, domáceho hospodárenia, pletenia povrazov a remencov, spracovania vŕbových prútov i výroby veľkonočných symbolov. V súčasnosti sa však jeho trojčlenný kolektív pod vedením Anny Mihaľkinovej sústreďuje na terénnu sociálnu prácu. Na návštevy predovšetkým rómskych rodín v ich domácnostiach a zabezpečovanie priamej pomoci. Či už v podobe sociálneho poradenstva, hygienickej osvety, rád z oblasti stravovania, výchovy a vzdelávania. Starostka Čeloviec Diana Mišková to odôvodňuje pretrvávajúcimi problémami napríklad v dochádzke detí do školy, ich slabšími vzdelávacími výsledkami, čo sa podpisuje pod nízku kvalifikáciu Rómov a ich slabé uplatnenie na trhu práce.
Pre srbské deti zorganizovali už druhý „Tábor slovenčiny“
Príbelce. Folklórne aktivity pred 5 rokmi dali podnet pre spoluprácu tejto hontianskej dedinky (necelých 600 obyvateľov) so srbským Bielym Blatom. Z jeho 1700 obyvateľov sa približne 700 hlási k slovenskej národnosti. Sú potomkami vysťahovalcov spred 250 rokov, ktorí osídľovali „Dolnú zem“. Súčasťou družobnej zmluvy podpísanej pred 3 rokmi, je okrem výmeny folklórnych programov a vzájomných návštev aj organizovanie „Tábora slovenčiny“ pre deti našich rodákov. Pred dvoma rokmi sa s podporou Ministerstva kultúry SR uskutočnil prvý a v týchto dňoch druhý. Konkrétne na Detvianskej Hute strávilo 20 detí z Bieleho Blata 15 dní v lone peknej prírody, a zároveň sa zdokonaľovali vo svojom materinskom jazyku. Počas tábora sa s nimi stretli aj zástupcovia miestnej samosprávy Príbeliec, na čele so starostom Pavlom Kollárom a odovzdali im drobné darčeky.
Dobudovali náučný chodník k trúbiacemu kameňu
Sucháň. Náučný chodník vedúci takmer nedotknutou prírodou k trúbiacemu kameňu nad Plachtincami, ktorý bol v čase tureckej invázie na našom území signálnym nástrojom na strážnom mieste, dal do prevádzky tunajší obecný úrad. Informačné tabule vyrobil s pomocou prostriedkov získaných z Programu Jantárová cesta Nadácie Ekopolis. Chodník sa začína v obci pri Dome ľudovej architektúry s expozíciou tradičného roľníckeho bývania, hospodárenia a vedie popri novom Dome remesiel. V jednej z jeho miestností v súčasnosti inštalujú krosná, na ktorých budú miestne ženy predvádzať tkanie, v ďalšej budú ukážky rezbárstva, slamienkárstva či výroby dreveného náradia. Oživiť objekt počas turistickej sezóny chce starostka Sucháňa Anna Triznová s pomocou Fondu sociálneho rozvoja.