Článok pokračuje pod video reklamou
enula i svoju ďalšiu veľkú záľubu – zdobenie kraslíc. Keďže sme v predveľkonočnom čase, priblížime vám tvorbu tejto všestrannej umelkyne i pri výrobe veľkonočných kraslíc. Pýtame sa pani Schmidtovej, kedy prvýkrát začala zdobiť vajíčka.
„Drží ma to už od 80-tych rokov „zamyslí sa. „Keď boli moje dve deti menšie nedali sa robiť zložitejšie výtvory. Pred každou Veľkou nocou som nafarbila varené vajíčka, na tie som nakreslila tvár, dala som tomu šatku alebo čiapku a rozdávala som „kúpačom“. Aj kolegom v práci, keď nás symbolicky kropili. Usadil ma jeden kolega, ktorý mi istý rok povedal, že má ešte moje vlaňajšie zdobené vajíčko. Panebože a nesmrdí? Úprimne som sa čudovala. Neskôr som začala zdobiť vyfúknuté vajíčka. S klobúčikmi, kohútikov, zajačikov a pod... V jednej knižke som objavila techniku zdobenia kraslíc slamou. Skúsila som. Slama sa musí rozrezať, rozžehliť a priliepam kúsky slamy na vajíčka. Vzor si nepredkresľujem, len sa ním nechám viesť. Polovica úspechu je v tom, ako sa kraslica zafarbí, ako na ňu chytá farba. Záleží aj od farby škrupiny vajíčka.“
Zdobí kraslice pre radosť
svoju a priateľov
Hádame, že na zdobenie kraslíc slamovou technikou treba cit a trpezlivosť.
„Treba,“ prikyvuje. „Ale pritom zabudnem na celý svet. Chodila som do roboty, o jednej, a o druhej v noci som ešte robila vajíčko. Ráno som vstávala na piatu som a nerobilo mi to problém.“
Dávala vajíčka najprv samotným dospelým kúpačom, ale stačilo málo, trošku pritlačiť vrecko na kabáte a prácna paráda bola zničená. Potom to pani Gitka začala praktizovať tak, že sama odniesla kraslicu manželke dotyčného kúpača.
„Zo začiatku som aj skúsila predať svoje kraslice, ale keď som pochodila napr. tak, že mi z ÚĽUV-u, kde som ponúkla vajíčka prostredníctvom priateľky, odkázali, že môžem pre nich pracovať, ale predkreslia mi vzor, dajú mi materiál a budem takto robiť, rozhodla som sa, to nie je moja tvorba, ja potrebujem pretvoriť momentálny nápad. Sadnem si a poviem, toto vajce bude najkrajšie a ku každej jednej robote tak pristupujem.“
Bez prípravy slamy a bez farbenia – čo je osobitná práca, tvorí pani Margita jedno vajíčko päť až sedem hodín. Na jednu kraslicu treba niekedy prilepiť i viac ako sto drobných vzorov slamy. Už zaúča aj svojho malého vnuka Šimona. Ukazuje nám pôvabne „upatlané“ vajíčko.
Keď ide Veľká noc tak v jej atmosfére musí pani Gitka jednoducho začať vytvárať vajíčka. V tej atmosfére sa jej to žiada. Popritom ju napadne aj nová veršovačka alebo vinš a tak aj píše.
Kraslice pani Gitky
pochodili svet
Dvakrát sa G. Schmidtová prezentovala so svojimi kraslicami v Podpolianskom osvetovom stredisku. Vlani pred Veľkou nocou sa tam stretla so skupinou desiatich žien, ktoré urobili krásne veci na to, že pracovali so žehlenou slamou pri tvorbe kraslíc prvýkrát. Odchádzala odtiaľ s pocitom uspokojenia, že sa podelila o svoju vedomosť s inými, aj keď sa nepovažuje v tomto smere za učiteľku alebo preborníčku.
Rimavskosobotský okres reprezentovala v r. 1998 v Hornošarišskom osvetovom stredisku v Bardejove v súťaži o najkrajšiu kraslicu. Z 24 okresov boli jej kraslice medzi piatimi ocenenými. Pod krídlami Únie žien putovali jej kraslice do Bratislavy na výstavu. Tam sa kraslice aj predávali. Výťažok z predaja išiel pre rôzne nadácie. V domácom prostredí v Rimavskej Sobote boli kraslice pani Schmidtovej v Gemersko-malohontskom múzeu viackrát prezentované. Vlani vystavovala ukážky svojej tvorby v Turisticko-informačnom centre v Rimavskej Sobote. Všetci prítomní prejavili úprimný obdiv. Do tajov zdobenia vajíčok zaúčala i tri sestry, jedna z nich vajíčka tvorí.
Vlani pred Veľkou nocou oslovili M.Schmidtovú z Bratislavy zo Starého mesta , či by im nepredala 100 kusov kraslíc a či by sa tam neprišla prezentovať s ukážkou. Bolo to však 10 dní pred Veľkou nocou, ale toľko vajíčok doma ani nemala a čas na ich tvorbu bol krátky. Pýtala sa týchto záujemcov ako na ňu prišli. Existuje istá encyklopédia, kde sú vyfotené kraslice M. Schmidtovej a je tam uvedené, že robí túto činnosť. Sama vyvinula iba takú aktivitu, že raz poslala tri vajíčka do Burdy. Doputovali šťastne do Prahy, nerozbili sa a boli v časopise Burda uverejnené.
Poézia i v tvorbe kraslíc
Pýtame sa pani Schmidtovej, čo v súčasnom čase tvorí radšej – básničky alebo kraslice?
„Poézia písaná slamou na krasliciach sa mi darí najlepšie“, vyzná sa poetka i tvorkyňa kraslíc. „Nerobím ich na predaj a preto vyzerajú moje kraslice tak ako vyzerajú. Nerobím to pre komerčné záležitosti, ale sadám si ku každej novovytváranej kraslici s tým, že si poviem: Táto musí byť taká, akú som ešte doteraz neurobila. Pre potešenie vlastné i mojich priateľov.“
Vždy svoje koníčky hýčkala len vo voľnom čase. Bolo to obyčajne vo večerných hodinách. Nikdy si nedovolila brať si čas na ne na úkor zamestnania alebo rodiny. Okrem zdobenia vajíčok robí i slamienky, ozdôbky zo slamy. Zaujímavý koníček má aj manžel pani Schmidtovej. Je povolaním učiteľ a rád šije. Ako nám jeho manželka prezradila ušil dokonca dcére svadobné šaty.
V tejto príjemnej, tvorivo zameranej rodine sa teda opäť v tomto predveľkonočnom čase tvorí. Pani Gitka zdobí vajíčka, pečie cukrovinky, čo tiež robí rada a možno si opäť zapíše nejaký vinš či veršík. Pre radosť svoju a svojho okolia.
