SPRÁVA Z POLÍCIE
36-ročného druha Romana O. a zavrela sa v jednej z miestností so svojimi tromi maloletými deťmi, 14-ročnou Ľubou, 12-ročnou Janou a 8-ročnou Dominikou. V zadnej časti založila požiar. Následne začala horieť zadná stena a časť strechy príbytku. Žena bránila svojim dcéram v úteku z nej tým, že stála vo vchodových dverách. Odmietala vyjsť von a neustále sa vyhrážala samovraždou. Jej druh začal zvonku kričať, aby deti pustila, čo nakoniec urobila. Škodu policajti vyčíslili na 15-tisíc korún.
„Bolo to vždy peklo! Hlavne vtedy, keď pili.“
Vo dvore domu, kde večer pred Veľkým piatkom horelo, sme sa od Oľgy Oláhovej, najbližšej susedy, dozvedeli, že sa tam nedialo nič také, ako sa uvádzalo v policajnej správe. Oľga, ktorá je zároveň sestrou bývalého manžela Ľubice B. tvrdila, že nevie o ničom, čo by mohlo nasvedčovať o pokuse upáliť seba a deti. Podľa nej boli „len“ opití, ona i jej druh, a tak začalo u nich horieť. Príbytok mali chatrný, pozbíjaný z brezových palíc a prikrytý starými plechmi. Škoda tam vraj v žiadnom prípade nemohla byť 15-tisíc korún. „Choďte tam o ulicu nižšie, v dome číslo 71 sú jej deti. Tie vám budú vedieť povedať viac,“ s hnevom nás vyprevadila Oľga. Pred spomínaným domom nás privítal Ľubicin druh. Ten, keď sa dozvedel, že sme z novín, poriadne nám vynadal. Našťastie ostalo len pri verbálnych útokoch. Jeho matka sa tiež odmietla s nami rozprávať a zakázala to aj deťom. Strýko detí Marián Berky však pochopil, že v prvom rade treba pomôcť deťom. „O jedno zo štyroch detí sa starám ja. Už zo tri roky. Brat je v base a švagriná sa o deti nikdy riadne nestarala. Pred dvoma rokmi boli deti tiež takto na ulici. Je to pre ne sústavné peklo. Vedľa nich síce bývala starká a strýko, ale veľmi im nepomáhali. Keď sa rozviedli, chodili ku mne ešte aj na vodu. Jej terajší druh je totiž synom mojej sestry. Veru, lepšie by pre ne bolo, keby ho zavreli,“ hovorí Marián Berky.
„Ja sa volám Bérkyová Ľuba. Po mame. To meno si ale zmením,“ povedala najstaršia dcéra matky, ktorú vyšetrovateľ obvinil z pokusu ublíženia na zdraví. „Chodím do školy do Divína. Mama na mňa vždy žiarlila, hoci mám len 14 rokov. Keď bola opitá, robila sprostosti. Aj teraz! Zapálila papier a hodila ho pod koberec, ktorými sme mali poprikrývané steny. Keď začalo horieť nechcela nás pustiť von. Jedla tabletky a zapíjala ich vínom. Bolo to vždy peklo. Hlavne vtedy, keď pili. Oveľa radšej by som bola v ústave. Ujo, zoberte nás,“ dodala.
„Synovec, čo s ňou žije, nie je o nič lepší. Opije sa a potom vystrája. Vždy sa im to len prepačovalo. Koľkokrát to vyšetrovali aj policajti! Vždy však spísali len zápisnicu a všetko ostalo po starom. Možno by to nemuselo takto dopadnúť. Napíšte to tak, aby tým deťom niekto pomohol. Teraz cez sviatky sa o ne postarám, ale potom neviem,“ s týmito slovami nás vo veľkonočnú sobotu vyprevadil z Ružinej Marián Berky.