Utorok, 15. jún, 2021 | Meniny má VítKrížovkyKrížovky

Počas veľkonočných sviatkov ožívali lazy

Iný kraj, iný mrav, zvykli hovorievať naše staré mamy. Mali pravdu. Vari neexistuje kraj, v ktorom by ste nenašli niečo výnimočné, čím sa odlišuje od ostatného sveta. Aj veľkonočné tradície boli voľakedy takmer na každom laze odlišné. Keď som na Zelený št

vrtok navštívila Kokavsko, dozvedela som sa, že práve v tento deň a tiež na Bielu sobotu, sa každý, kto chcel zostať zdravý, nesmel zabudnúť poumývať v potoku. Dievčence si v studenej vode ošpliechali tvár, aby nemali pehy. Našli sa aj také, čo si do potôčika namáčali vlasy, vraj aby im rýchlejšie rástli. Gazdiné tiež nesmeli zaháľať. Ešte pred východom slnka musel byť vyumývaný všetok riad a nádoby na mlieko, aby kravy po celý rok dobre dojili. Najmagickejšia bola noc zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok. Patrila bosorkám a nečistým silám, ktoré škodili najmä dobytku. Dvere do stajne sa natierali kolomažou alebo cesnakom. Na Veľký piatok sa značkovali ovce a štepili mladé stromčeky. Aj oheň nakladený v tento deň mal veľkú moc. Kto sa chcel uchrániť pred povodňou, musel so žeravými uhlíkmi obehnúť dom. Počas Bielej soboty ožili polia a záhradky. Práve v tento deň sa sadilo a sialo. Na Veľkonočnú nedeľu sa otvorili brány do kostolov a počas omše sa svätili veľkonočné jedlá. Omrvinky z bohato prestretého stola sa vždy rozsýpali sliepkam, aby lepšie niesli vajíčka. Veľkonočný pondelok bol najveselším dňom jarných sviatkov. Polievalo sa, šibalo, tancovalo, spievalo a zabávalo. „Jáj, to boli voľakedy zábavy. V nedeľu večer sme si vždy políhali nad dreváreň a rebrík vytiahli hore, aby sa k nám chlapci ráno nedostali. Ale aj tak nás vždy vymáčali v potoku. Poriadna veselica nikdy nesmela chýbať. Raz bola v Chorepe, inokedy pri šťavici. Veruže bolo veselo. Každá sme mali pre svojho milého prichystanú vyšívanú vreckovku alebo lístok z muškátu, v ktorom bol zabalený kvietok,“ zaspomínala si Zuzka Chlebová z Kokavy nad Rimavicou. Aj v Hornom Tisovníku bolo veselo. „Chlapci vyhrávali na harmonike a cigáni na husliach. Pre kúpačov sme si pripravili vajíčka uvarené vo vode s cibuľovou šupkou a vyzdobené voskom,“ povedala Mária Pohánková.

Skryť Vypnúť reklamu

V DRAHOVSKEJ ŠKOLE HRÁVALI DIVADLO
V dedinke Drahová už nájdete len pár pôvodných dreveníc. Rovnako aj jej pôvodní obyvatelia už vymierajú. Mladí odchádzajú do vzdialených miest za prácou a starci dožívajú. Žijú zo spomienok, pri ktorých sa občas zalesknú v kútiku oka slzy. „Po fronte mala dedina hádam aj 200 obyvateľov. Dnes ich je len hŕstka. Ale tí čo žijú, si určite pamätajú, ako tu bývalo veselo. Ani ja som veru nezabudol. Na Veľkú noc muzikanti vyhrávali a na každej kolešni sa tancovalo. V nedeľu sme išli do kostola. Peši až do Kokavy. Na Veľkú noc to bola dobrá cesta. Ale v zime, keď naváľalo snehu, šlo sa horšie. V budove školy, ktorá dnes chátra na začiatku dediny, hrávali ochotníci divadlo. Život bol ťažký, ale ľudia mali k sebe bližšie. Neodťahovali sa jeden od druhého a pomáhali si,“ zaspomínal si 82 – ročný čiperný deduško Ján Katreniak, ktorý ešte ani dnes ruky od roboty neodťahuje.
MLÁDENCOV KLAMALI, ŽE IM NETEČIE VODA
Každá dobrá gazdinka bola na Zelený štvrtok v záhrade. Aj 65 – ročná Mária Bystrianská z Drahovej sa skláňala nad hriadkami. Okolo nej pobehoval čierny chlpáčik, vďačný za každé pohladenie. „Žijem tu už 45 rokov a pamätám aj veselšie časy, ako sú tie dnešné. Veľkonočný pondelok tu býval obzvlášť veselý. Hneď oproti nám hrávali v škole divadlo a v neďalekej krčme boli veselice. Chlapci nás najradšej oblievali studenou vodou. A to nielen po troške, ale poriadne, vedrami. Zvykli sme ich oklamať, že nám netečie voda. Zakrútili sme ventilom a z kohútika nevytiekla ani kvapka. Vynašli sa však. Vodu si nanosili zo studne, ktorú máme pod ríbezlím. Dnes je spev a zábava už len minulosťou. Mladí poodchádzali za prácou. Veď takému, čo nemá robotu, ani do zábavy veľmi nie je. Kraj je tu však veľmi pekný. Ale ja tak hovorím, že iba na dovolenku, nie na život,“ povedala sympatická dôchodkyňa.

Skryť Vypnúť reklamu

ZÁBAVA V UTEKÁČI TRVALA DVA DNI
Manželia Nosáľovci boli práve natrhať mladú žihľavu a bodliak pre sliepky. Našli však chvíľku, aby si zaspomínali na veľkonočný čas spred niekoľkých desaťročí. „Kým fungovala naša „živiteľka“ skláreň, žilo sa tu lepšie. Popri robote sa vždy našiel čas aj na zábavu. Bolo tu veľa mládeže. Dnes tu zostali len nezamestnaní a my dôchodcovia. Mladí si hľadajú prácu po svete. Ako tu len bolo veselo. Veľkonočné zábavy trvali aj dva dni. Na každej kolešni vyhrávala iná muzika. Aj kúpačky boli poriadne. Nechýbala voda, korbáče a ani voňavka. Škoda, že je to už všetko preč. Život v našej dedine zastal. Všetko sa mení k horšiemu,“ poťažkal si Ondrej Nosáľ.

NA ZELENÝ ŠTVRTOK PLIETLI KORBÁČE
„Akáže by to bola Veľká noc bez poriadnej šibačky?“, zasmial sa Ľudovít Oláh z Kokavy nad Rimavicou. Sedel na dvore a spolu so svojimi vnúčencami plietol korbáče. „To bude šibačka...,“ vytešovali sa Tomáško, Peťko aj Mirko. Zdenka sa len potichu usmievala. Dobre vie, čo ju čaká a že ju studená spŕška neminie.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  2. Ako sa mení dynamika firiem?
  3. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  4. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  5. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  6. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  7. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  8. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  9. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  10. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  1. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  3. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  4. Behind every successful business lies a set of skilled people
  5. Klimatická zmena rozkývala štatistiky škôd na domoch a bytoch
  6. Ako sa mení dynamika firiem?
  7. Hudbou proti holorubom.
  8. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  9. Pečeň je priamo zodpovedná za stav vášho imunitného systému
  10. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 19 649
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 12 400
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 11 243
  4. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 9 677
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 9 515
  6. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 9 151
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 288
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 6 184
  9. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 611
  10. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 4 602
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Covid automat platný od pondelka 14. júna.

V prípade hromadných podujatí sa už je možné preukázať aj kloktacím testom.


TASR a 1 ďalší 6 h
Preberanie historicky prvého ocenenia za zachovanie a prezentáciu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva.

Získal ho spolu s františkánskou rehoľou za obnovu obnovu interiéru kostola vo Fiľakove.


(rv) 2 h
ilustračné foto

Vo Veľkej nad Ipľom sa odohrala koncom minulého týždňa dráma so šťastným koncom.


(rv) 8 h
Víťazné družstvo CŠK Cinobaňa U15 s trénerom R. Berkym

Trofej pre víťazný tím zostala na domácej pôde. Mladí Cinobančania prešli turnajom bez zaváhania


23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Bol by to prvý prípad na Slovensku, kedy medveď zabil človeka.


16 h

Jozef Morgoš taký úspech nečakal.


14. jún

Polícia považuje križovatku za neuralgický bod. Župan nepodpísal kolaudačné rozhodnutie.


22 h

Sprievodný program má trvať štyri hodiny. Ľudia si budú môcť vlastnoručne vyrobiť odznak s logom.


13. jún

Už ste čítali?