miest a obcí, neziskových organizácií je oň veľký záujem. Platí to aj o mikroregiónoch z južnej časti stredného Slovenska: Rimava – Rimavica, Teplý Vrch a Sinec- Kokavsko, v ktorých žije spolu 29 000 obyvateľov. V záujme presadenia v silnej konkurencii sa združili a zaregistrovali na Ministerstve pôdohospodárstva SR ako miestna akčná skupina (MAS) Malohont. Tá bude rozhodovať o zameraní využitia získaných financií. No pokiaľ my sa na program Leader ešte len pripravujeme, v mnohých krajinách Európskej únie už niekoľko rokov aktívne vidieku pomáha. Príkladom je Francúzsko, ktoré môže a aj ponúka svoje bohaté skúsenosti. Potvrdilo sa to na trojdňovom „workshope“ francúzsko – slovenskej spolupráce pod názvom Partnerstvom pre všestranný rozvoj vidieka. Zástupcovia GAL, čo je obdoba našej MAS (Miestnej akčnej skupiny) združenia PNR Pilat v departmente Loire, južne od Lyonu a Prírodného regionálneho parku s rovnakým názvom Pilat, ktorý je jedným z jej členov, sa počas neho stretli s predstaviteľmi zoskupenia Malohont, Občianskeho združenia Podpoľanie, oddelenia regionálneho rozvoja Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, ale aj jeho poslancami. Centrum environmentálnej výchovy Drieňok na Teplom Vrchu, Mestské úrady v Hnúšti, v Detve, ale aj rekreačné zariadenia v Klenovci a v Kokave nad Rimavicou sa stali svedkami zaujímavých prezentácií, a hlavne odovzdávania bohatých skúseností. Bolo o čom diskutovať.
Francúzi uskutočnili projekt v hodnote takmer 3,5 milióna Eur
Už jeho názov „Zvýšenie hodnoty lesných a vodných zdrojov v oblasti Pilat“, prezrádza aké aktivity alebo „podprojekty“ obsahoval.. Od oživovania starých vodohospodárskych diel, výstavby malých vodných elektrární, kanálov, cez využívanie štiepky v súkromnej či komunálnej energetike, lepšie zhodnocovanie dreva až po využívanie rašeliny. To všetko samozrejme pri dodržiavaní stanovenej ochrany prírody. Spolu 98 akcií (56 súkromných a 42 obecných) prispelo k skvalitneniu života v tomto vidieckom a zároveň prírodne vzácnom území. Presnejšie povedané prispieva, pretože niektoré z akcií budú ukončené, tak ako to program Leader pre roky 2000-2006 umožňuje až v roku 2008. Dosiahnuté výsledky ich motivujú aj na dôkladnú prípravu na Leader pre plánovacie obdobie rokov 2007 – 2013. Toho sa zúčastní už aj slovenský vidiek a tak prezentované skúsenosti boli pre našich účastníkov „workshopu“ dobrou školou. Čo by z francúzskych aktív programu privítala v slovenských podmienkach jeho účastníčka, predsedníčka správnej rady Občianskeho združenia Podpoľanie v Detve inžinierka Jankovičová?
„Dôslednejšie uznanie a uplatňovanie princípu riadenia, rozhodovania zdola. Aby konečne obce, občianske združenia, podnikatelia o rozvoji svojho územia rozhodovali sami... Potrebná je tiež väčšia stabilita dohodnutých podmienok, čo by určite privítal u nás každý mikroregión. Ľudia dole vedia, čo chcú aj ako sa to dá dosiahnuť, ale chýba stratégia finančného zabezpečenia. Každý rok začíname znova a znova zápasom o balík peňazí, potrebný na rozvojové aktivity, na chod združenia. Ako sa potom dajú robiť projekty trvalo udržateľného charakteru? Francúzi, ako sme počuli vedia 10 rokov dopredu, čo budú robiť a majú to spravidla aj finančne zabezpečené. Z regionálnej a miestnej samosprávy a tiež od štátu. A samozrejme zo štrukturálnych fondov. K ich výhode počítam aj to, že ochranu prírody nevnímajú tak striktne ako u nás. Ľahšie presadzujú rozvojové projekty, dokonca aj malé priemyselné aktivity v chránených územiach, čo je u nás takmer nemysliteľné...“
Michal Bagačka, primátor Hnúšte a poslanec BBSK vidí tiež nevyhnutnosť posilniť administratívne a organizačné štruktúry mikroregiónov.
„V nich by nemal pracovať jeden, dvaja dobrovoľníci, ale aspoň piati odborníci. To sa dá dosiahnuť len lepším a stabilnejším financovaním. Potvrdzujú to nielen skúsenosti z Francúzska, ale aj z Čiech, kde dokázali za posledné roky urobiť obrovský krok dopredu v oblasti cestovného ruchu, výstavby cyklociest a turistických trás, služieb... Prispelo k tomu hlavne to, že sa obce naučili medzi sebou komunikovať, uznávať svoju prácu aj nároky, rešpektovať investície toho druhého, nepretláčať len tie vlastné... Teda učiť sa spravodlivo rozdeľovať peniaze v regióne a sami si premyslene riadiť svoj rozvojový proces. To je to najťažšie, ale keď sa to zvládne, keď nás k tomu program Leader privedie, výsledky v rozvoji vidieka sa určite dostavia.“
Nám zostáva len konštatovať, že toto poznanie je jedným z najcennejších výstupov minulotýždňového slovensko–francúzskeho workshopu o programe Leader a partnerstve pri všestrannom integrovanom rozvoji aj toho nášho vidieka. A potrebujeme ho dostať, ako sa hovorí, do krvi.
Autor: R. Grebáč
