V Rakúsku si zdravotná sestra zarobí viac

re postaví sádrového zajačika... Tak sme sa s pani Vierou rozhovorili o jej pôsobení v zahraničí.
Je jednou z tých slovenských zdravotných sestier, ktoré sa za prácou pobrali do Rakúska. Cez agentúru ako kvalifikované opatrovateľky do rodín. Obyčajne pracujú na dvojtýždňové cykly. Mnohé odišli pracovať do zahraničia z dôvodu finančného nedocenenia svojej práce u nás, mnohé o prácu dokonca prišli pri upravovaní pracovných vzťahov.
Pred šiestimi rokmi okolnosti prinútili i pani Vieru takto odísť. Rok bola už nezamestnaná, opatrovala ťažko chorého manžela a po jeho smrti zostala sama s dvoma dospievajúcimi dcérami. Vycestovala do Izraela. Bola tam štrnásť mesiacov. Potom pracovala istý čas v Čechách, teraz už druhý rok pracuje v Rakúsku. V súčasnosti sa stará o manželský pár – osemdesiatnici, ale ako sama hovorí, vyzerajú na šesťdesiatnikov. Herr Franz je na vozíčku po havárii, Frau Paula má začínajúceho Alzhaimera. Do okrajovej štvrte Linzu, bezbariérového domu s veľkou záhradou chodí každé dva týždne na striedačku s inou kolegyňou, zdravotnou sestrou.
„Čo bolo najťažšie?“ zamyslí sa. „Strašnú traumu som prežívala pri prvom výjazde (agentúra zabezpečuje aj dopravu osobným autom) z toho, že neovládam dostatočne nemčinu. A to som ešte cestovala do končín, kde sa hovorilo dialektom. Kolegyne si ma doberali, že už nie som bledá, ale zelená a keď ma vysadili v rodine, jazyčná kolegyňa šepla domácej nech je na mňa dobrá, že sa strašne bojím. Humorné bolo, že nemecká pani odvetila: Aj ja – vysvitlo, že je v rovnakom napätom očakávaní. Ale napodiv išlo to. Poprosila som len, aby rozprávali pomaly – a rozumeli sme si.
V prvej rodine, kde pani Viera pracovala sa starala o starého pána, ktorý bol vo veľmi ťažkom stave. Keďže musela i spať a stav pacienta vyžadoval nepretržitú pozornosť, pri jeho posteli sa striedali i domáci. Pomáhala tiež v domácnosti. Starý pán skonal a do dvoch týždňov jej agentúra našla umiestnenie v ďalšej rodine. Tak sa dostala k Franzovi a Paule.
„Rozprávame sa o všetkom možnom“, potvrdzuje pani Viera, ktorej nemčina sa už výrazne zlepšila. “Hovoríme o počasí, o súčasných dejoch a manželia i radi spomínajú. Občas máme návštevu, Franz je vášnivý šachista, na „partičku“ zvykne prísť jeho priateľ. V rakúskej rodine som zažila i krásne Vianoce. Stolovala som tak ako som zvyknutá z domu s cesnakom, oblátkou a medom. Dostala som veľa darčekov, spievali sme koledy, prijali ma ako do rodiny.“
Pani Viera konštatuje, že veľa kolegýň, s ktorými sa stretla, ktoré robili aj v Nemecku aj v Rakúsku, hovorí, že je rozdiel medzi Nemcami a Rakúšanmi. Rakúšania, že sú milší, menej rezervovaní. S manželmi z Linzu zažíva napr. pekné dni teraz z jari pri posedeniach na terase, keď namiesto dvojhodinového voľna, na ktoré má nárok, radšej s nimi v pokoji popíja kávu. Je pokojnejšia, keď môže na nich dozrieť i v tomto čase.
Spomína na úžasný pestrofarebný karnevalový zážitok, na ktorý ju zobrala rodinná priateľka domácich. Niečo ako veľký fašiangový bál. „Alegorické vozy s čapovaním piva a rozhadzovaním sladkostí – veľmi sa mi to páčilo“, hovorí. „Sú takí istí ako našinci. Len žijú menej stresujúco. Ľudia sú aj k sebe navzájom milší. Ak by som niečo potrebovala, stačí, keď poviem slovíčko susedovi, ochotne pomôže.“
Ako hovorí pani Viera, jej doterajšie skúsenosti v rakúskych rodinách sú dobré. Aj ona počula príbehy o stresujúcich vzájomných vzťahoch, ale aj to sa podľa nej dá riešiť. Ak sú nespokojní domáci, môžu sa obrátiť na sprostredkovateľskú agentúru, rovnako ako sa na ňu môže obrátiť aj zdravotná sestra. Takéto záležitosti agentúra pružne rieši
„A potom niečo treba aj vydržať“, dodáva pani Viera, „kontakt so staršími ľuďmi je vždy o psychológii. A profesionálna zdravotná sestra by s tým mala počítať.“
Pani Viere sa práca „krankenpflége“ v Rakúsku páči. Chcela by v nej ešte nejaký čas zotrvať. Rakúska vláda pracuje na úplnom zlegalizovaní práce domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Povráva sa, že po odpracovaní piatich rokov v Rakúsku, po zmene zákona, by mala dotyčná ošetrovateľka nárok na dôchodok z tejto krajiny.
„Mojou srdcovou záležitosťou však naďalej ostáva Nemocnica v Rimavskej Sobote“, vyznáva sa pani Viera. „A raz, až sa situácia u nás vykryštalizuje v oblasti zdravotníctva sa tam snáď aj vrátim.“
Je kvalifikovaná detská sestra. A našla súzvuk v pomoci starším ľuďom.