i a stará sa o vzácne písomnosti.
Absolventka Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote sa dostala do Banskej Štiavnice na Strednú priemyselnú školu Samuela Stankovianského na odbor konzervovanie a reštaurovanie starých tlačív a kníh. Už počas tohto štúdia praxovala v Gemersko-malohontskom múzeu v R. Sobote.
„Rada vyšívam, sem-tam kreslím, rada skúšam pri práci svoju trpezlivosť. Konzervovanie a reštaurovanie, ktorým som sa vyučila, sú dva rozličné odbory. Konzervovanie je zastavenie degradácie knižky, zbierkového predmetu a reštaurovanie je prinavrátenie funkčnosti knižky. Konzervátor a reštaurátor sa snaží o to, aby sa opravovaná kniha čo najviac podobala originálu,“ hovorí Anita.
Mladá reštaurátorka nám ukazuje svoje práce – malú červenú knižočku, ktorá má vzácnu väzbu s kovaním. Vidíme, že ku každej zreštaurovanej knižke patrí i fotodokumentácia, kde je zachytený pôvodný vzhľad knihy a pripojené sú pôvodné detaily: schátralý obal, napríklad i drobné nity, ktoré sa už opätovne nedali použiť.
„Takáto dokumentácia patrí ku každej opravenej knihe, aby bolo jasne preukázateľné aké práce sa na knihe robili. Reštaurátor postupuje podľa určitých pravidiel, hlavnou zásadou je nenahraditeľnosť originálu. Každý zbierkový predmet je originál. Má historickú, finančnú aj umeleckú hodnotu. Ak dôjde k jeho poškodeniu, nedá sa to nahradiť, poväčšine je to nevyčísliteľná hodnota. Reštaurátor musí vybrať správnu techniku.“
Vidíme i maturitnú prácu Anity Máteovej – starú knihu neznámeho obsahu (je písaná v cudzom jazyku, ktorý reštaurátorka nevie preložiť – tu je už potrebná práca odborníka). Reštaurátorka však pôvodne lepiacou páskou oblepenej knihe (čo išlo ako hovorí veľmi ťažko dole) prinavrátila originálny vzhľad.
V gemersko-malohontskom múzeu vykonáva sympatická dievčina len drobné práce, čistenie, odprašovanie kníh, pretože v múzeu nemá reštaurátorskú dielňu, ale ako hovorí, pani riaditeľka sa zamýšľala, že by jej tu podmienky pre túto pôsobnosť vytvorili.
Anita Máteová študuje externe na vysokej škole antropológiu, ale ako hovorí, pri reštaurovaní kníh by chcela zostať. Prezradí nám tiež, že staré knihy, ktoré dokáže prečítať a porozumieť im obsahujú množstvo zaujímavostí. Obzvlášť jednu knihu by chcela vlastniť, ktorú v múzeu objavila, čo sa však samozrejme nedá. Je to stará kniha o chove koní – Anita má totiž ešte jedného veľkého koníčka – jazdectvo. Päť rokov navštevuje súkromnú chovnú stanicu lipicánov v Širkovciach. Má na starosti dve kobylky Jasmín a Pilagro – zúčastňuje sa viacerých akcií .
Jej veľkým snom je mať vlastnú reštaurátorskú dielňu a reštaurovať knihy hoci aj na zákazku. Rukami jej prešlo mnoho kníh z múzea, ktoré oprašuje, čistí – obyčajným štetcom prechádza po jednotlivých stránkach a zbavuje knihy nečistôt. V mysli občas zaletí do veľkých galérií do Vatikánu, ktoré navštívila pri zájazde do Talianska. V škole sa naučila mnoho zaujímavých vecí – napríklad aj ručnú výrobu papiera z celulózy. So zápalom nám o tom rozpráva. Učili sa tiež ručné šitie kníh. Anitu všetko bavilo. „Obyčajný človek, laik, ktorý nerozumie reštaurátorstvu môže svojim vzácnym knihám, ak ich vlastní, pomôcť jednoduchou starostlivosťou: nevystavovať knihy vlhku, občas ich odprašiť a chrániť ich pred slnečným žiarením.“
Potom hodnoty pretrvávajú a sú vzácnym darom i pre ďalšie generácie.
Autor: - kd -
