Článok pokračuje pod video reklamou
ych rokoch minulého storočia.
Skutočnosť predchádzajúcich prieskumov nenechali spávať PaedDr. Ivana Eibnera starostu obce Rapovce.
Výsledok nespočetných rozhovorov a jednaní pozorujú všetci, ktorí prechádzajú obcou. Na začiatku obce si nemôžte nevšimnúť vysokú kovovú konštrukciu so žltou plošinou vo výške pripomínajúcu Texaské ropné veže.
Rozhovor domácich i obyvateľov okolitých obcí začína i končí otázkou „našli?“ Odpovede sú zahalené rúškom tajomstva.
Dňa 16. apríla 2007 sa na postup vŕtania prišiel pozrieť otec myšlienky geológ profesor Dionýz Vass DrSc. sprevádzaný hydrogeológom RNDr. Jánom Dzúrikom. Pri tejto návšteve sa mi podarilo položiť niekoľko otázok najerudovanejším.
Práce na vrte, ktorý vykonáva firma INGEO a.s. zo Žiliny prebiehajú bez väčších problémov. Do dnešného dňa je hlavica vrtnej súpravy v hĺbke 1390 metrov. Vŕtanie prebieha v kolektore. Pre geológov je tento pojem známy, no ja ako laik, som si tento pojem dal bližšie vysvetliť. Ide o vodonosnú vápencovú vrstvu, v ktorej cirkuluje a množí sa voda. Táto voda v kolektore v Rapovciach má pôvod z oblasti Slovenského Rudohoria. Objavenie kolektora prinieslo aj z celoslovenského hľadiska novú do dnes neobjavenú hydrogeologickú štruktúru. Vápenec bol vyvlečený po tektonickom zlome z priestoru Slovenského krasu. Geológovia ako i hydrogeológovia nepredpokladali existenciu daného kolektora.
Na základe geofyzikálnych prác a uhoľných vrtov v 80-tych rokoch minulého storočia profesor Vass interpretoval existenciu kolektora. Vrtom sa potvrdil kolektor o mocnosti 600 metrov. Táto skutočnosť potvrdzuje predpoklad existencie dostatočného množstva termálnej vody.
Počas nášho rozhovoru v priestoroch vrtu som zacítil doposiaľ nepozorovanú zmenu vône vzduchu. Keď som sa na tento jav opýtal odpoveď znela, že ide o plyny sírovodík a oxid uhličitý, ktoré sú indikátormi minerálnej vody.
Z dovtedajších laických rozhovorov som si nevedel predstaviť spôsob čerpania vody. V mojich predstavách bol veľký podzemný priestor plný vody, ktorá sa čerpadlami bude vyčerpávať na povrch. Dnešným rozhovorom som bol vyvedený z mylnej predstavy.
Pod povrchom sa nenachádza žiadny „bazén“ naplnený vodou. Nachádza sa tu vodonosný kolektor. Po navŕtaní otvoru v zemi do hĺbky 1500 metrov sa budú vpúšťať kovové rúry. V miestach s cirkulujúcou vodou to budú perforované rúry a ostatné rúry budú bez perforácie. Predpokladá sa, že voda s obsahom CO2 bude vytekať na povrch samočinne. Ak bude prietok vody dostatočný, nebude potrebné vodu ani čerpať.
Z vrtnej sústavy vyteká voda. Ide o emulziu, ktorou sú vyplavované úlomky horniny z vŕtania. Pri pohľade na tieto úlomky som bol utvrdený o existencii vápenca. Úlomky hrajú rôznymi farbami, ktoré hovoria o minerálnom zložení vody. RNDr. Ján Dzúrik nechcel predbiehať výsledky laboratórnych rozborov. Jedine červenú farbu vápenca prisúdil existencii železa vo vode.
Profesor Vass ako i RNDr. Dzúrik sú uchvátení geologickými úkazmi tohto regiónu. S veľkým zanietením hovorili o známom – neznámom prameni v katastri obce Nitra nad Ipľom, ktorý do dnes bol i pre mňa zahalený rúškom tajomstva.
V roku 1911 Šalgotariánska kamennouhoľná spoločnosť vyhĺbila vrt do hĺbky 516 metrov. Po navŕtaní nastala erupcia termálnej vody pod názvom Lučenecký gejzír. Voda o teplote 27°C vystrekovala do výšky 40 metrov. Podľa historických zápiskov išlo o mohutnejší a krajší gejzír než je dnes známy Herľanský gejzír. Na otázku čo sa stalo s prameňom mi bolo povedané: V roku 1912 bolo zemetrasenie v Kecskeméte, čo spôsobilo zakalenie vody v Lučeneckom gejzíre. Toto bol prvý dôvod zániku prameňa. Ďalšie dôvody už neboli geofyzikálne, no vyplynuli z vývoja spoločnosti. Prameň bol zaplombovaný a v takomto stave sa nachádza i dnes.
Dúfajme, že prameň v katastri obce Rapovce nepostihne podobný osud ako Lučenecký gejzír.
