ásnym ružovým krom zdobiacim lúky nad dedinou dostala Ružiná svoj názov. Preto tu vznikla Lehota. Lehotu, niekedy až dvadsaťročnú, dostávali od kastelána Divínskeho hradu osadníci, ktorí sa na nezúrodnenej pôde rozhodli usadiť. Takúto 20-ročnú lehotu odkladu platby daní by zrejme uvítal aj Ivan Kliment. Starostom je už piate volebné obdobie a má čo robiť, aby ako tak „udržal“ prevádzku rekreačného komlexu pri Ružinskej priehrade.
„Do roku 1991 celý chod rekreačného strediska Kotva zabezpečovali Lučenské reštaurácie. V tom čase bola snaha rekreačný areál predať ako celok v takzvanej malej privatizácii. Možno to bola chyba, lebo cena okolo 40 miliónov bola pre vtedajších začínajúcich podnikateľov privysoká. Snahy o predaj sa naťahovali niekoľko rokov. Nakoniec sme celý areál prevzali do majetku obce. Lenže sami sme nemali šancu zabezpečiť prevádzku. Aj spomínané Lučenské reštaurácie, ktoré na dva mesiace letnej sezóny vedeli „posťahovať“ ľudí, zásoby aj materiál zo svojich zariadení v Lučenci, mali s prevádzkovaním problémy. Obec toto zázemie nemala. Okrem toho sme nemali ani skúsenosti a ani odborníkov. Preto sme sa v obecnom zastupiteľstve rozhodli areál rekreačného zariadenia prenajať. No aj prenajímať treba vedieť! V tom čase sme my, ale ani iné obce, takéto skúsenosti nemali. Prvý nájom nám nevyšiel. Dodnes máme s našimi dlžníkmi súdne pojednávania. Po týchto skúsenostiach obecné zastupiteľstvo schválilo projekt obecného podniku. Ten mal pre obec vyrábať peniaze a areál zveľaďovať. Ani to však nevyšlo podľa predstáv. Dnes je Kotva znova v prenájme. Autocamping a reštauráciu má v nájme inžinier Melicherčík, pláž prevádzkuje naša telovýchovná jednota,“ uvádza hlavnú radosť i starosť Ružinej starosta.
Ružinská priehrada, presnejšie pozemky, ktoré ležia v katastri obce, sú jej majetkom. Ružinej patrí aj autocamping, pláž a ostatná vybavenosť rekreačného areálu nazývaného Kotva. Voda v jazere, priehrada a technická vybavenosť sú majetkom štátu v správe v spoločnosti Slovenského vodohospodárskeho podniku, závod Povodie horného Ipľa. Súčasťou komplexu sú aj viaceré podnikové rekreačné zariadenia a množstvo súkromných chát. V katastri Ružinej ležia dve prírodné rezervácie. Pobrežie jazera medzi Ružinou a Divínom je rezerváciou vzácnych druhov vodného vtáctva. Niekedy tu zahniezdia už aj orliaky morské i kane močiarne. Ale aj rôzne druhy kačíc, vodné sliepky a pod. Na strednom Slovensku je práve tu najbohatší výskyt hniezdisk vodných vtákov. Nemenej vzácnou prírodnou lokalitou je prírodná rezervácia „Ružinská jelšina“. Pod hrádzou smerom k Lovinobani v alúviu potoka Teplica sa na rozlohe takmer desať hektárov rozprestiera pôvodný mokraďový ekosystém jelší. Jelšina plynule prerastá do dubín, ktoré dominujú v porastoch vrchov v okolí celého jazera. Práve rekreačný areál Kotva, jazero (jedno z najčistejších a najteplejších na Slovensku) a nádherne členitá okolitá príroda sú najväčším bohatstvom Ružinej. Musíme však dodať, že tento potenciál, táto príležitosť, ešte len čaká na premenenie.
„Práve dnes som z Banskej Bystrice priniesol spracovaný návrh nového územného plánu. Rieši viaceré pálčivé problémy našej obce. Je v ňom navrhnutá nová prístupová cesta od Divína. Máme tu v dedine dva – tri veľmi komplikované dopravné uzly. Ak nový návrh schválime a budeme realizovať, vyriešia sa nielen dopravné problémy, ale aj oveľa výhodnejšie napojenie centra dediny na rekreačnú zónu. Nový územný plán vyčleňuje aj plochy pre budúcich investorov. Jasne stanovuje podmienky čo, kde a ako stavať. Zastávame totiž názor, že obec ako je naša nemá kapacity na to, aby sama podnikala. Preto chceme pripraviť dobré podmienky pre nových investorov. Nech podnikajú podnikatelia. Oni totiž vznikli za tým účelom. Nám, obci, to potom formou nájmov, miestnych daní a poplatkov všetko vrátia. My sa máme prioritne starať o našich obyvateľov. Žiaľ, u nás na Slovensku, je to všetko ešte také veľmi svojské! Veľa vecí funguje len akože,“ rozohňuje sa Ivan Kliment.
Ružiná sa aktívne pripojila k novému združeniu obcí horného Novohradu s názvom Srdce. Spolu s Divínom leží na tepne, na ktorej sa podľa ich plánov má dominantne rozvíjať podnikanie v cestovnom ruchu. Návrh nového územného plánu obce s týmto zámerom plne korešponduje. Nové združenie má obciam pomôcť úspešne sa uchádzať o pomoc a finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Aj preto sú v združení len samotné obce. Ružiná má časť projektov pripravených už spracovateľmi spomínaného územného plánu. Je ich potrebné len pretvoriť na projekty – rozvojové a podnikateľské. Funkčne ich skĺbiť so zámermi ostatných obcí spomínaného združenia, ale aj obcí širšieho regiónu. Šancu uspieť budú mať najmä projekty nadregionálne. To znamená, že každý projekt má prinášať osoh pre širšie územné celky, pre väčší počet obyvateľov. Zároveň by dôraz mal byť kladený na trvalo udržateľný rozvoj. Ružinské projekty, aj tie čo sú zakreslené do nového územného plánu, uvádzané kritériá spĺňajú. Ak obce v Novohrade budú spolupracovať a svoje individuálne zámery pretavia na zámery spoločné, celkom zreteľne sa už dnes dajú rozoznať kontúry „širokých“ zmysluplných projektov. Aj keď by sa realizovali len postupne, je viac ako isté, že prinesú množstvo nových príležitostí, podnikateľských aj pracovných. Celkom rukolapné je to v oblasti rozvoja turistiky. Veď aj renomovaní odborníci z ekonomickej sféry a to aj takí, čo donedávna podnikanie v turizme podceňovali, dnes rozvoj turistiky považujú za najperspektívnejší „globálny“ biznis.
Aj starosta vidí budúcnosť v rozvoji turizmu. V Ružinej, rovnako ako v susednom Divíne, pociťujú potrebu robiť tak, aby sa turistická sezóna z doterajších dvoch mesiacov podstatne rozšírila. Určite by tomu pomohlo napríklad vybudovanie okružného náučného chodníka okolo priehrady. Informačné tabule by bolo treba umiestniť aj v obci. Napríklad pri kostole. Odtiaľ vedie chodník do tzv. Ružinskej bane. Málokto vie, že v tejto malej krasovej oblasti (v Novohrade ojedinelej) má stále hniezdisko výr skalný. Už pomerne známa je krasová jaskyňa Mara medvedia. V nej archeológovia objavili keramiku z obdobia pred viac ako 3500 rokmi. Teda z doby bronzovej. Minimálne tak ďaleko tu siaha ľudské osídlenie. Slovania sa tu usadili približne v 6. – 7. storočí. Banícke tradície prevzali pravdepodobne od Keltov. Dodnes je tu živá ťažba a spracovanie mramoru a vápenca. Okrem magnezitu sa tu kedysi ťažilo zlato a striebro. Magnezit, ktorý sme ešte pred niekoľkými rokmi nazývali našim zlatom, geológovia dodnes pokladajú za veľmi perspektívny artikel. Práve tu pri Ružinej začína jeho možno najväčšie stredoeurópske ložisko. Končí až niekde pri Hnúšti.
Baníctvo bolo v tejto lokalite v minulom storočí úplne dominantným hospodárskym odvetvím. V ňom a naň nadväzujúcom spracovateľskom priemysle bola zamestnaná väčšina obyvateľov. Dnes, keď výrobu zastavila už aj lovinobanská magnezitka, musia miestni obyvatelia hľadať nové spôsoby živobytia. Nie je to pre nikoho ľahké. Mnohí tak ako pred storočím znovu odchádzajú za prácou do zahraničia. No tento kraj už viac ako tisíc rokov vždy dokázal uživiť svojich obyvateľov. Možno sa treba poobzerať len okolo seba a zmeniť návyky. „Príležitostí nám poskytuje tunajšia prekrásna príroda aj naša bohatá história. Bol by som rád, keby sa do našich pripravovaných projektov zapojili všetci naši ľudia. Ružiná má 860 obyvateľov. Ľudí z rôznych spoločenských skupín a s rôznym spoločenským postavením. Len keď budeme všetci ťahať za jeden povraz, nájdeme východiská. Nech nám teda Pán Boh a všetci naši ľudia pomáhajú,“ zdôrazňuje starosta.
