cestujúcich. No boli to aj zaujímavé a milé chvíle. Raz som sa vracal domov. Prechádzal som neveľkou dedinkou v okrese Rimavská Sobota a zbadal som na kraji cesty odstavené auto. Pri jarku sedel muž. Zastal som, reku, v núdzi treba pomôcť aj nepriateľom. Pozerám sa na chlapcov pri aute. Aj sa mi zdali akýsi povedomí, ale hneď som nevedel, kam ich zaradiť. Až keď na mňa prehovoril muž sediaci opodiaľ. Bol to Dušan Hergot, môj obľúbený spevák. Išli hrať do Lučenca a dostali defekt. Zobral som ich ku kamarátovi do Hrachova. Tam sme ich aj nachovali, aj koleso pomohli vymeniť. Chlapci mi ďakovali, podarovali cédečko aj na koncert ma pozvali. Ba dokonca mi prisľúbili, že mi prídu hrať na synovu svadbu,“ spomína Ján Hámorník. Smrť obľúbeného speváka ho zaskočila. „Bol to dobrý chlap, aj som si poplakal. Podobne ako za našim Stankom Radičom, rodákom z Kalinova. Veru, veľa ráz sme pri pivku mudrovali o politike. Tých dvoch si ešte zubatá nemala vziať,“ dodá J. Hámorník.