Sobota, 19. jún, 2021 | Meniny má AlfrédKrížovkyKrížovky

Lučenčanka Katka napísala divadelnú hru „Zabudla som“

O sebe hovorí, že je „obyčajná Katka“. K divadlu a k literatúre privoňala už ako malé dieťa. Nútila svojho staršieho brata „Ďuriho“, aby jej čítal rozprávky. Keď nastúpila do škôlky, ťahala svoje učiteľky za rukáv, aby jej čítali. Jednej z nich, vytrvalé

dievčatko, padlo do oka a naučila ho čitať aj písať. Literárne prvotiny u Katky Mišíkovej sa objavili na druhom stupni základnej školy. Svojim spolužiakom tvrdila, že raz bude spisovateľkou. Jedenásteho mája si v Lučenci budeme môcť pozrieť jej divadelnú hru „Zabudla som“. Je príbehom troch ženských generácií a o hľadaní zmyslu života v dnešnej dobe.

Kedy si prvýkrát stála na doskách, ktoré znamenajú svet?
Na dosky, ktoré znamenajú svet som vstúpila po prvýkrát ako recitárorka súťaže Hviezdoslavov Kubín a ako moderátorka spoločenských akcií počas strednej školy. Tam si ma neskôr všimol Árpi Szabó. Zavolal ma na skúšku do centra voľného času. Už si presne nepamätám o akú hru išlo. Len viem, že z organizačných dôvodov nedošlo k jej realizácii. Ako študentka Pedagogickej a Sociálnej Akadémie v Lučenci som účinkovala v hre od P. Zvona „Tanec nad plačom“ v postave Adely, a neskôr som sa zhostila úlohy Julky v hre F. Molnára „Liliom.“
Prečo si sa rozhodla ísť študovať divadelnú vedu na Akadémiu umení v Banskej Bystrici?
Pôvodne som chcela ísť študovať divadelnú dramaturgiu a scenáristiku, keďže som odmalička inklinovala k písaniu. Moje literárne začiatky vznikli v literárnom klube V.L.A.S. pri Novohradskom osvetom stredisku. Tu som tvorila pod vedením spisovateľky Hany Koškovej. Po ukončení strednej školy som rok pracovala ako novinárka pre týždenník Reflex a neskôr pre denník Práca. Potom ma prijali na Fakultu dramatických umení v Banskej Bystrici. Študovala som tam nielen divadelnú vedu, ale aj dramaturgiu a scenáristiku a filmovú a dokumentárnu tvorbu. Bola som už tak nainfikovaná divadelným umením, že som sa z tejto choroby nedostala dodnes. Chvalabohu.
Spomenula si, že si pracovala ako novinárka. Aký je podľa tebe rozdiel medzi písaním novinových článkov a divadelných hier?
Pri písaní divadelnej hry môže autor poľaviť svojej fantázii. Umožniť jej voľne dýchať a pritom korigovať jej smer. V divadle ide o ilúziu. V „novinárčine“ o realitu podloženú faktami. Avšak aj novinový článok musí byť napísaný precízne, držať sa skutočnosti. Novinár by mal rovnako zaujať svojimi vetami ako dramatik svojimi replikami. Divadelná hra sa dá urobiť z hocijakej situácie. Ako povedal Vlasta Burian: „Dajte mi telefónny zoznam a ja vám z neho urobím hru.“
Aké majú podľa teba šance absolventi tvojho oboru v praxi?
S umením je to stále na vážkach. Nielen na Slovensku, ale aj vonku. Niektorí ľudia si myslia, že keď niekto pracuje ako herec, režisér, dramaturg, jednoducho umelec, musí zarábať milióny. Áno, existujú výnimky, ale tie v tomto prípade nepotvrdzujú pravidlo. Byť napríklad hercom nie je o „šaškovaní“ na javisku. Byť hercom je stáť pred stovkami divákov, vydržať silné svetlo reflektorov a hlavne presvedčiť divákov gestami, mimikou, rečou a konaním o prezentovanej postave. To isté platí aj o napísaní divadelnej hry. Ani veľké romány 19. a 20. storočia nevznikli na jedno posedenie. Vymýšľať, kombinovať, hrať sa i biť sa sám so sebou, so svojou fantáziou a myšlienkami. Ukázať ľuďom ich vlastnú pravdu, poštekliť, naučiť, pokarhať i poláskať. Absolventi umeleckých škôl sa predierajú rovnako ako absolventi medicíny, práva, humanitných vied. Všetko je o šikovnosti a cieľavedomosti jedinca a jeho prezentovaní. Prekážky sú na to, aby sa prekonávali. Spadnúť znamená vstať, oprášiť sa a ísť ďalej aj s odreninami. Či už ste kuchár, poľnohospodár, predavačka, robotník alebo umelec.
Kde momentálne pôsobíš?
Pracujem ako asistentka profesora na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Vyučujem predmety „herecké techniky“ študentov druhého a tretieho ročníka odboru herectvo. „Teóriu drámy“ a „Analýzu dramatického textu“ študentov dramaturgie a réžie. Publikujem v divadelnom časopise Javisko. Spolupracujem so Slovenským rozhlasom, pre ktorý teraz pripravujem literárne pásmo o Jánovi Palárikovi. Koncom mája odchádzam do Ameriky, kde pracujem v rámci odbornej stáže v divadle s názvom LAKE GEORGE DINNER THEATRE, ktoré sa nachádza v meste Lake George, v štáte New York ako asistentka režiséra a manažéra. Po skončení sezóny, ktorá sa črtá koncom septembra odchádzam vyučovať na Univerzitu Adirondack Community College v meste Queensbury tiež v štáte New York ako asistentka profesora na Hereckej katedre.
Blíži sa premiéra tvojej hry. Mohla by si nám priblížiť jej zákulisie?
V roku 2005 som vyhrala svojou hrou s názvom „Zabudla som“ súťaž tvorivých dramatikov FABULA RASA v Leviciach. Vo februári tohto roku vyšla knižne v zborníku aj s ďalšími tromi víťaznými textami. V auguste roku 2005 bola v rámci festivalu Fabula rasa inscenovaná levickým divadelným súborom Pôtoň v Leviciach, Martine a Žiline. Keď som prišla v polke januára tohto roku z Ameriky, zavolala som Árpimu a opýtala sa ho ako je to s divadlom v Lučenci. Árpi mi povedal do telefónu len jednu vetu: „Čakáme na teba.“ Ponúkla som mu svoju hru, ktorej sa zhostil ako režisér. Ja zastávam post dramatičky a herečky. Dali sme dokopy starý mančaft: Lydku Polákovú, Sylviu Čiefovú-Golianovú, Martušku Krepčárovú, Roba Hronca, Mira Víteka a mladú posilu Mišku Galádovú, a začali nacvičovať. Premiéra hry je 11. mája o siedmej hodine večer v DK B. S. Timravy. Je venovaná Dňu matiek.
Aká je hlavná myšlienka divadelnej hry „Zabudla som“?
Je príbehom troch ženských generácií o hľadaní zmyslu života v dnešnej dobe, začleneniu sa nielen do spoločnosti, ale nájdenia si miesta vo vlastnej rodine. Prijať, odovzdať, porozumieť, poláskať, zasmiať sa, rozplakať i vyblázniť. To sú emócie, ktoré sršia z piatich postáv spomínanej divadelnej hry. Hra je venovaná mojej starej mame a mame, ktoré ma naučili, že život sa skladá z maličkostí, z ktorých neskôr vznikajú veľké veci. Ak sa nepotešíme z maličkosti, neočakávajme, že sa raz budeme tešiť z veľkých vecí.
Myslíš si, že divadlo v Lučenci má perspektívu?
Osobne som sa stretla s rôznymi názormi. Mojím však je, že divadlo v Lučenci má perspektívu. Ochotnícky divadelný súbor B. S. Timravy patril v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch k najúspešnejším a najznámejším. Bez človeka, akým je Árpi Szabó s inými nadšencami, by divadlo v tomto meste zaniklo. Práve on nás naučil rešpektovať divadelné umenie, milovať ho a stavať ho na nohy po opakovaných pádoch. Team komorného štúdia B. S. Timravy sa venuje divadlu s láskou a ochotou. Nikto z nich nie je za ich pôsobenie v divadle platený. Ľudia sa stretávajú po pracovnej dobe a v neskorých večerných hodinách nacvičujú divadelnú inscenáciu. Mojím a Árpiho snom je vybudovať v Lučenci kamenné divadlo. Snažíme sa o to už roky a nevzdávame sa. Hovorí sa, že stačí iba chcieť. A my chceme. Chceme lučenecké publikum našou činnosťou pobaviť, rozosmiať i priviesť k zamysleniu.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 28 789
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 046
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 808
  4. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 6 824
  5. Po Slovensku na motorke 6 488
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 6 170
  7. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 5 551
  8. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 309
  9. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 081
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 4 079
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

7. jazzové lístie prinieslo do Lučenca späť radosť zo živej hudby.

Festival Jazzové lístie priniesol v piatok opätovnú radosť zo živého hrania.


(rv) 9 h
Ilustračná fotografia.

Teploty môžu prekonať aj tridsaťpäťstupňovú hranicu.


SITA 12 h
Dobré správy z MY

V tomto článku nájdete: Cukrovku úspešne liečia bez liekov. Obnovujú viac ako storočný zámok. Dva tipy na výlety s deťmi, nádherné fotky, ktoré dobyli svet a mnoho iného ;)


13 h
Zápasy III., IV. a V. ligy

Niekoľko tímov z nášho regiónu bude bojovať o dôležité body. Čaká nás aj derby zápas v TIPOS III. lige Stred


18. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?