Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Zánikom magnezi tky v Lovinobani život v hornom Novohrade nekončí!

Lovinobanská magnezitka takmer celé storočie živila ľudí horného Novohradu. Teraz, keď výroba skončila, to niektorým ľuďom pripadá ako nástup doby temna. V údolí Krivánskeho potoka vznikla nová hladová dolina. To je nový fakt. Ako sa s ním vysporiadať?

Lovinobanci si napriek tomu za starostu zvolili Mariána Lenharda, bývalého technického riaditeľa skrachovaného magnezitárskeho kolosu. „Väčšina mojich rodákov pochopila, že som bol zamestnancom ako každý iný. Do obchodných záležitostí Lovinitu som nemal nijakú možnosť zasahovať. Mnoho ľudí si možno myslí, že po vyťažení magnezitu v Podrečanskej bani sme skrachovali kvôli nedostatku surovín. Nie je to tak! Už viac rokov sme surovinu dovážali a napriek tomu mala fabrika takmer miliardový obrat. Pri spomínanom obrate sa dá hrubý zisk odhadovať na približne sto miliónov korún. Dodnes nepochopím, ako nás bez umelého zásahu mohol položiť 150 miliónový úver z VÚB. Žiaľ, faktom je, že výpovede sme dostali všetci. Dnes sa vraj dokonca uvažuje o likvidácii technických zariadení a ich predaji za cenu šrotu. No nie je to škoda? Tunelové pece a lisovňa sú zmodernizované a môžu vyrábať akékoľvek keramické produkty. Horšie už je, že odišli odborníci. Technológovia výroby. Tí sú nenahraditeľní. Bez ich fortieľa dobrý magnezitový výrobok nevznikne. Je to veľká škoda! Za magnezitkou plačeme všetci. Počul som však aj také reči, že majitelia uprednostňovali výrobu inde, kvôli tomu, že úverové zmluvy im neumožňovali vyplácať si dividendy. Krachom magnezitky trpí aj pokladňa obce, ktorú mám teraz na starosti,“ hovorí starosta Lovinobane Marián Lenhard.
Sociálne zákonitosti, rovnako ako zákony prírody, sú neúprosné. Predsa je v tom však malý rozdiel. Ak v prírode niečo zanikne, automaticky tvorí podmienky pre vznik nového života. V spoločnosti je to zložitejšie. Ak niečo zanikne, nové sa automaticky nenarodí. O zrod nového sa musí postarať spoločnosť sama. A to je nová, ešte nepopísaná, kapitola pre Lovinobaňu i celý horný Novohrad.
Starostovia desiatich obcí už niektoré nové prístupy naznačili. Pred niekoľkými rokmi sa spojili v Mikroregióne Javor a teraz vytvorili čisto obecné združenie s názvom Srdce. Lovinobaňa a Tomášovce v ňom majú zohrávať hlavne rolu priemyselnej zóny. Lovinobanci majú plochy pre priemyselný park zakreslené v novom územnom pláne. Tvorí ho územie tiahnúce sa od magnezitky popri potoku smerom k Lučencu. Tieto parcely už prakticky majú potrebnú infraštruktúru vybudovanú. Susedia s nákladnou železničnou stanicou aj s cestou prvej triedy. Obec má vybudovanú čistiareň odpadových vôd. Tá je kapacitne takmer nevyužitá. Bola dimenzovaná tak, aby sa na ňu mohli napojiť aj kanalizácie obcí, ktoré sú nad Lovinobaňou. Toto by mal byť jeden zo spoločných cieľov spomínaného združenia. Ďalším praktickým krokom sa má stať spoločný projekt odvozu, spracovania a ukladania komunálneho odpadu. Okruh služieb, kde sa vzájomnou spoluprácou dajú znížiť ceny pre občnaov je však podstatne širší. Spomínané, ale aj mnohé ďalšie plány, sa môžu stať časťami spoločných projektov. Tie by pripojením ďalších obcí získali nadregionálny charakter. No a práve nadregionálnosť projektov je základnou podmienkou pre získanie prostriedkov zo štrukturálnych a vyrovnávacích fondov EÚ. Podnikateľský charakter (zabezpečujúci trvalú udržateľnosť) by takéto projekty nadobudli vzájomným prepojením obcí turistickou magistrálou. Potom by vybudovaná infraštruktúra slúžila nielen miestnym obyvateľom, ale zároveň by sa podieľala na tvorbe nových finančných zdrojov. Turistika by si vyžiadala vznik penziónov a súvisiacich služieb, čím by vznikli nové podnikateľské a pracovné príležitosti. Keďže prírodu a kultúrne pamiatky nám nikto neodnesie, boli by to príležitosti trvalo udržateľného charakteru. Pravda, ak tieto možnosti pochopíme a využijeme. Zdá sa, že starostovia horného Novohradu už začínajú túto príležitosť vnímať. Ide však aj o to, aby o všeobecnej prospešnosti spomínaných zámerov vedeli presvedčiť všetkých obyvateľov. V Lovinobani je ich dnes 2157.
„Z toho počtu je v aktívnom pracovnom veku necelá tisícka. Z nich bolo v roku 2006 zamestnaných o niečo viac ako sedemsto. Súčasnú štatistiku zamestnanosti nemáme ešte spracovanú. No ak vychádzame z údajov minulého roka, okolo 600 ľudí malo prácu priamo v obci. Predpokladám, že takmer polovica v magnezitke. Stav po jej zrušení je viac ako hrozivý. Niečo robiť musíme,“ zdôrazňuje starosta. Lovinobaňa má v erbe banícke kladivá. Nie náhodou. Úpätie, ale aj vrcholy Veporských vrchov, ktoré chránia obec pred severnými vetrami, sú takmer všade popretínané výmoľmi a jarkami. Všetko sú to pozostatky niekdajšej banskej činnosti. V stredoveku, ale zrejme aj v staroveku, sa tu ťažilo najmä zlato a striebro. Najstaršie zachované štôlne sú z obdobia 15. až 16. storočia. Pred niekoľkými rokmi sa kanadská spoločnosť znovu pokúsila obnoviť ťažbu zlata. Štôlňu otvorili v úpätí vrchu Borisovo. Približne tam, kde sa ťažilo aj v minulosti. Niektoré vzorky vyzerali veľmi perspektívne. Miestni hovoria, že aj z hlušiny sa podarilo vyplaviť veľmi pekné nugety. Aktivita Kanaďanov však nevedno prečo zatíchla. Isté je, že dodnes sa v doline pod Borisovom zvyknú konať preteky novodobých zlatokopov. Aj to by mohla byť jedna veľmi perspektívna turistická atrakcia. Na hornom toku potoka Lovinka, vinúcom sa rovnomennou dolinou, sú možno najstaršie banícke štôlne. Strieborná, pod ktorou potok pramení, bola v stredoveku celkom zjavne baníckym centrom. V celej doline Lovinky sa ponúka možnosť vybudovať náučný turistický chodník, povedzme že, „Dejinami zlatokopectva“. Ak by prechádzal ďalej cez Horné Fafáky do Kotmanovej a pokračoval na vrch Dobroč, celkom zreteľne sa začína črtať turistický okruh. Napojením druhej vetvy z krasovej oblasti Tuhára, cez Ružinú, Divín. Mýtnu a Dobroč, máme celý okruh ako na dlani. A v ňom sú včlenené takmer všetky obce združenia Srdce.
Banícka história Lovinobane poznačila aj profesnú orientáciu miestnych obyvateľov. Lovinobaňa vždy bola priemyselným mestečkom. Začiatkom 20. storočia sa slovenským alebo čiernym zlatom začal nazývať magnezit. Najprv ho lanovkou ponad kopec Háj prepravovali z Ružinskej bane. Neskôr sa ťažil v Podrečanoch. Jeho priemyselné spracovanie však vždy bolo záležitosťou Lovinobancov. Kde bol priemysel bol aj obchod. Na Podpolianskych folklórnych slávnostiach dodnes zvykne zaznieť „Keď som bov na Báni, klobúčik mi vzali...“ Vrchári, tak dedinčania volali obyvateľov okolitých vrchov, touto piesňou dávali svetu na známosť, ako ľahko na známych konských jarmokoch v Lovinobani prišli o ťažko zarobené peniaze. Škoda, že tradícia obchodovať sa v časoch socializmu z povedomia miestnych ľudí vytratila. Dnes by sa táto vlastnosť, a nielen Lovinobancom, zišla ako soľ.
Obchod sa javí ako jedna z ďalších výborných príležitostí. Viacero ľudí s citom pre obchod pochopilo, že peniaze sa nachádzajú na trase Bratislava – Košice. Táto príležitosť sa ešte znásobí výstavbou rýchlostnej komunikácie. Veď nájazdy a výjazdy z nej smerom na Ružinú a Podrečany, na druhú stranu zas na Cinobaňu, sú projektované práve v Lovinobani. No a po rýchlostnej komunikácii prídu turisti aj obchodníci. Len netreba čakať, kým všetko spraví niekto iný. Starosta Lovinobane sa o budúcnosť až tak nebojí. „Musíme ukončiť siahodlhé súdne spory o pozemky na námestí. S novými vlastníkmi, aj keď by sa nám to akokoľvek nepáčilo, sa musíme dohodnúť. Aj oni majú záujem, aby obec prosperovala a rozvíjala sa. Námestie teraz nie je našou pýchou, ale skôr hanbou! To musíme čo najskôr zmeniť. Musíme dosiahnuť aj opravu cesty do Cinobane. Vytvoriť silný dopravný uzol. Tak by vznikli lepšie podmienky pre obchod a malé podnikanie. Tým sa zvýši aj atraktívnosť zóny vyčlenenej na priemyselný park. Napriek krachu magnezitky som optimistom. Ak sa do rozvojových programov zapojí väčšina našich ľudí, verím, že ponúkané príležitosti využijeme v prospech všetkých. Veď taká možnosť, akú nám dnes ponúka Európska únia, sa už tak skoro opakovať nebude,“ hovorí starosta.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 355
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 317
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 584
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 317
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 629
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 195
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 483
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 324
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 247
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 159
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

VÍKENDOVÝ SERIÁL: V Ľuboreči prežila detstvo a mladosť Elena Maróthy-Šoltésová

Šoltésová bola prozaičkou, redaktorkou a bola aj predsedníčkou spolku slovenských žien Živena.

Na snímke  bývalá fara v obci Ľuboreč v Lučeneckom okrese, postavená na mieste staršej farskej budovy, v ktorej vyrastala Elena Maróthy-Šoltésová.

V počte nakazených padla ďalšia hranica, zareagoval na to aj premiér

Za sobotu pribudlo 3 042 prípadov nákazy koronavírusom, Nové prípady aj v našom regióne.

Ilustračná fotografia.

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Ľuboreč má výhodnú polohu medzi dvoma okresnými mestami Novohradu

Aj vďaka dobrému dopravnému spojeniu môžu jej obyvatelia dochádzať do nich za prácou.

ilustračné foto - Starosta Ľuboreče Marcel Šupica.
BKM Lučenec.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?