Článok pokračuje pod video reklamou
jeho obrazy poznajú aj za hranicami. „Som umelcom na voľnej nohe. No nesťažujem si. Maľovanie ma vie uživiť. Mnoho postavičiek z mojich obrazov, má reálne tváre. Keď maľujem historický obraz, musím dôverne poznať dobu, do ktorej je dielo situované. Každučký detail. Odev, zbrane aj výstroj koňa. Mám vlastnú techniku. Každý obraz je ako dieťa. Máte ho radi a chcete ho mať pod kontrolou. Ak by som však predsa len mal povedať, ktorý mi je srdcu najbližší, tak ten, ktorý som maľoval pre jedno maďarské múzeum. Už za socializmu som zaň dostal 40-tisíc a to bol vtedy slušný peniaz. Pomenoval som ho „Obsadenie vlasti“. Je na ňom 150 ľudí. Kým budem vládať držať v ruke štetec, neprestanem maľovať,“ hovorí maliar. Maliarstvo chcel ísť aj študovať. No prednosť dostal starší brat a medecína. „Najskôr ma to škrelo, ale potom som si povedal, v knižkách nájdeš všetko. Stalo sa,“ dodá skromný umelec.
