Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

NÁVRAT Z „RAJA“

Čas zvykne zahaliť pamäť. Najmä vtedy, keď tvár zdobia šediny a na chrbte pribúdajú krížiky. No 76-ročný Jozef Benčura má pamäť sviežu. Spomína si na každučký dom vo svojej rodnej dedine. V skrinke starostlivo ukrýva mená svojich krajanov, v mysli rozhodn

utie nezabudnúť na ľudskú súdržnosť a v srdci spomienky na Novoklenovčanov roztrúsených po svete. „Dorobiť chlebík na neúrodných pôdach pod svahmi Poloninských Karpát bolo veľmi ťažko. No naši prarodičia sa nevzdali. Boli to tvrdí chlapi. Vyklčovali a zúrodnili pôdu. Vedeli, že kraj, do ktorého prišli nie je bohatý, ale pracovité ruky vedeli veľa dokázať. Šesť dní pracovali a siedmy deň venovali Bohu. Vzájomne si pomáhali. Spoločnými silami postavili domy, cestu, založili Nový Klenovec,“ spomína Jozef Benčura na zrod dedinky v Podkarpatskej Rusi. Založili ju Klenovčania z Gemera. Prví Slováci sa sem presťahovali v roku 1828.

Skryť Vypnúť reklamu

DEŇ PATRIL MODLITBE
AJ ROBOTE
„Dni utekali a moji rodní sa na majetku grófa Schönborna udomácnili. Vedeli spracovať drevo, uhlie, obrobiť pôdu aj furmančiť. Okolitá príroda bola tvrdá, no zároveň štedrá. Rokmi sa im podarilo vybudovať dedinu. Z každej strany cesty stáli domy, pred nimi kvetinová záhradka, vzadu maštale a dvor. Verili, že na novom mieste nájdu zasľúbenú zem. Silu im dodávala viera. Ráno začínali modlitbou, aj večer patril Bohu. Postupne si vystavili školu aj kostol. Prispel im samotný gróf Schönborn, ktorému bol pracovitý ľud sympatický. Z Klenovca odišlo do cudziny 40 rodín. Nový Klenovec sa stal vzorom aj pre ostatné dediny. Rusíni mali Klenovčanov radi. Dokonca aj reč sme mali podobnú,“ hovorí J. Benčura. Roky úrodné sa striedali s neúrodnými. Bieda ešte viac Klenovčanov zjednotila. Zvážali buky na pílu v Činaďove, pálili drevené uhlie, furmančili, pestovali žito, kukuricu, kapustu, ovos, zemiaky i konope. No našli ste tu aj zručného kováča, kolára aj súkenníka. Ženy tkali plátno.
OBDOBIE TEMNA
„Kolotoč dejín sa točil. Moji rodní zažili vzbury, biedu aj požiar. Balvan neistoty vystriedal vánok slobody. Mamička mi zvykla rozprávať o dni, ktorý sa do kroniky Nového Klenovca zapísal čiernym písmom. Bol to 12. jún 1930. V dedine
začalo horieť. Oheň vypukol v humne suseda, ktorý býval v strede dediny. Fúkal severný vietor. Stačila chvíľa a v plameňoch sa ocitlo viacej domov. Škoda bola veľká. Ja som sa narodil tri roky po tomto hroznom požiari. Otec mi zomrel, keď som mal štyri roky. Na následky z prvej svetovej vojny. Mal som deväť rokov, keď sa v našej dedine začalo obdobie temna. Štrnásteho marca v roku 1939 sa v Bratislave zišiel krajinský snem. Česká republika sa rozpadla. Podpísali protektorát Čiech a Moravy. Podkarpatská Rus vyhlásila samostatnosť. Ale ešte toho istého dňa nás začali okupovať Maďari. K nám do dediny prišli na druhý deň. Nešťastná to chvíľa. Mamka plakala a my deti sme nechápali čo sa deje. Maďari sa správali arogantne. Boli sme im vydaní napospas. Niektorí sa pokúsili brániť. Boli sme silnejší a vzdali sme sa slabšiemu nepriateľovi. Veľmi nerád spomínam na toto obdobie. Zasľúbená zem našich predkov sa zmenila na peklo. Našej dedine začala vládnuť podarená trojica. Farárka, učiteľ a jedna dedinská žena. Naši rodičia vedeli čo to po maďarsky, my deti ani slova. Maďarčina, ktorou nás nútili hovoriť, nám bola cudzia a vôbec sa nám nepáčila. Ťažký život prinieslo Hortyovské Maďarsko,“ povzdychne si môj sprievodca históriou Nového Klenovca.
Obdobie temna vynieslo na svetlo božie aj charaktery. Tých, ktorí otvorene nesúhlasili s maďarskou okupáciou poslali do pracovných táborov. „Ale národ slovenský ani toto jarmo nezlomilo. Mali sme hrdosť, aj svojich hrdinov. Pamätám sa ako sme pochodovali hore dedinou. My, mládež z Klenovca. Nútili nás spievať maďarskú pieseň. Odmietli sme. Zdvihli hlavy a zanôtili. Všetci jednotne! Tak, aby nás každý počul: „Slovák som ja Slovák budem, čierne čižmy nosiť budem...“ Na druhý deň sme si to odniesli. Maďarskí žandári nám neostali nič dlžní.“
„SOVIETSKY RAJ“
Kolotoč dejín nezastavíte. Prišiel rok 1944, sovietske vojská oslobodili Podkarpatskú Rus. Maďari z Nového Klenovca odišli, no ešte predtým sa vraj vyvŕšili na dvoch staručkých lipách, ktoré boli akýmsi symbolom slovanstva. No radosť Novoklenovčanov netrvala dlho.
„Tušili sme, že už nič nebude také ako predtým. Intuitívne sme cítili, že čosi, alebo ktosi, zmení náš život. No a keď prevzali nad nami moc sovietske úrady, vedeli sme, že prišiel čas návratu. Ta, domov, na Slovensko. Tešili sme sa, no zároveň mali obavy. No a potom prišiel rok 1946, hranica sa uzavrela. Ostali sme bez spojenia s domovom. Ostali sme uväznení v „sovietskom raji“. Akoby nám zobrali kyslík. Dusili sme sa. Pišťali po slobode a niekde v kútiku duše vedeli, že cesta za ňou nebude ľahká. Nebola! Situácia sa vyostrovala, boli sme aj na výsluchoch. Vedeli sme, že nemáme iné východisko. Niekto z nás musel prejsť hranice na čierno, zistiť, čo sa tam deje, pripraviť pôdu a potom sa vrátiť po nás. Rozhodnutie padlo na susedov Pavela Turisa a Jána Lásku. Mal som vtedy 15 rokov a bola tuhá zima. Tí dvaja sa brodili snehom vyše pása. Dokázali to! Vrátili sa a začali sa prípravy na návrat domov.“
V DUCHU SA VRÁTILI DOMOV
„Chvíľu trvalo, kým sme pripravili potrebné dokumenty. Večer v posteli som rozmýšľal ako to tu všetko necháme. Dom, záhradu, maštaľ, obľúbené stromy. Išlo mi srdce puknúť od žiaľu. Mal som tu svojich kamarátov. Pôjde s nami aj Paľo? Nie, nevedel som si predstaviť, že príde večer, keď si ľahnem do inej postele a budem civieť na cudzí plafón,“ povie Jozef a v očiach sa mu zalesknú slzy. Prvý transport prešiel hranice prvého mája. O deň na to druhý. Úmornú cestu zvládlo 171 rodín. Spolu 841 osôb. „Bozkávali sme rodnú zem a tešili sa ako malé deti,“ povie Jozef. Aj doma však zažili sklamanie. Sľúbili im domov pod Tatrami. No odrazu tam nebolo pre nich miesta. Chceli ostať spolu, no nie všetkým sa splnil tento sen. „Moja rodina prišla do Kráľa. S nami sem prišlo ďalších 35 rodín. Domy pre nás nemali. Ubytovali nás v kaštieli. V jednej izbe sme sa tiesnili štyri rodiny. Našťastie sme si z domu mohli zobrať dobytok aj všetko, čo sa dalo odniesť. Oženil som sa tu. Zobral som si rodáčku, hľa, tu moju, Zuzku. Postavili sme si dom. Jeden syn nám už zomrel. Pred 11 rokmi som navštívil moju rodnú dedinu. No už to nie je ona. Dom, v ktorom sme bývali zvalili. Asi sa báli, že sa vrátime a budeme ho chcieť späť. Nie, už by som sa tam nevrátil,“ zamyslene povie Jozef.
„Ani ja. Tu nám je dobre. Zvykli sme si. Celá ulica je tu Novoklenovčanov. Dva dni pred prvým májom sa nás v kultúrnom dome zišlo takmer tristo. Prišli rodáci z celého Slovenska. Zaspomínali sme si, i zanôtili, tie naše, z Nového Klenovca,“ dodá Zuzka.
Šesťdesiate výročie návratu do vlasti oslávili ako sa patrí. Presídlenci mali o čom hovoriť. „Aha, tí bývali na hornom konci, tí povyše a ten Jožko, to je stále dobrý chlap...“ ozývalo sa sálou. Otvárali sa srdcia aj náruče. Tiekli slzy, ozýval sa smiech. V duchu sa vrátili do rodnej obce. Veľa zdravia, Novoklenovčania!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Zelená Bratislava
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 550
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 15 676
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 525
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 215
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 112
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 473
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 511
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 387
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 292
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 052
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Marek Penksa dal vo vrcholovom futbale vyše 70 gólov. Nadviaže na neho syn Marco?

ROZHOVOR: Supertalent Le Giang chodil do repre z tretej ligy. Profi kariéru vymenil aj za prácu na vleku

Futbalovému klenotu z Novohradu Emilovi Le Giangovi predpovedali veľkú budúcnosť.

Emil Le Giang.

Na Gemeri má vzniknúť nová turistická atrakcia

Mala by sa ňou stať desaťročia nevyužívaná banská štôlňa Ladislav v Železníku, časti obce Sirk v Revúckom okrese.

Štôlňa Ladislav v Železníku.

V Banskobystrickom kraji sú už tri zariadenia sociálnych služieb v karanténe

Župa pripravuje aj pravidelné preventívne testovanie zamestnancov svojich zariadení sociálnych služieb.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?