Článok pokračuje pod video reklamou
HISTÓRIA PRVÉHO PRIESKUMU
sme sa vybrali 30.12.2003 spolu s Ing. Hanom, ktorý nás doviedol nad jamu. Diera do zeme mala približne kruhový tvar s priemerom asi 0,5 m a klesala skoro kolmo do hĺbky asi 2 m. Pred dierou je neveľká halda zeminy, ktorú vyťažili z podzemia. Halda naznačovala, že diera musí mať aj pokračovanie. Neďaleko od tohto miesta (asi 30 m) vidno prepadnutú štôlňu s haldou vyťaženej zeminy. Po vstupe na dno diery sme zistili, že ďalej vedie horizontálna chodba. Chodba je ručne tesaná. Jej šírka je asi 0,6 m. Na dne bolo suché lístie. Silno tam zapáchalo po výkaloch nejakého zvieraťa. Výška chodby bola asi 0,3 m (na výšku čižmy). Videli sme, že chodba pokračuje ďalej, avšak pre malú výšku je neprielezná. Týmto konštatovaním sa naša prieskumná akcia skončila.
Položili sme si otázku, čo sme vlastne našli. Z neveľkej haldy sme usúdili, že chodba nemôže byť veľmi dlhá. Ani blízka štôlňa nebola veľmi dlhá. Táto okolnosť vylúčila únikovú podzemnú chodbu. Ostala jediná možnosť- staré banské dielo. Podľa vzhľadu horniny sa tu mohla ťažiť len železná ruda.
Novú lokalitu sme pomenovali „ Zvonová diera“. Názov sme odvodili od neďalekých lúk, ktoré sa volajú Zvonové jamy (podľa povesti o ukradnutých zvonoch).
PRACOVNÁ HISTÓRIA
Čistiť podzemné priestory sme začali až 1.9.2004. V tomto roku sme uskutočnili dve akcie, na ktorých sa okrem autora zúčastnili Peter Nociar, Marika Nociarová, Rasťo Vestenický, Braňo Vestenický z Lučenca a Monika Račková z obce Rovňany. Dostali sme sa do chodby na vzdialenosť 5 m. V čistení sme pokračovali na jar 2005. Vstupná časť bola opäť zasypaná. Zvieratá (líšky alebo jazvec) si tu narobili nory a chodbu na vstupe čiastočne zasypali zeminou. Štôlňu sme vyčistili po pôvodné dno. Výška chodby je približne 0,6 m. Po jej vyčistení sme konštatovali, že obidve štôlne boli pravdepodobne spojené. Rozhodli sme sa nad spojom štôlní vykopať šachtu. Bola tu už malá prepadlina, ktorá vznikla buď povrchovou ťažbou alebo prepadnutím sa štôlne. Šachtu sme začali kopať 2.7.2005. Kopali sme dovtedy, kým sa šachta nespojila so štôlňou. Hĺbka šachty bola 4,2 m. Zasypané pokračovanie banských diel sme nenašli. Nakoľko zemina v šachte bola nestabilná, zemné práce sme vzhľadom na veľké riziko ukončili. Pri hĺbení šachty sme našli zdeformované smaltované vedro, čakan a vojenskú lopatku. Na tejto lokalite bolo celkovo uskutočnených 9 akcií. Zúčastnili sa ich členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti - oblastná skupina Rimavská Sobota: z Lučenca : František Radinger - 9x, Peter Nociar - 7x, František Radinger ml. - 1x, Mária Nociarová - 1x, z Kokavy nad Rimavicou: Štefan Lecs -1x. Okrem členov SSS tu pracovali aj naši priatelia a nadšenci podzemia: z Lučenca : Peter Melicherčík - 3x, Vlado Bobáľ - 2x, Rasťo Vestenický - 2x, Braňo Vestenický - 2x. Z Kokavy n/R : Michal Beňuš - 1x, z Rovnian : Monika Račková - 1x, z Poltára : Ondrej Nociar - 1x. Vchod do štôlne a šachty sme zabezpečili len drevom proti pádu zvierat.
ZÁVEREČNÉ ZHODNOTENIE
Zvonová diera je súčasťou malého banského komplexu, ktorý bol určený na prieskum, prípadne ťažbu železnej rudy. Pozostával z povrchovej ryhy dlhej 18,2 m a štôlne dlhej 10,75 m, širokej 0,6-0,7 m a vysokej 0,7 m. Vstupný otvor je v súčasnosti 1,1 m dlhý a 0,9 m široký. V blízkom okolí sa nachádzajú aj ďalšie stopy po povrchovej ťažbe (jamy, zárezy). Povrchová ryha pravdepodobne nebola spojená so štôlňou. Nasvedčuje tomu nález vedra, čakana a lopatky pri hĺbení šachty. Nepodarilo sa nám získať žiadne písomné, či ústne informácie o tomto banskom diele. Dielo bolo vybudované pravdepodobne v 19. storočí v súvislosti s výrobou železa v Cinobani.
