Článok pokračuje pod video reklamou
lecte mi mamko a Dobre mi je bývat počúvali s úľubou.
Janka Porubiaková postupuje do Hronseku (dedinky pri Banskej Bystrici) kde v dlhodobej súťaži s veľkou podporou Stredoslovenského osvetového strediska bude „veľkým želiezkom v ohni“. Ako hovorí umelecká vedúca detského folklórneho súboru Lieskovček Jaroslava Lajgútová, Jarkinmu zvláštnemu zafarbeniu hlasu vyhovujú baladické pomalé pesničky, hlavne svadobné. Do súboru chodia aj jej dve sestry, z ktorých mladšia má zase výborné dispozície na rytmické pesničky. Čo je zaujímavé, J. Lajgútová v súbore učila i mamu dievčatiek – vychováva teda už druhú generáciu mladých folkloristov.
„V súčasnosti sa ťažko prebíjame,“ vzdychne si J. Lajgútová. „Doba je žiaľ taká, že nezastupiteľné sa stávajú financie. Veľmi nám chýba podpora hudobného nástroja čo je pri vyzrievaní speváckeho hlasu veľmi dôležité. Zaplatiť muziku si nevieme. S hudbou sa dajú robiť krásne choreografie, súbor sa vie predať, ponúknuť,“ hovorí vychovávateľka v CVČ Relax a choreografka, ktorá už 18 rokov vedie súbor Lieskovček. Je originálna vo vlastných choreografiách: „Tvrdím, že deti by sa mali hrať, to by malo prerážať aj v ich podaní vo vystúpeniach. Pred dvoma rokmi sme mali napr. veľmi dobrú spoluprácu s kúpeľmi v Číži – boli sme žiadaní, boli sme tam často – i keď to bola komerčná sféra, ale vedeli sme si prilepšiť. Peniaze chýbajú na krojové vybavenie, deravé krpce sa zaplátať nedajú. Málo chodíme von, reprezentovať. Aj keď mesto, náš zriaďovateľ, má spoluprácu s mnohými i zahraničnými mestami. Stále hľadáme východiská, ale nastupujú už bezvýchodiskové situácie. S folklórnym súborom sa nedá pracovať bez určitých náležitostí. Keď tieto chýbajú, súbor musí zákonite prejsť do inej činnosti a práve z vyššie spomínaných dôvodov ideme od septembra do trošku útlmovej činnosti - budeme pracovať bez oficiálnych vystúpení na verejnosti.“
V októbri tohto roku bude mať Lieskovček 18 rokov - má za sebou krásne úspechy a dúfajme, že i keď pracuje vo veľmi ťažkých podmienkach, také talenty ako Janka Porubiaková a iní sa presadia i vo väčšom okruhu.
„Veľmi by nás povzbudila existencia nejakého manažéra, ktorý by deti v našich neprajných podmienkach posúval do väčšieho sveta, do účinkovania v médiách alebo do zahraničia,“ povzdychne si J. Lajgútová.
A i keď napr. Janka Porubiaková musí spievať bez hudobného doprovodu, jej „učiteľka“ verí, že 19. mája bude v Hronseku v silnej konkurencii reprezentovať Gemer – Malohont dôstojne. A po nej ešte mnohí iní. A obyvatelia Rimavskej Soboty dúfajú, že sa so zvonivými hláskami a šantením „Lieskovčekárov“ stretnú ešte i v uliciach svojho mesta napr. V predvianočnom čase kolied alebo pri budúcoročnom stavaní májov.
