Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Fujara je ako človek – keď nemá dobré srdce, nemôže ani dobre fungovať

Výrobca a hráč na ľudových hudobných nástrojoch, neprofesionálny výtvarník Tibor Kobliček sa narodil 16. 5. 1937 v Turíčkach, okres Poltár. Základné vzdelanie získal v rodnej obci, meštiansku školu navštevoval v r. 1948-52 v Lučenci. V r. 1952-54 študoval

na SOU v Galante, v r. 1967-72 na SPŠ strojníckej v Lučenci, maturoval v r. 1972 vo Zvolene. Súbežne v r. 1967-71 absolvoval výtvarný kurz pri Socialistickej akadémii v Banskej Bystrici. V r. 1954-56 pracoval ako sústružník v Strojárňach 1. mája v Trenčíne, v r. 1956-71 ako údržbár a majster v ZŤS Cinobaňa. V r. 1971-97 pôsobil ako propagačný výtvarník v Stredoslovenských sklárňach v Poltári. Od r. 1997 je na dôchodku, no ďalej však pôsobí ako umelec v slobodnom povolaní. Žije v Turíčkach.

Tibor, ako sa cítiš ako čerstvý sedemdesiatnik?
Veľmi ani nemyslím na to, že mám 70 rokov, pretože som stále v pracovnom nasadení. Zatiaľ mi to páli dobre, rozmýšľam dobre, hrám a vyrábam ľudové hudobné nástroje, chodím na verejnosť, stretávam sa s mladými ľuďmi, čo ma udržiava v dobrej kondícii. Nestačím ani rozmýšľať o tom, že starnem, každú chvíľu vyrábam iný nástroj. Robím napr. fujaru a tu zrazu príde nejaký šéf súboru, ktorý potrebuje gajdy. V tej chvíli sa už musím preorientovať na gajdy, z akého materiálu ich vyrobím, ako to celé bude vyzerať. Keď sa ma už pýtaš na zdravie, trocha ma morduje chrbtica, kríže i kolená, no napriek tomu si myslím, že je to všetko v poriadku.
Ako si sa dostal k výrobe fujár?
V r. 1972 som sa v Poltári zoznámil s Kubincovcami, ktorí vyrábali fujary aj na nich hrali. Vtedy bolo na Slovensku dosť málo fujaristov a Kubincovci vyhrávali jednu súťaž za druhou aj v medzinárodnom rozmere. Nemali auto a ja som ich vozil všade po vystúpeniach, najmä do Bratislavy. Od nich som sa veľa naučil, starý ujo Juraj Kubinec a jeho synovia František a Martin mi zakaždým predviedli nejaké piesne a ukázali mi, ako sa robia fujary. Tiež mi veľmi pomohlo, že v Detve sa v r. 1975 na počesť dr. Ladislava Lenga, rodáka zo Zeleného začala organizovať Súťaž výrobcov ľudových hudobných nástrojov a pre prvý ročník bola vypísaná fujara. Dr. Ivan Mačák a dr. Oskár Elschek rozposlali papiere po všetkých dedinách Slovenska s cieľom zmapovať situáciu. Tak som sa prihlásil aj ja. Pri vyhodnotení porota vybrala 10 najlepších fujaristov, medzi nimi aj mňa, a všetci sme dostali Plaketu dr. Ladislava Lenga – „Fujara excelent“. V ďalších ročníkoch bola vypísaná súťaž na výrobu gájd, strunových nástrojov, trombít, atď. Teraz v r. 2007 je na programe súťaž rohov a trúb, na čo sa veľmi teším.
Od výroby tvojej prvej fujary v r. 1971 už uplynulo 36 rokov. Zmenil sa u teba rokmi spôsob výroby fujár či ďalších ľudových hudobných nástrojov?
Ani nie. Ak chceš robiť fujaru, musíš hobľovať, vyrezávať, či vŕtať v podstate tým istým spôsobom. Potom príde na rad vypaľovanie kyselinou dusičnou, morenie. Počas tých dlhých rokov som mal určité problémy s ladením, lebo som nebol muzikant. Postupom času sa však človek vyškolí aj na ladiaceho technika. Dnes už nie je problém ani s dolaďovaním, ak si kúpiš japonskú ladičku. Rokmi som sa predsa len naučil to, že vyrobím fujaru o 5 cm dlhšiu a podľa ladičky vytvorím základný tón. Podľa potreby sa fujara po pol centimetri zrezáva dovtedy, až kým je ladenie v poriadku. Fujara je ako človek, darmo je mocný, tučný či chudý – ak nemá dobré srdce, tak nemôže ani dobre fungovať.
So svojimi nástrojmi si pochodil takmer celý svet ...
Začal by som tým, že som sa v r. 1975 v Detve zoznámil s primášom ľudovej hudby Ďatelinka Ondrejom Molotom, rodákom z Fiľakova. Vtedy sa začal zakladať súbor Detva a ja som dostal medzi nich medzi prvými. Spoločne sme vystupovali skoro 20 rokov, okrem Československa to bolo najmä Francúzsko – Paríž. Postupne ma začali spoznávať aj na Osvetovom ústave v Bratislave jednak ako výrobcu ľudových hudobných nástrojov a jednak ako výtvarníka. Pridelili ma k súboru Ekonóm, s ktorým som v r. 1988 absolvoval turné v meste Nantes (Francúzsko). Neskôr som so súborom Myjavčan reprezentoval Slovensko v Anglicku a so súborom Šarišan v Japonsku. Ako výrobca nástrojov a hráč som vždy spával v apartmánoch, no páni profesori sa tlačili v menších izbách. Aj som sa bál im to povedať. Nasledovali vystúpenia v Španielsku na EXPO 1992, v Alžírsku či v Egypte. V r. 2004 som s bratmi Muchovcami navštívil Thaj-wan a o rok neskôr som na pozvanie pána veľvyslanca Augustína Čisára účinkoval na slovenskej ambassáde v Moskve pre tamojších Slovákov. Vlani som opäť zavítal do Paríža, kde som spoločne s detvianskymi umelcami dostal, možno povedať, najväčší priestor pre predstavenie fujary, gájd či gajdíc v zahraničí v mojom doterajšom živote.
Nahral si niekoľko hudobných nosičov, účinkoval si v stovkách programov, disponuješ tisíckami zážitkov ...
Čo sa týka hudobných nosičov, mám ich spolu 3, za toto môžem ďakovať predovšetkým Ondrejovi Molotovi a jeho ľudovej hudbe Ďatelinka. Okrem už spomínaných aktivít mal som mnoho vystúpení v rozhlase, televízii, na folklórnych festivaloch v Detve, Východnej, Strážnici. Tých zážitkov je skutočne veľmi veľa, za všetky snáď tento: V r. 2005 mi v ÚĽUV-e v Bratislave na Obchodnej ulici bol ako prvému poskytnutý priestor na celé 2 mesiace, kde som mohol verejnosti predstaviť vyše 100 svojich hudobných nástrojov. Veľmi si to vážim.
Čo pripravuješ na najbližšie obdobie?
V najbližšom období sa pripravujem na Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, kde je v tomto roku vypísaná súťaž pre výrobu rohov a trúb. Zúčastňuje sa na nich aj môj syn Lacko. Zohnali sme nejaké parádne rohy z Afriky, dlhé 50-70 cm, takže už budeme musieť začať na tom robiť, lebo čas sa blíži. Minulý rok sme sa v Detve dostali do zápisu svetového katalógu s fujarou. Spoločne s nami tam vystupovali aj Moraváci, aj oni sa dostali do tohto zápisu s ich tancom verbunk. Nedávno mi telefonovali z Bratislavy, že tento istý program by sa mal uviesť v dňoch 22.-24. 6. 2007 na festivale v Strážnici na Morave. Medzitým ma čaká ešte vystúpenie v Liptovskom Hrádku. Teraz 20. 5. budem oslavovať narodeniny v Lučenci, ešte predtým 16. 5. prídu ku mne na Turíčky priatelia z Bratislavy pokrstiť moju novú knihu.
Tibor, k tvojej 70-ke ti ešte raz srdečne blahoželám a prajem veľa zdravia i úspechov v tvojej ušľachtilej práci.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 860
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 22 813
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 146
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 871
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 851
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 683
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 749
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 123
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 945
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 608
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Pečatidlo bolo úplne prvým darom pre oslavujúce múzeum

Novohradské múzeum a galéria v Lučenci oslávi svoje 65. výročie veľkou výstavou.

Pečatidlo obuvníckeho cechu bolo prvým darom čo dostalo Novohradské múzeum a galéria v Lučenci

Na mestskom úrade v Lučenci obmedzili prevádzku klientskeho centra

Samospráva odporúča zvážiť osobnú návštevu úradu

ilustračné foto

V knižnici v Rimavskej Sobote bude pamätná izba Mateja Hrebendu

Stane sa tak v rámci projektu jej obnovy a interiérového vybavenia priestorov knižnice ktorého meno zariadenie nesie.

Budova knižnice Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?