Priemerná cena jedného kusa bola okolo 15–tisíc korún. Výborné, zaradené do triedy „Elita - rekord“, sa predávali v cene nad 20-tisíc. Veľkú radosť z úspechu výstavy mal hlavne Július Šándor, majiteľ rovnomennej agrofarmy. Nielenže predal viac ako polovicu zo svojich plemenných kusov, ale získal aj prísľub vedenia zväzu, že výstavy nadobudnú celoslovenský rozmer. Každý rok sa v Pleši bude okolo polovice mája organizovať celoslovenská predajná výstava plemenných baranov. To je pre hlavného miestneho organizátora J. Šándora najväčším úspechom. Vyhlasovateľom výstavy bude Zväz chovateľov oviec a kôz.
Napriek ťažkostiam nekončíme
Pred Veľkou nocou, keď zháňame jahňacinu, jej veľa na pultoch našich obchodov nebolo. Ak aj bola, jej cena bola pre bežného Slováka privysoká. Za zadnú švrťku pýtali napríklad v Lučenci 350 korún za kilo. Lacnejšie jahňacie mäso nebolo ani na pultoch v supermarketoch. Predavači svorne tvrdili, že nakupujú veľmi draho už od chovateľov aj veľkopredajcov. Vraj Taliani, tradiční odberatelia jahňaciny, vykupovali kilo živej váhy až po 150 korún. Chovatelia oviec na výstave v Pleši, sa pri týchto informáciách len trpko usmievali. „Je to práve naopak. Veľké obchodné siete, ale aj spracovatelia mäsa, si robia s cenami čo chcú. Veď ovce boli tohto roku na trhu oveľa lacnejšie ako napríklad vlani. Taliani dávali za živú váhu len 80 – 85 korún. Zdôvodňovali to tým, že po pripojení Rumunska a Bulharska k Európskej únii je jahňaciny na trhu prebytok. Približne rovnaké ceny ponúkali aj naši výkupcovia. Z toho si ľahko vypočítate, s akými rabatami obchodné siete mäso predávajú,“ informoval nás jeden z chovateľov. Všetci mu svorne pritakávali.
„Napriek ťažkostiam, nekončíme,“ odpovedal nám na otázku ako to s chovom na Slovensku vyzerá riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz Pavel Srpoň. „Chov oviec má chvalabohu stále mierne stúpajúcu tendenciu. Horšie je to s chovateľmi kôz. Veľkoodberatelia im ponúkajú za liter mlieka len okolo osem korún. Na akú – takú rentabilitu chovu, by bolo treba mať cenu okolo 20 – 22 korún. Napríklad v Prahe sa pol litra kozieho mlieka predáva za viac ako 50 korún. Problémom je aj to, že kozie mlieko nedostalo výnimku z normy. Naďalej sa pred ďalším spracovaním musí pasterizovať. Ovčie výnimku má, a preto sme schopní vyrábať bryndzu takú, aká má byť. Preto výrobky z ovčieho mieka môžu mať pôvodné tradičné chute,“ dodal Srpoň. Podľa predsedu zväzu chovateľom kôz treba pomôcť. Pre menších chovateľov organizujú školenia. Vydali príručku, z ktorej sa každý môže dozvedieť podstatné informácie o chove. Sú v nej konkrétne návody, ako chovateľ môže získať certifikáty od hygienikov a veterinárov. Pri rešpektovaní rád z príručky budú môcť predávať mliečne výrobky aj pre konečného odberateľa. Problémom vraj nie sú ani tak európske normy, ako naša slovenská byrokracia. Hygienici a veterinári niekedy vymyslia priam absurdné pravidlá. Inak podmienky pre chov kôz a oviec nie sú na Slovensku až také zlé. Dotácie na pôdu môže dostať každý, kto vlastní alebo prenajíma aspoň 0,3 hektára pôdy. Na jedno chované zviera môžu dostať dotácie okolo 580 korún. Tieto podmienky môžu podľa predsedu splniť všetci, čo to s chovom myslia vážne. Štát by chovateľov mal maximálne podporovať. Ovce a kozy sú pri krajinotvorbe nezastupiteľné.
Autor: P. Rapco
