Piatok, 17. september, 2021 | Meniny má OlympiaKrížovkyKrížovky

Jesť dokázal len po piatich vodkách

Poľovačku v Afrike, Ázii či v Amerike – takého koníčka si nemôže dovoliť každý. František Hrubjak má to šťastie. Deti sú už odrastené, manželku sem-tam vezme so sebou, aby aj ona videla kus sveta. Nie však do takých nehostinných oblastí ako je pohorie Ťan

Šan na hranici medzi Kirgizskom a Čínou.

Čo je poľovačka?
„Niekto v tom vidí iba zabíjanie zveri. To však vôbec nie je pravda, Poľovníctvo je hlavne starostlivosť o zver v revíri, v tom spočíva gro činnosti každého správneho poľovníka. Uloviť trofej – to je už len „čerešnička na torte“. V mužoch predsa odpradávna tlie inštinkt lovca, umenie loviť znamenalo kedysi schopnosť postarať sa o rodinu... Poľovníctvo nie je o zabíjaní – je o spoznávaní prírody, zvierat, v mojom prípade aj ďalekých krajín, o kamarátstve, tradíciách... Počas socialistickej éry poľovnícke tradície pomaly zakapávali. V súčasnosti sa začínajú obnovovať. Každý poľovnícky ceremoniál má svoje čaro: môžete uloviť hoci „jedného zajaca“, no s tým spojené tradície sú podobné, akoby ste ulovili kráľovskú trofej. Poľujem od svojich osemnástich, odvtedy, čo som ešte ako študent získal poľovnícky lístok. Poľoval môj dedo, otec príliš nie, hoci tiež pracoval v lese. Poľujem ja, môj syn, i môj zať. Je to záľuba ako každá iná, hoci má svojho špecifického ducha.“
Začal Českom
Prvé zahraničné poľovačky zaviedli Františka Hrubjaka do susedných Čiech a Rakúska. Vždy som chcel poľovať napríklad v Afrike. No s tým spojené vybavovačky a servis, jazyková bariéra – to boli dosť veľké prekážky, ktoré by jeden človek len ťažko zvládol. O takom niečom som si dovolil reálne uvažovať až potom, čo som spoznal Ivu a Radka Francových z Moravy. Obaja sú vášniví poľovníci a organizovaním exotických poľovačiek sa čiastočne živia. Nielen Radek, ale aj Iva si rada zapoľuje v najrôznejších (i drsných) oblastiach sveta. Okrem svojej špeciálnej cestovky prevádzkujú aj preparátorskú dielňu na vypracovávanie trofejí. Len zriedka si totiž poľovník môže trofej priviezť so sebou domov. Zväčša sa o ňu postará zabezpečený servis priamo na mieste poľovačky. Hlavne v Afrike je to nutnosť. Trofeje sa v prvom rade vyčistia a zakonzervujú. Potom čakajú, kým sa ich nahromadí dostatok do lodného kontajnera. Loďou putujú do Hamburgu a odtiaľ do Čiech, kde sa vybavia všetky potrebné doklady, preclenie – až vtedy sa môže začať s preparáciou.“
František Hrubjak za posledných 10 rokov absolvoval poľovačky v Česku, Rakúsku, Nemecku, Slovinsku, Rusku, dvakrát v Kirgizsku, Kanade a v Juhoafrickej republike.
Je to divočina
Poľovačka v Kirgizsku bol tip od manželov Francových. Aj Iva takúto poľovačku absolvovala a Františkovi ju vrelo odporúčala. Je tam vraj drsná príroda, ale stojí to zato. Presvedčil sa o tom na vlastné oči: „Keď to teraz porovnávam, môžem s čistým svedomím povedať, že Afrika je oproti Kirgizsku civilizovaná. Pravda, kirgizské mestá sú bohaté a pekné, no vidiek je o sto rokov pozadu. Elektrina alebo telefóny – zabudnite! V jednej z pastierskych osád síce mali elektrinu, no doteraz nedokážem pochopiť, ako je možné, že im to tam fungovalo. Boli to obyčajné drôty, pozväzované na uzol a poprehadzované cez váľajúce sa stĺpy – a toto „vedenie“ sa ťahalo asi 50 kilometrov holou, kamenistou pustatinou. Niečo neuveriteľné! V horách na juhu krajiny žijú zväčša iba pastieri a sprievodcovia, ako boli tí moji. Je ich málo a všetci sa poznajú.“
Kôň – život alebo smrť
Cesta do Kirgizska viedla letecky z Prahy cez Moskvu do hlavného mesta krajiny – Biškeku. Odtiaľ ešte 700 km autom a potom niekoľko dní koňmo. „Keď sme išli na postriežku, pozorovať kozorožce, kone sme nechávali ďaleko za sebou. Nikto zo sprievodcov sa nebál, že by ich niekto ukradol. Je to drsný kraj, kôň znamená často prežitie. Keďže sa tunajší ľudia navzájom poznajú, nikto by si nedovolil koňa vziať bez predchádzajúcej dohody, pretože by to mohlo znamenať smrť pre iného. Pre jedného z nich.“
Skupinka poľovníkov si postavila základný tábor vo výške 3 500 m nad morom. Z jednej strany hory bolo ešte Kirgizsko, z druhej už Čína. „Príroda je tam drsná, no krásna,“ hovorí František. „Štyri dni som bol na postriežke na kozorožce, kým sa mi podarilo jedného skoliť. Nebol to výnimočný kus, rohy merali 95 cm, pričom rekordéri dosahujú aj 150 cm. Kozorožec je svižné, zhruba 80-kilové zviera, rohy má však niekedy až po chvost. V Kirgizsku som ulovil aj sibírskeho srnca, žije tu množstvo vlkov či nádherný snežný leopard. Lov je kontrolovaný, odstrel treba mať vopred dohodnutý, no snežný leopard je prísne chránený, patrí do Červenej knihy chránených živočíchov. Domáci ho však príliš neobľubujú, pretože často útočí na ich stáda. Zato svište, u nás prísne chránené, tu žijú ako myši. Aj sa tak lovia. Jeden lovec je schopný za sezónu zastreliť aj 500 svišťov. Lovia ich pre liečivý tuk a kožušinu, ktoré sa tam bežne vykupujú.“
Zápach bol silnejší, ako tabletka
Vydržať dva týždne medzi kirgizskými pastiermi bolo umenie. „Sú to veľmi pohostinní a šikovní ľudia. Keďže som kozorožca ulovil hneď štvrtý deň, ostávajúci týždeň som spoznával ich život. Videl som dojenie kobýl, ochutnal kumis – kyslé kobylie mlieko, týždeň visiace v koženom vreci na stene. Jedli sme zväčša baraninu na rôzny spôsob. No poviem vám, musel som mať v sebe aspoň 5 – 6 vodiek a zatvorené oči, aby som niečo do seba dostal po tom, čo som videl tú „hygienu“. Všade plno špiny, múch, mäso viselo už pekných pár dní pod plachtou jurty a z toho varili...“ Našťastie, dostatočná dezinfekcia vodkou zabezpečila, že som nemal žiadne zdravotné problémy.“
Zaujala nás aj ďalšia Františkova príhoda. „Začalo pršať, blížila sa búrka. Boli sme vysoko v horách, kde sa počasie mení z hodiny na hodinu. Celí zmoknutí sme si museli narýchlo postaviť stan. Rozprestrel som si v ňom svoju špeciálnu karimatku a špeciálny spacák a povedal som si, že o chvíľu budem v teple a pospím si ako v bavlnke. Čerta starého! Moji dvaja sprievodcovia stiahli z koní upotené a zmoknuté kože, ktoré im slúžili ako deky pod sedlo, a prestreli si ich ako lôžka. Vyzuli gumáky, v ktorých chodili celé dni, odvinuli onuce – to bolo niečo strašné! Od smradu som nemohol zaspať. Dal som si aj tabletku na spanie – nič. Musel som vyjsť do nehostinnej noci, poriadne sa poprechádzať a stan nechať vetrať. Až po pár hodinách sa mi nakoniec podarilo zaspať...“
Pytliakov strieľajú
Poľovačka v Južnej Afrike je niečo úplne odlišné. Všetko je tu prísne organizované, veď okolo 30 % územia tu tvoria národné parky. Na všetko sú limity, poľovné oblasti sú často vlastne akýmisi chovateľskými farmami. Na povolenie v súlade s regulačnými plánmi odstrelu sa občas dá poľovať aj v národných parkoch. Pytliactvo je tu však kruto trestané – prichyteného pytliaka čaká bez milosti trest smrti. Na mieste ho zastrelia. „Juhoafrická republika je nádherná krajina. Mestá sú úžasné, rovnako aj prírodné scenérie. Škoda len, že potom, ako z JAR „vyhnali“ belochov, všetko začalo upadať,“ opisuje svoje dojmy František Hrubjak. „Nastal obrovský príval Afričanov do krajiny. Došlo to až tak ďaleko, že Juhoafričania celú severnú hranicu štátu oplotili a do plota púšťali smrtiace dávky elektriny. Tak tam zahynuli tisíce černochov. V JAR som bol spolu s manželkou, lovil som len tri dni, no stálo to zato. Trofeje gaziel či pakoňa ste mohli vidieť aj na výstave v Rabči. Potom sme si s manželkou prešli krajinu. Nádherné mestá, zlaté bane – vo vlaku, ktorým sme prešli, boli zlaté ešte aj záchodové misy a vane! Niečo neuveriteľné! Na Myse Dobrej nádeje žije zas množstvo opíc. Sú všade. Vystríhali nás, aby sme nič napúšťali z rúk a aby sme sa nefotili samospúšťou, lebo opice berú všetko, čo vidia. Nebáli sa, skákali pomedzi ľudí, po strechách áut...“
Kanada je iná
Poľovačka v Kanade je o niečom úplne inom. František Hrubjak sa tu vybral na čierneho medveďa baribala, najnebezpečnejšieho medveďa na americkom kontinente. Ten, hoci je menší, zabil oveľa viac ľudí, než grizly či kojak. Je mimoriadne agresívny. Aj tento raz bol František úspešný a trofej si priniesol, dokonca dve – hlavu 150-kilového zvieraťa a kožušinu z 220-kilového.
A po čom tento vášnivý poľovník ešte túži? „Po trofeji losa. Ale to je ešte ďaleká budúcnosť, Zatiaľ som sa nerozhodol, či pôjdem naň do Kanady, na sever Európy alebo na Kamčatku. Kamčatka ma láka, no poľovačky tam sú vraj príliš tvrdé. Takže – je to vo hviezdach...“

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  2. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  4. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  6. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  7. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  9. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  10. Tam, kde sa ľahko verí na zázraky
  1. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  2. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  3. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  4. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  5. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  6. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  7. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  8. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  9. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  10. Pápež František požehnal základný kameň novej nemocnice
  1. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 6 696
  2. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 5 788
  3. Slovenský orloj – svetová atrakcia 5 296
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 219
  5. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 2 385
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 166
  7. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 2 029
  8. Mayo Galuška praží extra kávu, oligarcha Hodorovský je Mr. Krach 1 949
  9. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 1 916
  10. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 1 839
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Mladík sa vyznamenal poriadnou nezodpovednosťou.


(mb) 56m
TJ Sklotatran Poltár.

Chýbať nebude ani tradičný Gombovecfest.


4 h
Z pohárového zápasu Málinca so Slovanom

Čaká nás ďalšie treťoligové derby. V Poltári vyvrcholia víkendové oslavy futbalovej storočnice duelom proti Slovenským Ďarmotám. Šlágrom piatej ligy bude zápas Buzitky s Tomášovcami, no taktiež Olovár s Radzovcami.


9 h

Aké typy vložiek do bežeckých a športových topánok poznáme a v čom je rozdiel? Aj o tom nám povie viac odborník na behanie a bežecké doplnky Rastislav Magna z Intersportu.


11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Do akcie sa zapojili stovky ľudí.


16. sep

Paradoxom je, že Poltár, ktorý patrí medzi okresy s najnižšou zaočkovanosťou, zostáva v najlepšom štvorlístku.


SITA 16. sep

V oboch smeroch sa tvoria kolóny.


16. sep

Farmári sa sťažujú na nízke odškodnenie od štátu.


16. sep

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu