„V roku 2005 som vyhrala svojou hrou s názvom „Zabudla som“ súťaž tvorivých dramatikov FABULA RASA v Leviciach. Vo februári tohto roka vyšla knižne v zborníku aj s ďalšími tromi víťaznými textami. V auguste roku 2005 bola v rámci festivalu Fabula rasa inscenovaná levickým divadelným súborom Pôtoň v Leviciach, Martine a Žiline. Keď som prišla v polke januára tohto roka z Ameriky, zavolala som Árpimu a opýtala sa ho ako je to s divadlom v Lučenci. Árpi mi povedal do telefónu len jednu vetu: „Čakáme na teba.“ Ponúkla som mu svoju hru, ktorej sa zhostil ako režisér. Ja zastávam post dramatičky a herečky. Dali sme dokopy starý mančaft: Lydku Polákovú, Sylviu Čiefovú-Golianovú, Martušku Krepčárovú, Roba Hronca, Mira Víteka a mladú posilu Mišku Galádovú, a začali nacvičovať,“ hovorí Katka. Trbezlivosť pri nacvičovaní priniesla ovocie. Hra sa Lučenčanom páčila.
„Zabudla som, je príbehom troch ženských generácií o hľadaní zmyslu života v dnešnej dobe, o začlenení sa nielen do spoločnosti, ale nájdenia si miesta vo vlastnej rodine. Prijať, odovzdať, porozumieť, poláskať, zasmiať sa, rozplakať i vyblázniť. To sú emócie, ktoré sršia z piatich postáv spomínanej divadelnej hry. Hra je venovaná mojej starej mame a mame, ktoré ma naučili, že život sa skladá z maličkostí, z ktorých neskôr vznikajú veľké veci. Ak sa nepotešíme z maličkosti, neočakávajme, že sa raz budeme tešiť z veľkých vecí,“ hovorí autorka.
„Divadelný súbor B. S. Timravy bez takých ľudí ako je Árpi Szabó, Katka a pár nadšencov nemohol existovať. Nikto z nich nie je za pôsobenie v divadle platený. Ľudia sa stretávajú po pracovnej dobe a v neskorých večerných hodinách nacvičujú divadelnú inscenáciu. Mojím a Árpiho snom je vybudovať v Lučenci kamenné divadlo. Snažíme sa o to už roky a nevzdávame sa. Hovorí sa, že stačí iba chcieť. A my chceme. Chceme lučenecké publikum našou činnosťou pobaviť, rozosmiať i priviesť k zamysleniu,“ dodáva.
Lučenskí divadelníci držíme vám palce.
Autor: - zs -
