skej ruky, pochádzajú z obdobia 4500 až 4000 rokov a teda z mladšej doby bronzovej,“ povedal. Hlinený praslen, ktorý bol súčasťou tkáčskeho stavu, a tiež bronzovú ihlicu do vlasov a tzv. úštep z krištáľu, pomocou ktorého sa brúsili nástroje, datoval archeológ do doby 1000 rokov pred Kristom, teda neskorej doby bronzovej. Niekoľko črepov pochádza aj z obdobia okolo roku 700 pred naším letopočtom, ktorá sa označuje aj ako staršia doba železná. „Úplne najstaršie jaskynné nálezy zvieracích kostí sú však staré až 15 tisíc rokov,“ dodal. Za najvzácnejšie odborník na históriu označil kresby a otery faklí na stene jaskyne. Vzorky z nich by mali čoskoro putovať do Holandska na určenie veku rádiokarbónovou metódou. „Praslen je treťou jaskyňou na Slovensku, kde sa našli staroveké kresby ľudí,“ uviedol Soják. Pred niekoľkými rokmi objavili podobné výtvory aj v Domici a Ardovskej jaskyni v Slovenskom krase. Odborníci momentálne čakajú na výsledky rozborov. Jaskyňu Praslen objavili vlani v máji dvaja speleológovia z Rimavskej Soboty. Najprv narazili pod skalnou stenou na malý otvor a tesne nad ním zbadali druhý. Keď sa im ho podarilo spriechodniť a vojsť dovnútra, chodba sa po chvíli zdvihla až do výšky troch metrov. Dosiaľ zamerali 133 metrov. Sú tam však miesta, kde by chodby ešte mohli pokračovať. Jaskyňa dostala názov podľa nálezu hlineného praslenu. Okrem pravekých predmetov a peknej výzdoby v jaskyni objavili aj niektoré druhy živočíchov, ktoré sa u nás bežne nevyskytujú. Podľa jedného z objaviteľov jaskyne, speleológa Igora Balciara, v oblasti Drienčanskeho krasu je dodnes zmapovaných 46 jaskýň. Najväčšiu z nich, Podbanište Nadkadlub s dĺžkou 1,5 kilometra,objavili speleológovia ešte v roku 1973.
