bez snehových zrážok a bez zásoby vody v nich viazaných. Jednoducho povedané, nečrtá sa dobrý rok pre naše lesy, prírodu a ani pre poľné plodiny. Zatiaľ si to, podľa odborníkov, odniesla repka ozimná. Ak sa zrážkový deficit neupraví, budú ohrozené aj také plodiny ako slnečnica, kukurica, cukrová repa, ovocie či zelenina...
Jediným náhradným opatrením je nasadenie umelých závlah, ktoré však nie sú vybudované všade. Juh stredného Slovenska v tomto smere dosť zaostáva za Slovenskom západným. Ale sú aj tu. Predpoklady pre ich využívanie dávajú predovšetkým hate na toku Ipľa. Na tú v Balogu nad Ipľom je napojený rozvodný systém pre 1800 hektárov a vo Veľkej Vsi nad Ipľom ďalších 2200 ha. Ako nám potvrdil vedúci vodohospodárskej prevádzky Povodia horného Ipľa v Lučenci Libor Žigo, čerpacie stanice pri obidvoch hatiach už od polovice apríla dotujú umelým dažďom smädné polia. Za necelé dva týždne im tak dodali v prvom prípade 126 000 kubíkov a v druhom 99 000 kubíkov vody. Túto službu využívajú hlavne pestovatelia, ktorí sa venujú intenzívnej produkcii zeleniny. Vody je v toku Ipľa síce menej, než býva v tomto ročnom období, ale zatiaľ dosť na potrebný odber pre závlahy. Tri a pol kubíka za sekundu. Ak tento prietok klesne pod sanitárny objem 1,2 kubíka, budú ho podľa L.Žiga zvyšovať z vodných nádrží Ružiná, Ľuboreč, prípadne Nenince. Posledné dve sú kapacitne naplnené, najväčšej Ružinskej však chýbajú do plnej výšky hladiny takmer dva metre. Stav síce zatiaľ nie je alarmujúci, ale doplnenie nádrže výdatnejšími zrážkami by vodohospodári privítali (a určite aj rybári či prevádzkovatelia priľahlých rekreačných zariadení.) Pracovník štátneho podniku Hydromeliorácie, pre túto oblasť južného Slovenska, inžinier Haveta nám potvrdil, že veľkoplošné závlahy v Balogu aj Veľkej Vsi n/I na hatiach Ipľa už dodávajú vlahu poliam aj po prirodzených zrážkach v minulom týždni, ktoré tu boli minimálne. Technológie čerpačiek a rozvodov má v prenájme agropodnikateľ Peter Bálint. Ďalší- Gabriel Csery - pracuje na sprevádzkovaní závlah v Kolároch. Po odstránení nedostatkov na rozvodných sieťach a ukončení revízií na elektrických rozvodoch ich operatívne oživí. Horšie je to v Slovenských Ďarmotých, pretože tunajšia technika nebola podľa nájomcu Gabriela Pölhöša 17 rokov v prevádzke. Robia však všetko preto, aby aspoň na budúci rok mohla slúžiť svojmu poslaniu. Predpovede klimatológov i meteorológov sú totiž alarmujúce. Mali by mobilizovať všetkých zainteresovaných k obnove, rozširovaniu a využívaniu veľkokapacitných závlah.
To, čo ich užívateľov, teda samotných pestovateľov poľných kultúr v tejto strednej časti toku Ipľa neteší, sú ceny za využívanie závlah. Aj keď parlament schválil, že vodu budú získavať prvovýrobcovia zadarmo (Slovenský vodohospodársky podnik si za odber z tokov nič neúčtuje) a podmienky prenájmu závlah sú tiež len symbolické 1 Sk za hektár, prevádzkovateľ závlah v Balogu i Veľkej Vsi n/I účtuje užívateľom cenu 5,50 Sk za kubík, s DPH je to ešte o korunu viac. Teda nad odporučenú cenu vedením rezortu. Je to radikálny nárast oproti predchádzajúcim rokom, kedy reálna cena za kubík spotrebovanej vody bola približne 3 koruny. Prvé faktúry za apríl tak zamrazili viacerých producentov. Sumy v hodnote 80 ale aj 150 000 korún, ako nám potvrdil majiteľ firmy Ly-agri Viktor Lestyanský z Ipeľského Predmostia, sú pre nich likvidačné. Rozhodli sa preto sadnúť si aj s prevádzkovateľom závlah za rokovací stôl a hľadať východisko. Tým by mohlo byť vytvorenie rezervného fondu na prípadné poruchy technológií, ďalej spoločné združenie hospodáriacich subjektov, ale tiež rokovanie o nižších tarifných cenách za elektrinu. Kým nevznikne kompromisná dohoda -nezaplatia. Vodu potrebujú, ale jej cena by podľa V. Lestyanského nemala prekročiť možnosti pestovateľov.
Autor: R. Grebáč
