e na Slovensko ich priletí každý rok približne 30 miliónov. Väčšina z nich priletí z Afriky. „Medzi prvými sú drozdy, škovránky, cíbiky, bociany,“ informuje Dušan Kerestúr. Prírodu mal rád od detstva. Aj preto sa rozhodol, že bude ornitológom. Pred 18 rokmi sa stal členom Slovenskej ornitologickej spoločnosti a od roku 2002 sa venuje krúžkovaniu vtákov.
Z krúžkov vyčítate veľa
„Krúžok na nohe operenca nám prezradí, kde vtáky prezimujú, ako dlho žijú a či sa vracajú na miesta, kde sa narodili. Každý má identifikačné číslo a názov krúžkovacej centrály. U nás na Slovensku je to napríklad Národné múzeum Bratislava Slovakia – E 0178. Pod ním môžeme identifikovať každého vtáka vo svete. Údaje o označených operencoch sa zhromažďujú do centrálneho počítača. To umožňuje komunikáciu jednotlivých štátov medzi sebou,“ hovorí lučenský ornitológ. Pred troma rokmi hlineným krúžkom označil trsteniarika pásavého. Zistil, že sa už tretí rok vracia na ten istý krík do Mikušoviec.
Krúžkujú sa všetky druhy vtákov, až na niektoré výnimky. Najvhodnejšie je označovať mláďatá. „Krúžok má u nich najväčšiu životnosť. Starší operenec môže uhynúť. Ale aj u mláďat sú veľké straty. Zahynú na ceste, keď odlietajú alebo prilietajú z miest, kde zimovali. Číhajú na ne mnohé nebezpečenstvá. V niektorých štátoch Južnej Európy sú operence považované za delikatesu. V Južnom Francúzsku sú napríklad veľkou pochúťkou lastovičky. Inde je to strnádka záhradná. U nás hniezdia maximálne dva páry v okolí Pezinka. Často sú medzi nimi ohrozené druhy. My, ornitológovia, sa snažíme proti tomu bojovať,“ prizvukuje Dušan. Na Sicílii je uznávaná povera, že ak ženatý muž každoročne nezastrelí aspoň jedného včelára (dravec podobný myšiakovi), žena mu zahne s iným mužom.
Krúžkovanie je jeho koníček
Na Slovensku máme približne šesťdesiatich krúžkovateľov. Ročne označia okolo 20–tisíc vtákov rôznych druhov. Najjednoduchším spôsobom je operencov chytiť na hniezdach. „Musí sa pritom postupovať veľmi opatrne, aby sme ich nevyrušili. Odchytávame aj do nylonových sietí. Sú jemné a ťažko ich zbadáte. Jedna sieť stojí okolo 2 500 korún. Inštalujem ich na miestach, kde sa vtáky najviac zdržiavajú,“ objasňuje ornitológ. Sú ešte aj iné spôsoby ako chytiť vtákov. Stavajú sa napríklad labyrinty na odchyt kačíc, či pasce. Každý krúžkovateľ musí mať platnú lycenciu. Obdrží ju po zložení skúšok pred odbornou komisiou. „Musí mať vedomosti z identifikácie vtákov, legislatívnej ochrany prírody a aj z praktických zručností z terénnu. Začiatočníkom je dobre chodiť do terénnu so starším kolegom. Pri niektorých druhoch nestačia ani podrobné merania, aby ste ich vedeli zaradiť. Sú potrebné skúsenosti a odborná literatúra. Najlepšie knihy sú od škandinávskych a anglických autorov.“
V našom regióne nemá krúžkovanie dlhú tradíciu. Dušan Kerestúr je jediný Lučenčan pre okresy , Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec, Veľký Krtíš. Krúžkovanie je jeho koníček. Náklady s ním spojené si hradí z vlastného vrecka. „Mojich kamarátov, ktorí sa venujú krúžkovaniu zrátam na prstoch jednej ruky. Csaba Balázs pracovník Chránenej krajinnej oblasti Cerova vrchovina, Marian Mojžiš, ktorý má pod palcom oblasť v okolí Ipľa, v predhoriach Revúckej vrchoviny a Ostrôžok. Spolu s ním sa za vtákmi potulujeme už 17. rok. Vždy sa dá nájsť niečo nové. Minulú jeseň sme po prvý raz pri Rapovciach chytili slávika tmavého. Pri močiari v Mikušovciach prvýkrát hniezdil chriašť malý. Možno tu mal svoje rodisko niekedy dávno, keď ešte neboli naše toky tak regulované. Robíme aj tábory ochrancov prírody. Krúžkovanie na Poľane je odlišné ako pri Dálovskom močiari. Sú tam smrekové lesy, zdržiavajú sa tam iné druhy.“
Krúžkovanie je jeho koníčkom, ktorý prináša úžitok nám všetkým. Za päť rokov označil okolo 2500 operencov deväťdesiatichpiatich druhov. Pomáhajú mu pri tom priatelia, ktorým nie je osud našej fauny a flóry ľahostajný. Inštalujú búdky, pozorujú vtáctvo, ochraňujú ho. Chcel by som poďakovať Michalovi Hakeľovi z Veľkej Vsi, synovcovi Romankovi a mojej priateľke Silvie Matúškovej. Sú mojou pravou rukou,“ dodá lučenský ornitológ.