Nedeľa, 1. november, 2020 | Meniny má Denis, DenisaKrížovkyKrížovky

„PÓÓDREČANY, KÚPELE - VYSTUPOVAŤ!“

„Póódrečany, kúpele vystupovať!“ Takto sprievodca „lokálky” zo Zvolena do Lučenca zvykol prebúdzať rozdriemaných cestujúcich. Cudzí sa len čudovali. Čože sú tu za kúpele? Popri „štreke” potok. Zákutia má pekné, ale na kúpanie nevyzerá. Spomedzi košatých k

orún stromov sem tam vykukne kúsok ulice, či červená túrňa kostola, alebo strecha daktorého domca. Kaštieľ na Hŕbku nad stanicou je tiež celý prekrytý zeleňou parku. Vôbec ho nevidno. Pred dedinou smerom od Lučenca vidno zopár šedivých priemyselných budov. Aj tie tu stoja len posledných štyridsať rokov. No naskrze nič, čo by kúpele čo i len zďaleka pripomínalo. Domáci však vedia o čo ide. Pri slovách sprievodcu sa len pousmejú. Bavia sa na zvýšenej pozornosti „cudzincov” vo vlaku. Ľudia sú tu však ústretoví. Hneď vám rébus vysvetlia.

Skryť Vypnúť reklamu

Voľakedy, nie až tak dávno, niekedy po roku 1871 (lebo železnica už fungovala), sa v dedine vždy za rána, alebo k večeru, zvykol dvíhať kúdol pary. Para stúpala z malinkého Mlynského potôčika, alebo len z nejakej mláky. Chlapi sa zo „šichty” zvykli vracať v partiách. Často boli aj potúžení, lebo na štreke, či v magnezitke po šichte voľačo na prepláchnutie hrdla dobre padlo. Začali mudrovať takto: „A čo keď si mi tu postavíme kúpele? Voda vyteká teplá, veď sa z nej vždy parí. Aj ráno aj večer. Tak veru, oprobujme.“ A tak bol prvý rekreačný projekt v Podrečanoch na svete. Škoda že po ňom pre Podrečancov ostal len spomínaný prívlastok. Krach kúpeľného projektu vysvetľujú viaceré verzie. Jedna vraví, že tetka Mara, či Zuza mala muža, čo chcel každý deň kuracinku. A tak vždy ráno aj večer, keď sliepku oparila, vrelú vodu vykydla rovno do potôčika. Bodaj by sa z neho ráno aj večer zakaždým neparilo. Druhá verzia je prozaickejšia. Popri trati ťahali aj prvú elektriku. Muselo sa stať, že zle zaizolovaný kábel zohrieval niektorú mláčku či potôčik. No a odtiaľ sa potom sústavne parilo. Preto sa projekt „Podrečany kúpele“ dostal len do prekáračiek hornonovohradských dedín.
„Nemuselo by to byť len v prekáračkách,“ vraví starosta Podrečian Edmund Palička. „Na stole mám návrh, podľa ktorého by sa na rekreačnú zónu mal využívať areál bývalej magnezitovej bane. Takýto návrh aj ponuku na predaj predložil terajší vlastník bane a okolitých háld.“ Nie celkom sa nám chcelo tejto myšlienke veriť. Magnezitová baňa pred tridsiatimi rokmi bola velikánskou jamou, postupne prehlbovanou vyvážaním magnezitovej rudy. Po okraji krátera sa na dno skrúcali serpentíny prístupovej cesty. Po nej tatrovky vyvážali vydolovaný magnezit. Práve v tom období sa začínali raziť štôlne. Jadro ložiska magnezitu už bolo vyťažené a vedľajšie žily neboli také výdatné. Všade samá „rozkmásaná“ zem, šedivé betónové plochy a stavby. Nikoho by to tu lákať nemohlo. Vieme, že Podrečanci na haldy chodievajú na hríby. Z cesty vyzerajú ako terasovité kopce, plné mladých stromov. Prešli sme cez nevábne vyzerajúci dvor plný priemyselných hál. V jednej brúsia krištáľové poháre, v ďalšej opravujú autá, no väčšina je prázdna. Chodníčkom popri plote sme sa dostali nad bývalú baňu. Čakali sme zmenu, ale aj tak sme ostali úplne „vyvalení“. Z nášho uhla pohľadu to tu vyzeralo ako pri niektorom z Plitvických jazier. To sú tie, kde sa točili „vinetovky“. Tieto filmy možno najviac pomohli Juhoslávii rozbehnúť turistiku. Okraje „krátera“ sú husto porastené zeleňou. Tam, kde sú zrázy takmer kolmé, sa vegetácia v skalách zachytili len sem-tam. Hladina desať hektárového jazera bola pokojná, zavše ju rozčerila plávajúca ryba. Táto zelenkastá nádhera nám ležala zo štyridsať metrov pod nohami. Miestny sprievodca, lebo lokalita je strážená, nám však ukázal aj problémové miesta. V jednej časti ešte ostala dosť veľká betónová plocha. Okraje sa postupne zosúvajú do jazera, pretože je podkopaná banskými štôlňami. Kvalita vody je pravidelne monitorovaná, vraj by sa mohla aj piť. Hĺbku jazera možno odhadnúť veľmi ťažko, ale podľa vzhľadu spred tridsiatich rokov, by to mohlo byť aj okolo štyridsať metrov.
Starosta Podrečian nie je žiadny idealista. Problémy má skôr prozaické. Ani pri pohľadu na starú baňu nepodľahol ilúziám. Chtiac-nechtiac mu však musíme dať za pravdu. Magnezitová baňa už naozaj zrástla s okolitou prírodou. Spoločne s ňou tu vzniká niečo nové, jedinečné. A jedinečnosť je pre turistiku ideálnou príležitosťou. Už teraz to vypadá ako turisticky veľmi atraktívne miesto. Prečo by práve tu nemohol byť začiatok turistického chodníka. Dajme tomu, že hornonovohradskej banskej cesty. Od železničnej stanice je k bani pár desiatok metrov. Cykloturistickú trasu popri Krivánskom potoku z Lučenca cez Vidinú a Tomášovce sme spomínali v minulom čísle. Cesta na Ružinskú priehradu je vhodná aj pre bicykle a po turistickej značke cez vrch Sedem chotárov na priehradu a do krasových kopcov pri Tuhári je to jedna báseň. Druhá možnosť je pokračovať popri potoku do Lovinobane a ďalej „zlatonosnou dolinou“ Lovinky k prameňu rovnomenného potoka pod Striebornou. Toto je vlastne cesta popri stredovekých baniach. Spod Striebornej môžete pokračovať buď po zelenej značke cez Fafáky smerom na Hrnčiarky. Odtiaľ si môžete vybrať trasu Stolickými vrchmi k Málinskej priehrade. Ak máte chuť a čas, Stolickými vrchmi sa dostanete až na južné svahy Slovenského raja. Na Horných Fafákoch však môžete popri cintoríne po značke odbočiť do Lovinobane, alebo lesnou cestou zbehnúť do Kotmanovej. Značená však nie je. Z Hrnčiarok sa po zelenej značke dostanete na hrebene Veporských vrchov. Tú istú možnosť máte po lesnej ceste z Kotmanovej. O možnostiach turistiky v tejto oblasti sme písali pri článkoch o Dobroči a Kotmanovej. Venujme sa znova Podrečanom. Práve tu sa môže turistický okruh začínať, ale aj končiť. Starosta hovorí, že v Podrečanoch sa vždy dobre bývalo. Je tunajší rodák a počul to aj od svojho starého i prastarého otca. Podrečany dostali meno podľa Krivánskeho potoka. V 13. storočí sa o ňom píše ako o „Podréku“. Ale názov pravdepodobne vznikol už v časoch slovanského osídľovania tohto územia. Slovanská osada v lokalite dnešných Podrečian sa podľa popisu miesta pravdepodobne volala Pod riečkou. Že sa tam asi dobre býva, dokazuje sústavné osídlenie miesta pod riečkou až do dnešných dní. Veľké priemyselné projekty tu asi nikdy nevznikli. Okolo roku 1590 sa pri Vínnej hore ryžovalo zlato. Zlata však určite nebolo veľa, lebo na osídlení táto činnosť nezanechala trvalé stopy. Tie však ostali po husitoch, ktorí v celom Novohrade zanechali znaky protestantskej ideológie. No v Podrečanoch majú aj katolícky kostol. Obec v stredoveku podliehala divínskemu panstvu a tam len na krátke obdobie prevládala protestantská viera. Poddanské rodiny väčšinou prijímali vieru, na ktorú prešiel ich zemepán.
Uhorský geografický slovník z roku 1851 popisuje obec približne takto: „Slovenská dedina leží v jednej úzkej, ale dlhej doline neďaleko cesty z Pešti k veľkobaníckym mestám (myslí sa tým tzv. Zlatý trojuholník Banská Štiavnica-Kremnica-Banská Bystrica). V strede dediny tečie Podrék. Chotár je kopcovitý. V strede dubových lesov vidno lesné lúky s početnými zdravými prameňmi. V lesoch je najkrajšia plodnosť dubienky a žaluďov. Ostatné časti chotára sú v pomaly stúpajúcich kopcoch. Lúky ležiace v dolinách je možné pomocou kanálov kedykoľvek veľmi ľahko polievať. Obyvatelia sa živia kupčením s dobytkom. V lete je hlavným zdrojom obživy ovčiarstvo. Ovce kupujú na jar v Sedmohradsku a v Banáte. V lete ich držia na tunajších dobrých pasienkoch a v zime ovce predajú. Robia tu veľmi chutnú bryndzu.“ Slovník spomína aj kopec Sedem chotárov, pozostatky baní i kaštieľ a kúriu. Spomína aj fabriku na fajky, ktorá vraj bola vychýrená v celej krajine. Fajky z Podrečian v roku 1845 na výstave umeleckých remesiel vo Viedni dostali pochvalný diplom. V tom čase boli v obci dva vodné mlyny, pivovar a pálenica, krčma a mäsiarstvo.
Starosta pozná história Podrečian veľmi dobre. „Niečo sa zo starých zvykov zachovalo až dodnes. O dobrom bývaní svedčí, že aj v poslednom období sa predali tri staršie domy. Obyvateľov máme stále okolo šesťsto. Dôchodcov je dvadsať, deti a mládeže 111. V materskej škôlke, aj v škole pre prvý stupeň máme po 18 detí. Evidovaných nezamestnaných je veľa, až 71. V zahraničí pracujú takmer štyridsiati, najviac v Írsku. Bytov máme 220, domov 191. Niečo na predaj ešte ostalo. Len deti sú už dosť problémom. V poslednom čase sa rodia len 2-3 ročne. Je to v tom, že mladí musia za prácou inde. Ľudia od samostatnej obživy už odvykli. Stratila sa voľakedajšia tradícia obchodovania. Dnes by sa nám všetkým nanajvýš zišla. Žijeme tu aj spoločenským životom. Máme knižnicu, už jedenásť rokov organizujeme volejbalový a stolnotenisový turnaj. Staviame máje, hrávame futbal. Väčšia angažovanosť, väčšia aktivita ľudí v dedine však chýba. Chvalabohu, že škola a škôlka má veľmi dobrú úroveň. Niečo z bývalej vybavenosti obce by sme však brali aj dnes. Najmä to, čo súvisí s obchodnou a podnikateľskou aktivitou. Z praktických vecí potrebujeme poopravovať miestne komunikácie, vybudovať chodníky, kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd. Možno, že budeme vedieť ušetriť obecné peniaze, ak projekt odpadových vôd zásadne zmeníme. Myslím to tak, že namiesto centrálnej kanalizácie a čistiarne spracujeme projekt lokálnych a uličných kanalizačných zberačov a malých biologických čistiarní. Musíme to ešte prekalkulovať. Podobné riešenie nám odporúčala aj riaditeľka Environfondu,“ zamýšľa sa nad budúcnosťou obce Edmund Palička.
Starosta však sám všetky problémy Podrečian vyriešiť nemôže. V prvom rade mu chýba aktivita mladých ľudí. Čo však robiť, keď tí odišli na živobytie zarábať do zahraničia. Podnikatelia, ktorí kúpili baňu, ju kúpili len za účelom likvidácie. Obec už nemôže počítať s 350 pracovnými miestami, ktoré baňa poskytovala v svojich najlepších časoch. Starostovi by sa zišla nejaká čarovná palička. Možno ňou bude rozvoj priemyslu v okolí. Ale hľadá možnosti aj doma. Veď voľakedy vedel tento kraj svojich obyvateľov uživiť aj bez veľkého priemyslu. Ľudia vtedy bývali otvorení, možno otvorenejší ako dnes. Vedeli kooperovať so svetom. Aj ovce, s ktorými v Podrečanoch obchodovali, kupovali v Sedmohradsku (prevažná časť Sedmohradska je v dnešnom Rumunsku) a predávali vo Viedni a v Pešti. Dnes trhy Európskej únie tieto možnosti znova ponúkajú. Na rozbeh projektov, zabezpečujúcich trvalú možnosť prežitia zasa ponúka peniaze Európska komisia prostredníctvom fondov. Za najglobálnejší obchod je dnes, a to aj v konzervatívnych ekonomických kruhoch, považovaná turistika. Treba sa len porozhliadať a nájsť správnych ľudí. Starosta Podrečian Edmund Palička vidí určité možnosti v spolupráci hornonovohradských obcí v rámci nového združenia. Podrečanom aj v rámci neho zostáva úloha poskytovať dobré bývanie. Chcú to aj pre turistov.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 687
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 724
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 19 602
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 858
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 15 524
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 225
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 565
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 11 361
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 081
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci 10 989
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Po prvom dni testovania hlási Fiľakovo 25 pozitívnych. Otestovali 4164 ľudí

Samospráva sa pripravuje na druhý deň celoplošného testovania.

Vo Fiľakove sa pripravujú na ďalší deň celoplošného testovania.

V Hnúšti otestovali 2752 ľudí, 16 z nich je pozitívnych

V meste sa aktuálne pripravujú na nedeľné testovanie.

Po sobotňajšom testovaní v Hnúšti upratujú a dezinfikujú odberné miesta.

Koronavírus Banskobystrický kraj: Prvý deň testovania je za nami. Pokračuje sa v nedeľu (minúta po minúte)

Podrobné spravodajstvo z celoplošného testovania na Covid-19 v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Ilustračné foto.

V Tisovci doteraz otestovali viac ako 1 600 ľudí, šesť bolo pozitívnych

V zhruba štvortisícovom Tisovci bolo na víkendové testovanie zriadených päť odberných miest.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus Banskobystrický kraj: Prvý deň testovania je za nami. Pokračuje sa v nedeľu (minúta po minúte)

Podrobné spravodajstvo z celoplošného testovania na Covid-19 v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Koronavírus Žilinský kraj: Testovanie prebehlo bez výraznejších problémov (minúta po minúte)

Celoplošné testovanie na Covid-19 v okresoch Žilina, Martin, Čadca, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a ostatných okresoch ZA kraja.

Koronavírus Nitriansky kraj: Z vyše 30-tisíc ľudí v okrese Nitra je len 213 pozitívnych (minúta po minúte)

Spravodajstvo z celoplošného testovania na Covid-19 v okresoch Nitrianskeho kraja.

Už ste čítali?