výstrednosťami sa približuje svetu. A na rovinu! Podobne ako na štadiónoch v lige, inak tomu nie je ani v ostatných nižších súťažiach. Mnohokrát aj v „našich“ dedinských ligách zaznie z tribún a dokonca aj na ihrisku staré známe: „Ty cigáň jeden čierny, vy.... čo tu vyskakuješ!“. Bývalý hráč Rimavskej Soboty, Kokavy a Poltára Vladimír Sendrei, zvaný aj Pecko aj napriek tomu, že vo futbalovej verejnosti má dodnes patričný rešpekt, si taktiež užil svoje....
Ty sviňa čierna
„Bol som čierny k..., Cigáň prašivý a pod... aj ja. Nebudem klamať. Neraz ma počastovali na ihriskách súperov nepeknými poznámkami na moju osobu. Nebudem tu nariekať, ale neraz mi to, predovšetkým na začiatkoch mojej futbalovej kariéry, zle padlo. Postupne si človek na to zvykol a to je chyba. Na takéto veci by si nikto nemal zvykať. Ani Rómovia, ani ostatní. My Rómovia by sme mali dokázať, že sme rovnakí ako ostatní, že vieme rovnako dobre hrať futbal, pracovať či študovať. Na druhej strane aj ostatná verejnosť na Slovensku by mala tiež dať šancu všetkým bez rozdielu farby pleti a nie ich kvôli tomu už vopred odpisovať či posudzovať,“ myslí si V. Sendrei, ktorý práve prostredníctvom futbalu šíri osvetu boja proti rasizmus. Rodák z Kokavy má teda veľmi dobre zmapované ako to s tým rasizmus na našich ihriskách naložiť a predovšetkým ako ho vykynožiť.
Platini vyjadril „respect“ Sendreovi
Vladimír Sendrei je dobrým príkladom, že aj cigáň môže byť rešpektovaný a uznávaný. A nielen na Slovensku! Uplynulý týždeň Kokavčanovi vyjadrilo „respect“ je na konferencii v Paríži vyše dvesto členov z futbalového i nefutbalového života. Čerešničkou na torte bol samotný šéf UEFA Michel Platini. Vladimír Sendrei odprezentoval svoje skúsenosti s rasizmom na Slovensku. Ukázal sa ako veľký lokálpatriot a niekoľkokrát naozaj originálnym spôsobom spomenul svoju rodnú dedinu Kokavu. „Celá konferencia prebiehala na FFF France na Francúzkom futbalovom zväze so sídlom v Paríži. Prezident organizácie LICRA Patrik Gaubert predstavil skúsenosti a dobré príklady ako bojovať proti rasizmu. Vo večerných hodinách na zápase Paris Saint-Germain a Troyes sme mali dobrú príležitosť vidieť dlhoročné výsledky práce vo Francúzsku s fanúšikmi a futbalistami. Ohľaduplnosť hráčov na stretnutí v Parku princov bola naozaj veľká. V obidvoch mužstvách hrali futbalisti čiernej pleti a žiadny prejav, nadávka alebo niečo podobné na ich adresu z tribún nepadlo. Zaujali ma diváci. Plné hľadisko (45 000) povzbudzovalo svojich i keď nie sú veľmi vysoko v tabuľke. Bol to zážitok. Nechal som sa strhnúť a povzbudzoval som spolu s nimi „france ole Paris“. Strhlo ma to však až natoľko, že občas mi z úst vyšlo: „ole kokava“. Môj kolega sa dobre pobavil a na konci prvého polčasu ho chytali kŕče od smiechu. Cez prestávku sme mali brífing v útrobách štadióna. Boli to naozaj krásne priestory, o ktorých môžeme na Slovensku zatiaľ asi iba snívať. Obsluhovali nás v klubových uniformách a privítal nás aj prezident klubu Saint-Germain. Nerozumel som síce, ale bol som nadšený z nášho stretnutia,“ spomína V. Sendrei. Na druhý deň čakali Kokavčana oficiality. Ďalšou témou programu boli prezentácie delegátov, ktorí predstavili svoje aktivity boja proti rasizmu. „Prednášali naozaj veľké osobnosti. Ako napríklad Power Piara, prezident azda najväčšej organizácie boja proti rasizmu z Londýna Kick it Out,“ hovorí V. Sendrei. Na tretí deň došlo aj na neho. Na konferencii ho predstavili ako „kouča“ rómskeho mužstva, ktoré reprezentuje farby „cigáňov“ už druhý rok po celej Európe (Londýn, Bologna, Montechio). Hovoril som o mojich skúsenostiach z prejavov rasizmus na Slovensku. Ďalej som spomenul zápasy medzi Rómami a nerómami, ktoré organizujeme každý rok s logom ,,Futbal nás spája“. Samozrejme spomenul som aj dobrý príklad v Kokave ako sa dá hrať aj s futbalistami tmavej pleti a odovzdal som skúsenosti z úspešných zrealizovaných futbalových turnajov v Kokave nad Rimavicou,“ prezradil nám V. Sendrei, čo ostatnej Európe povedal na margo rasizmus na Slovensku. „Áno, pripomenul som že aj u nás sú stále diváci s prejavmi rasizmu. Je veľa ľudí, ktorí sa nevedia zbaviť predsudkov o futbalistoch čiernej pleti. To, aby sa ich zbavili, nepríde z jedného dňa na druhý, ale ak budeme k sebe otvorení, šanca, že to príde skoro tu je. Samozrejme aj my Rómovia potrebujeme viac kladných osobností, ako boli napríklad Stojka, Bari, bratia Žigovci či Ujlaky, alebo mladý Peter Radič z Kokavy nad Rimavicou, ktorý sa stal reprezentantom do 15 rokov. Predovšetkým, netreba si zakrývať pred rasizmom oči. Je tu a je len na nás všetkých Slovákoch, kedy mu dáme konečne červenú,“ dal bodku za svojou parížskou návštevou V. Sendrei.
EUGEN BARI SA STRETOL S RASIZMOM AJ V LIGE
Žiaľ, stretol som sa vo svojej kariére s prejavmi rasizmu. Ťažké srdce mám najmä na Nitru a Trnavu. Viac rasizmu som pociťoval v prvej lige. Teraz v štvrtej lige, alebo piatej lige sa s nimi stretávam len sporadicky. Na druhej strane ma teší, že doposiaľ vždy a všade, kde som hrával, nielen spoluhráči, ale ani vedenie či naši diváci, mi nedali ani v najmenšej miere pocítiť, že som Róm. Podľa mňa je to celé o tom, že pokiaľ človeka nespoznáte, nemali by ste ho vopred odpisovať. Až keď zistíte, čo je naozaj zač, bez ohľadu na farbu pleti, alebo národnosť, môžete človeka objektívne ohodnotiť. Podľa mňa voči rasizmu bojovať je veľmi ťažké a skoncovať s ním navždy možné nie je. Všade sa totiž nájdu ľudia, ktorým toto všetko nevysvetlíte.
Autor: – šat –