Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Stará košikárka a úder brutality

Nedávno sme spomínali, že sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní pre pár korún vziať inému človeku život. Potvrdzuje to aj nasledujúci príbeh zo súdneho archívu. Kam až zašiel páchateľ v tomto prípade, to vyviedlo z miery aj odborníkov, ktorí si za roky praxe m

useli zvyknúť na kde – čo.

Hoci bol ten zlatý krúžok už trošku zájdený a ošúchaný, predsa sa len blyšťal, odrážal tlmené lúče svetla. Lákal. Vábil. Priam hovoril: Poď si pre mňa! Zober si ma! Som tu len pre teba! Som tvoj, len si ma vezmi!
Chcel, aby bol jeho. Nikoho iného. Slintal nad ním chtivosťou.
A aby bol jeho, sa pokúšal už hodnú chvíľu. Takú, že bol z toho všetkého nervózny. Rozčuľovalo ho to. Krúžok nie a nie povoliť. Držal ako prirastený. Myksľoval s ním. Lomcoval. Ako by v tej spuchnutej mase väzel. Prebehol pohľadom okolie, čím by ho stiahol. Aha, britva!
Von, v bezpečí, si obzrel ruky. Boli celé krvavé. Krvavé, ako ten predmet, ktorý nechcel pustiť krúžok. Pekný zlatý prsteň. Obrúčka.
Už ten krvavý predmet nepotreboval. Zahodil ho.
Bol to čerstvo amputovaný ľudský prst.
PENIAZE!
Rád chodil k bratom a švagrinám, hoci to mal pekných pár kilometrov a autobusy nie sú práve najlacnejšie. Vedel, že ho zakaždým zapriahnu do nejakej práce, lebo okolo domu, kde bývali bolo vždy dosť práce, ale vedel aj to, že bratia pri takej príležitosti akou je bratská návšteva, neskrblia. Vždy sa nájde dobré jedlo a po ňom hojne pijatiky.
Prácu pre neho skutočne mali. Hneď ho aj do nej zapriahli. Práve chystali drevo na kúrenie. Pomáhal s plným nasadením. Až z neho cícerkom tiekol pot. Po obede vytiahli fľašu domácej pálenky. Celé popoludnie popíjali. Podvečer ho k susedovi poslali kúpiť ďalšiu fľašu domácej ražnej. Zostali na ňu už len traja. Keď dorážali zvyšok alkoholu, už bola dávno tma a všetci ostatní spali. Tí dvaja sa ťahali na spánok tiež. Jemu sa spať nechcelo. Pozrel sa na fľašu. Zostalo v nej tak na necelé tri prsty. Možno deci. Chvíľu po fľaši poškuľoval, potom si jej hrdlo strčil rovno do úst. Silný alkohol vyzunkol ako vodu. Zadržal dych a premáhal zakašľanie.
Pálenka pálila v hrdle, hriala v žalúdku. Opatrne sa nadýchol nosom. Hodil očkom po spáčoch. Hlasne oddychovali, chrápali. Stále mu nebolo do spánku. A čo horšie, dotierali na neho nepríjemné myšlienky. Také, s ktorými teraz nemal najmenšiu chuť zaoberať sa. Spomínal na to, ako ho včera družka prosila, aby si konečne našiel nejakú prácu. Aby domov priniesol nejaké peniaze.
Peniaze!
Ako ťažko a zároveň ako ľahko ich možno získať! Niekedy stačí päť minút strachu a si boháčom, ktorý môže poplatiť celej krčme a ešte aj čosi donesie domov. Dosť na to, aby na týždeň - dva zapchal babe papuľu. A niekedy môžeš drieť celý mesiac a sotva to stačí na žrádlo. Na cigarety už nezvýši. A pivo, či nebodaj poldeci...
Peniaze!
Niekto ich má toľko, že na nich môže spávať. A on, chudák nešťastný? Čo prinesie žene? Keby tak vedel, odkiaľ zobrať peniaze!

Skryť Vypnúť reklamu

PRSTENE
Odrazu mu to prišlo na um. To, o tej starej z kolónie. Pošuškávalo a, že musí mať veľa peňazí. Poznali ju v celom okolí. Bývala skromne, v maličkom domčeku. Väčšinou ale žila a spávala v letnej kuchynke. Vedela to, čo široko-ďaleko nikto. Plietla z prútia také nádherné košíky, že nemali páru. Často ich robievala na objednávku. Chodievali za ňou i z mesta. Vykupovali ich od nej toľko, že často nestíhala pliesť. Mala sedemdesiatšesť rokov.
Premýšľal. Povráva sa, že kvôli tým košíkom musí byť veľmi, ale veľmi bohatá. Býva sama, v domčeku neďaleko. Načo budú jej, starej babizni peniaze, keď ich potrebuje on?
Rozhodol sa. Pôjde tam. Stará už bude buvinkať tak, že nebude vedieť o sebe. Svojej družke bude určite mať čím zapchať ústa.
Ešte raz sa poobzeral. Všetci naokolo tvrdo spali.
Ráno liezli všetci z postelí len veľmi neochotne, vytierali si zlepené oči. Z lacnej domácej pálenky im dunelo v hlave, sušilo ich v ústach. Aj preto ich prekvapila bratova aktivita. Pobehoval po izbe, nedokázal obsedieť, stále sa vypytoval, kedy odchádza najbližší autobus. Vo svetle si všimli jeho tvár.
„Pánabeka, ty si čo, spal v jednej klietke s divými mačkami? Alebo si sa chcel bozkávať tigrom? Kto ťa takto doškriabal?“
Zaškľabil sa a mávol rukou.
„Čoby s tigrom! S tigricou a divou mačkou dohromady. Bol som v noci tu, vedľa, u jednej mladej. Tá vyvádzala! Nechcela ma pustiť! Asi som jej urobil dobre. Ale o tom radšej nehovorme, aby sa o tom nedozvedela tá moja. Viete, aká je žiarlivá! Už mi konečne povedzte, kedy ide ten autobus. Chcem byť čím skôr doma!“
Nad škrabancami krútili hlavami. Ešte nevideli, aby žena tak, do krvava, niekoho dodriapala pri milovaní. Po celej tvári, ba i na krku. Bolo im to podozrivé. Ale k autobusu s ním išli. Aj mu na rozlúčku zakývali. Potom ho videli už len niektorí z nich. Na súde, kde ich zavolali ako svedkov. Po niekoľkých hodinách sa tam totiž strhol nevídaný poplach. Keď sa dozvedeli, čo sa tej noci stalo v neďalekom dome, aj im naskočila na chrbte husia koža.
Doškriabanú tvár si prekvapene obzerala aj jeho družka. Aj sa opýtala ako k tým škrabancom prišiel. Len hodil rukou: „Čo tam po tom... Trošku som sa pobil s jedným chlapom, keď som bol u bratov. Zbytočne rýpal a nemusel rýpať. Keby si videla jeho! Vyzeral oveľa horšie. Tak dostal, že neviem, či dnes dokáže chodiť! Radšej sa príliš veľa nevypytuj a poď so mnou. Budeš mať peniaze!“
Doškriabanú tvár si všimol aj majiteľ záložne. Ale - obchod je obchod. Chlap predložil doklady, zlato bolo pravé. Čo bude nad tým zbytočne špekulovať?
Za dva dámske prstene, jeden pánsky a jednu obrúčku, mu vyplatil dvetisíc dvesto korún.

Skryť Vypnúť reklamu

BRUTALITA
Jeho družka sa usmievala. Pozval ju na pohárik a teraz sedeli v ich obľúbenej krčme. Veď mali peniaze. On sa príliš neusmieval. Zadumane hľadel do pohára, akoby sa na spadnutej pivovej pene odohrávalo znovu to, čo sa stalo v noci.
Ako to vlastne bolo?
V opitej hlave si to predstavoval veľmi jednoducho: Stará bude chrápať, tvrdá ako drevo. Vkĺzne cez okno, poobzerá sa, čo by sa dalo ukradnúť a rýchlo zmizne. Rýchlejšie ako vietor. Keď sa starena zobudí, nech si hľadá čo jej chýba. Dávno už bude za horami, za dolami.
Prvá časť plánu mu vychádzala. Potíšku, ako len po potichučky dokázal, sa prešupol cez okno. Bol v kuchynke. Stará neležala v posteli. Pozerala sa na televízor. Po špičkách k nej pristúpil. Otočila hlavu. Ihneď ho spoznala.
„Jožo, ty tu čo robíš?“
Niekto by možno vtedy ušiel. Druhý by sa možno skúšal celú vec zahrať do autu a pokúsil sa o trápnu výhovorku na spôsob povedzme - pomýlil som si dom. On nie. Zaútočil.
Jej sila ho prekvapila. Napriek veku sa veľmi svižne vymrštila. Zakvačila sa do neho, buchnátovala ho, škriabala nechtami, kde zasiahla. Čosi také skutočne nečakal. Dokonca spadol na zem. Niekoľkokrát sa pokúšal zodvihnúť, ale starena sa po ňom stále siapala. Horko-ťažko sa postavil na nohy. Na kredenci ležal dlhý nôž. Hmatol po ňom pravačkou a bodal. Bodal tam kde zasiahol Do tváre, hrdla, úst. Bodal dovtedy, kým neklesla na zem.
Videl, že ešte stále žije. Že sa hýbe. Stiahol z postele matrac a hodil ho jej cez tvár a cez hruď. Cítil ako stále šklbe rukami a nohami. Postavil sa na matrac. Mrvila sa pod ním. Nechápal to. Ako ešte stále môže žiť? Prečo to trvá tak dlho? Prečo smrť neprichádza?
Jej umieranie sa mu zdalo byť pridlhé. Ponáhľal sa. Ešte sa pod ním stále hýbala, keď sa začal poobzerať po okolí, čo by bolo vhodné na ukradnutie. S potešením siahol po náušniciach na kredenci. Šálka, ani tanier sa mu nehodili. Zhodil ich na matrac a telo, ktoré ešte stále odporovalo smrti. Telo sa odrazu naplo a stuhlo. Vedel, že je to koniec. Konečne si pohodlne mohol prezrieť miestnosť. Bol spokojný. V posteli našiel tri vkladné knižky. Bolo na nich takmer pol milióna. Našiel aj kadečo iné. Hlavne zlato. Niektoré prstene stiahol z jej prstov, ktoré i s rukou vyčnievali spod matraca. Len tú obrúčku nie a nie stiahnuť. Musel si zobrať britvu. Povolila až keď prst odrezal.
Napil sa z piva. Vôbec nemal dobrý pocit, hoci mal peniaze. Veľa peňazí. Keby tak jeho družka vedela, koľko ich má ešte vo vrecku. Vo kladných knižkách!
Toto sa odohralo dopoludnia. Popoludní mal už iné starosti. Prišli si po neho policajti a hneď si ho aj odviedli. Ako podozrivého zo spáchania lúpežnej vraždy.

Skryť Vypnúť reklamu

ĽÚTOSŤ?
Brutalita, akou bol spáchaný čin, zarazila aj odborníkov. Krútili hlavou nad tým, ako dokázal stáť na matraci, ktorý hodil na starenku, hľadať vhodnú korisť a nezaujímavé veci hádzať pod seba, na ešte zvíjajúcu sa obeť. Nevídaná zištnosť, cieľavedomosť a chladnokrvnosť ich až vyvádzala z miery.
Na hlavnom pojednávaní sa priznával. Dokonca v poslednom slove vyhlásil: „Veľmi ľutujem, čo som urobil, budem to ľutovať po celý život...“
Túto ľútosť vzhľadom na okolnosti súd považoval za ľútosť formálnu. Trest, štrnásť rokov straty slobody, je už právoplatný.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 269
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 110
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 362
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 310
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 618
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 168
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 501
  8. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 323
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 227
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 130
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

VÍKENDOVÝ SERIÁL: V Ľuboreči prežila detstvo a mladosť Elena Maróthy-Šoltésová

Šoltésová bola prozaičkou, redaktorkou a bola aj predsedníčkou spolku slovenských žien Živena.

Na snímke  bývalá fara v obci Ľuboreč v Lučeneckom okrese, postavená na mieste staršej farskej budovy, v ktorej vyrastala Elena Maróthy-Šoltésová.

V počte nakazených padla ďalšia hranica, zareagoval na to aj premiér

Za sobotu pribudlo 3 042 prípadov nákazy koronavírusom, Nové prípady aj v našom regióne.

Ilustračná fotografia.

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Ľuboreč má výhodnú polohu medzi dvoma okresnými mestami Novohradu

Aj vďaka dobrému dopravnému spojeniu môžu jej obyvatelia dochádzať do nich za prácou.

ilustračné foto - Starosta Ľuboreče Marcel Šupica.
BKM Lučenec.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Pacientov pribúda, nemocnica v Čadci prosí zdravotníkov o pomoc

Situácia v nemocnici je podľa riaditeľa vážna.

Už ste čítali?